Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z Bieloruska sa cigarety do Litvy pašujú balónmi. Vilnius chce zakročiť s dronmi

Litovský minister obrany Laurynas Kašciúnas spresnil, že bezpilotné letecké systémy sa budú používať na detekciu balónov, prípadne aj na ich zneškodnenie. Jeho vyhlásenie citovala agentúra DPA.

Kašciúnas ozrejmil, že v rámci cvičenia počas uplynulého víkendu sa zistilo, že dron ovládaný človekom dokázal balón rozpoznať a naviesť ho na pristátie na zem.

Minulý týždeň sa vo vzdušnom priestore Litvy ocitli meteorologické balóny z Bieloruska, ktoré niesli ako náklad škatule s cigaretami zabalenými v plastovej fólii. Škatule dopadli na vojenské základne. Podobný incident sa stal aj v septembri na letisku v hlavnom meste Vilnius. Práve tento incident rozpútal debatu o pašeráckych balónoch.

Z vojenského hľadiska sa takéto balóny považujú za neškodné, pričom pohraničná stráž nemá ani zákonné oprávnenie ani potrebné vybavenie na ich zostreľovanie. Teraz sa však v Litve diskutuje aj o zmenách príslušného zákona – niektorí politici totiž argumentujú, že prelety balónov s pašovaným tovarom odhaľujú medzery v ochrane vzdušného priestoru i letectva.

Používanie meteorologických balónov na pašovanie cigariet z Bieloruska nie je novým fenoménom. Odkedy však Litva posilnila bezpečnosť na svojich pozemných hraniciach – fyzickým dohľadom, či plotom –, stúpol počet prípadov, keď boli pri pašovaní využité balóny.

Podľa odhadov litovskej pohraničnej stráže v septembri prešlo hranicu z Bieloruska okolo 250 pašeráckych balónov. Za celý minulý rok pritom litovskí pohraničníci zaznamenali len tri takéto prípady, zatiaľ čo v roku 2022 žiadny.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko udržiava komunikačné kanály s NATO a USA, ale len pre núdzové situácie

Tieto kanály Moskva ani Washington nevyužívajú na hľadanie spôsobov, ako znížiť napätie vo vzájomných vzťahoch, doplnil námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško v rozhovore pre agentúru RIA Novosti.

V rozhovore, z ktorého citovala agentúra AFP, Gruško uviedol, že členstvo Ukrajiny v NATO je „geopolitickým projektom, ktorý jej spojencom vnútili Spojené štáty“.

Podľa Gruška mnohí Európania pritom vyjadrujú obavy, že euroatlantická integrácia Ukrajiny nielenže zničí zvyšky európskej bezpečnostnej architektúry, ale pochová aj samotnú Alianciu.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Gruško upozornil, že ak Západ schváli údery ukrajinských ozbrojených síl s použitím rakiet dlhého doletu hlboko vo vnútrozemí Ruskej federácie, radikálne to zmení charakter konfliktu s Ukrajinou.

Gruško tiež povedal, že Rusko aktualizuje svoju jadrovú doktrínu s cieľom zaistiť „svoju bezpečnosť všetkými dostupnými prostriedkami“. Doplnil, že Rusko súčasne berie do úvahy fakt, že „NATO je na ceste k zvýšeniu úlohy jadrových zbraní vo svojej stratégii“.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské a čínske vojenské lode uskutočnili spoločné cvičenie v Tichom oceáne

Námorné sily Moskvy a Pekingu spoločne uskutočnili protiponorkové misie v severozápadnej časti Tichého oceánu, oznámila ruská Tichomorská flotila. Jej správu citovali agentúry Interfax a Reuters.

Ruské a čínske námorné lode podľa Interfaxu začali spoločné hliadky po tom, čo sa v septembri zúčastnili na námorných cvičeniach Pej-pu/Spolupráca 2024.

Počas týchto hliadkovacích misií bolo naplánovaných niekoľko tréningov a bojových cvičení vrátane organizovania protiponorkovej obrany a záchrany na mori, uviedla agentúra bez časového harmonogramu.

Do cvičení sa zapojili ruské protilietadlové a protiponorkové plavidlá Admirál Pantelejev a Admirál Tribuc. Z čínskej strany boli na cvičeniach torpédoborce Si-ning a Wu-si, fregata Lin-i a integrovaná zásobovacia loď Tchaj-chu.

(tasr)

Minúta  |  

NYT: Izrael zrejme nezaútočí na jadrové zariadenia Iránu

Tel Aviv plánuje odvetu za minulotýždňový útok Teheránu balistickými raketami, USA však varovali pred cielením na jadrové či ropné kapacity. Anonymní izraelskí predstavitelia pre denník New York Times tiež priznali pochybnosti.

Už v roku 2022 nacvičovalo izraelské letectvo „let na dlhé vzdialenosti, tankovanie paliva vo vzduchu a úder na vzdialené ciele“, ako opísali Vzdušné sily Izraela (IAF) simulovanú operáciu. Cieľom bolo podľa New York Times (NYT) nielen zastrašiť Irán, ale aj „vyslať odkaz“ Bielemu domu, že sa Izrael pripravuje na samostatnú operáciu.

„Bývalí a súčasní vysokí izraelskí predstavitelia v rozhovoroch priznali pochybnosti o tom, či je krajina schopná výrazne poškodiť iránske jadrové zariadenia,“ píše NYT.

Pripravovan letecký útok však podľa izraelských zdrojov nasleduje odporúčanie amerického prezidenta Joea Bidena, že má byť „primeraný“. Tel Aviv preto počíta so scenárom bombardovania vojenských základní či objektov tajných služieb.

Hoci expremiér Naftalí Bennett vyhlasoval, že práve jadrové kapacity sa majú stať terčom odvetného útoku, jeho nástupca Benjamin Netanjahu je podľa NYT umiernenejší. Jadrové zariadenia si necháva ako „poistku“ pre prípad ďalšej eskalácie zo strany Iránu.

Jedným z predpokladaných cieľov je stredisko na obohacovanie uránu Natanz. Rovnomenné mesto leží vyše 220 kilometrov juhovýchodne od Teheránu, nachádza sa teda v soľnej púšti, najmenej tri poschodia pod povrchom.

Izrael pôvodne plánoval využiť bomby označované ako „bunker-buster“, ktorých explozivita by dokázala vážne narušiť chod centrifúg, v ktorých Iránci dosahujú čistenie uránu na úroveň pre jadrovú bombu.

(sab)

Minúta  |  

Harrisová potvrdila, že vlastní zbraň

Demokratická kandidátka do prezidentských volieb v USA v relácii CBS 60 Minutes povedala, že ide o pištoľ značky Glock, a pravidelne s ňou chodí na strelnicu. Potvrdila tak slová z rozhovoru s Oprah Winfreyovou, že zastrelí každého vlamača.

„Mám glock a mám ho už dosť dlho,“ odpovedala Kamala Harrisová v 60 Minutes, vysielanej v hlavnom vysielacom čase, na otázku, aký druh strelnej zbrane má.

Až donedávna viceprezidentka len zriedka spomínala, že vlastní strelnú zbraň, čo bolo v súlade s politikou Demokratickej strany presadzujúcej sprísnenie pravidiel prístupu k zbraniam – aj vzhľadom na masové streľby či páchanie zločinov so zbraňou. Mesiac pred voľbami sa však aj Harrisová rozhodla vytiahnuť „túto kartu“, píše agentúra AFP.

Republikáni na čele so svojím kandidátom Donaldom Trumpom pravidelne upozorňujú na to, že v rámci „sprísnenia“ pravidiel o zbraniach sú demokrati ochotní odoberať občanom zbrane v legálnej držbe – a konať tak v rozpore s druhým dodatkom Ústavy Spojených štátov.

Trump toto tvrdenie zopakoval aj počas jedinej televíznej debaty s Harrisovou. Tá to však rázne odmietla a poznamenala, že ona a jej kandidát na post viceprezidenta Tim Walz sú vlastníkmi zbraní.

Rakúsky výrobca Glock vyrába jednu z najpredávanejších ručných zbraní v Amerike. Tento druh strelnej zbrane používa polícia, ale kultový status dosiahla vďaka „účinkovaniu“ vo filmoch a hip-hopových klipoch, vysvetľuje AFP.

Zatiaľ čo Harrisová vystúpila v relácii 60 Minutes, Trump účinkovanie v nej minulý týždeň odmietol – napriek tomu, že ide o polstoročnú tradíciu, že obaja kandidáti na prezidenta USA prídu pred voľbami do štúdia televízie CBS.

Moderátor relácie 60 Minutes Bill Whitaker svoje otázky zameral na ekonomiku, imigráciu a prebiehajúce vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.

Po niekoľkých týždňoch bez rozhovorov pre médiá demokratická kandidátka absolvuje tento týždeň niekoľko diskusných relácií, ktoré majú za cieľ prilákať nerozhodného voliča. Jej priaznivci totiž už dlhší čas upozorňujú, že pre mnohých radových voličov i časť médií zostáva Harrisová – v porovnaní s Trumpom – príliš „tajomná“.

Nahráva tomu aj fakt, že kým Harrisová a Walz sa v septembri zúčastnili na siedmich rozhovoroch alebo tlačových konferenciách, Trump a jeho viceprezidentský kandidát JD Vance ich mali 72. Predvolebný štáb Harrisovej však avizuje, že tento týždeň sa mediálny obraz Kamaly Harrisovej zmení, keďže má v programe niekoľko rozhovorov v sledovaných televíznych programoch – v utorok to bude diskusia v talk šou The View v televízii ABC.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael pri nálete zabil logistického šéfa Hizballáhu

Suhajl Husajn Husajní, veliteľ logistického oddelenia šíitského militantného hnutia v južnom Libanone, bol zabitý pri pondelkovom nálete, oznámili Obranné sily Izraela (IDF), ktoré citovala agentúra Reuters.

IDF tvrdia, že veliteľstvo, ktorému velil Husajní, malo na starosti logistiku Hizballáhu a rozpočtovanie jeho rôznych jednotiek. Bol tiež v rámci Hizballáhu členom Rady džihádu – najvyššieho vojenského orgánu tejto militantnej skupiny.

Podľa Izraela Husajní zohral kľúčovú úlohu pri presunoch zbraní medzi Iránom a Hizballáhom a bol zodpovedný za distribúciu moderných zbraní medzi jednotky Hizballáhu, pričom dohliadal na prepravu aj prideľovanie týchto zbraní.

Bol súčasne zodpovedný za rozpočtovanie a logistické riadenie najcitlivejších projektov Hizballáhu, vrátane vojnových plánov a iných špeciálnych operácií, ako je koordinácia teroristických útokov proti Izraelu z Libanonu a Sýrie, uviedli IDF vo svojom vyhlásení.

Veliteľstvo, ktorému Husajní velil, sa venuje aj vývoju presne navádzaných striel a ich uvádzaniu do výroby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.