Preskočiť na obsah
  |  

Saharu na juhovýchode Maroka zaplavila voda, hlásia dvadsať obetí

Saharská púšť je najsuchším miestom na svete a v neskorom lete tu zriedkavo prší. Počas dvoch septembrových dní však zrážky prekonali ročný priemer. Dážď postihol hneď niekoľko oblastí, najviac zasiahol Tatu.

"Je to 30 až 50 rokov, čo sme mali toľko dažďa za taký krátky čas," uviedol podľa agentúry AP predstaviteľ marockého generálneho riaditeľstva pre meteorológiu.

Miesta, ktoré navštevuje množstvo turistov, v týchto dňoch inak ako na terénnych autách neprejdete. Meteorológovia však očakávajú, že vďaka množstvu zrážok sa naplnia podzemné vodné ložiská, ktoré dodávajú vodu ľuďom žijúcich v komunitách.

Voda, ktorá v Maroku a Alžírsku zanechala viac ako dve desiatky mŕtvych a poškodila aj úrodu farmárom, donútila konať tamojšiu vládu a rozdeliť prostriedky na núdzovú pomoc.

https://twitter.com/larevueafrique/status/1837508840813658576

(max)

  |  

Biden tento týždeň Nemecko nenavštívi, obáva sa hurikánu

Americký prezident Joe Biden odložil plánovanú návštevu Nemecka koncom tohto týždňa a následnú cestu do Angoly. Urobil tak pre silný hurikán Milton, ktorý sa blíži k štátu Florida.

Biden sa mal podľa agentúra DPA vo štvrtok v Berlíne stretnúť s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Následne sa mal v spolkovej krajiny Porýnie-Falcko zúčastniť na samite o Ukrajine na americkej leteckej základni Remstein.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit vyhlásil, že odklad návštevy je poľutovaniahodný, ale Berlín rozumie aktuálnej situácii na Floride. "Biely dom nás o tom informoval vopred," dodal.

Úrad britského premiéra avizoval, že Keir Starmer napriek neúčasti Bidena v sobotu pricestuje do Berlína na rozhovory s lídrami Francúzska a Nemecka, aby rokoval o situácii na Ukrajine a Blízkom východe, píše agentúra Reuters.

Bidenova administratíva má vážne obavy z hurikánu smerujúceho do oblastí USA, ktoré len nedávno zasiahol hurikán Helene. Milton v uplynulých hodinách mierne zoslabol, ale stále dosahuje 4. kategóriu s rýchlosťou vetra 230 kilometrov za hodinu. Americké Národné centrum pre hurikány (NHC) varovalo, že tropický cyklón bude "podľa predpovedí aj naďalej extrémne nebezpečný".

https://twitter.com/WhiteHouse/status/1843653427345191281

(tasr)

  |  

O špeciálne typy pneumatík francúzskeho producenta nie je záujem, výrobu pozastavuje

Závod na severovýchode Francúzska na výrobu pneumatík pre poľnohospodárske stroje a ďalšia továreň v strede krajiny, ktorá dodáva pneumatiky pre stavebné stroje, sa na niekoľko týždňov zatvoria, oznámila spoločnosť Michelin.

Továrne na výrobu pneumatík pre osobné autá zostávajú otvorené, aj keď dopyt po nich klesá tiež. Francúzsky producent Michelin však rokuje s odbormi, aby "našli riešenia", píše agentúra Reuters.

Slabší dopyt súvisí s "celkovým spomalením svetovej ekonomiky, najmä v automobilovom priemysle, kde tržby výrobcov klesli o 20 až 25 percent," povedal pre Le Parisien generálny riaditeľ Florent Menegaux. "Je zrejmé, že nás to ovplyvňuje a sme nútení sa prispôsobiť," dodal.

Skupina, ktorá zamestnáva viac ako 130-tisíc ľudí oznámila sériu dobrovoľného prepúšťania už v roku 2021. V priebehu minulého roka zatvorila továreň v západnom Francúzsku a ďalšiu v južnom Nemecku.

(tasr)

  |  

Stoltenberg prevezme funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie

Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg prevezme funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) budúci rok vo februári. Nahradí nemeckého diplomata a súčasného predsedu Christopha Heusgena.

"Len zopár medzinárodných platforiem je tak dôležitých ako MSC pri presadzovaní prevencie konfliktov, dialógu a medzinárodnej spolupráce. Celý svoj politický život som venoval udržiavaniu mieru. Je pre mňa obrovská česť slúžiť ako predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie a prispieť k jej misii 'mier cez dialóg'", uviedol bývalý šéf NATO podľa agentúr Reuters, AFP a DPA.

Stoltenberg bol medzi rokmi 2000 až 2013 takmer desať rokov premiérom Nórska. V roku 2014 bol vymenovaný za generálneho tajomníka NATO a členovia Aliancie jeho funkčné obdobie predĺžili štyrikrát.

Začiatkom tohtoročného októbra ho vo funkcii vystriedal bývalý holandský premiér Mark Rutte.

Mníchovská bezpečnostná konferencia bola založená v roku 1963. Každý rok vo februári sa na nej v Mníchove zídu hlavy štátov, premiéri, ministri mnohých krajín, vojenskí experti či predstavitelia zbrojárskeho priemyslu, aby diskutovali o problémoch bezpečnostnej politiky.

V poradí 61. Mníchovská bezpečnostná konferencia, na ktorej prevezme Stoltenberg funkciu predsedu, sa uskutoční 14. až 16. februára.

(tasr)

  |  

Poľskí farmári obnovia blokádu hranice, tvrdia ukrajinskí colníci

Štátna colná služba Ukrajiny oznámila, že poľskí poľnohospodári opäť plánujú zablokovať pohyb tovaru cez hraničný priechod Medyka-Šehyni na poľsko-ukrajinskej hranici. Blokáda má trvať do konca kalendárneho roka.

„Na základe informácií z poľskej strany miestni poľnohospodári oznámili možnú protestnú akciu v podobe blokovania kamiónovej dopravy na kontrolnom stanovišti Medyka-Šehyni od 8. októbra do 31. decembra 2024,“ citoval colnú službu portál Ukrajinská pravda.

Nateraz sa vozidlá na hranici odbavujú „normálnym spôsobom“, ubezpečili colníci. „V prípade protestných akcií alebo iných zmien situácie vás budeme ďalej informovať,“ dodal úrad.

Ukrajinská pravda tiež citovala jedného z hlavných organizátorov minuloročných protestov Rafała Meklera, ktorý vyhlásil, že „práca na poliach sa skončila, a my môžeme bojovať za to, čo je správne“.

V žiadosti o protestnú akciu sa uvádza rovnaký časový rámec, od 8. októbra do 31. decembra, konkrétny čas začiatku blokády však nebol uvedený. Dátum približne korešponduje s obdobím v minulom roku, kedy Poliaci začali blokovať všetky hraničné priechody.

(sab)

  |  

Eskalácia konfliktu v Perzskom zálive by mohla vyhnať ceny ropy nad 100 dolárov za barel

Vyostrený konflikt medzi Izraelom a Iránom by mohol veľmi negatívne ovplyvniť svetové ceny ropy. Upozorňuje na to The Economist.

K rapídnemu zvýšeniu cien ropy by mohlo dôjsť hlavne v prípade, ak by sa Izrael rozhodol okrem vojenských cieľov v Iráne zaútočiť aj na zariadenia slúžiace na ťažbu a prepravu ropy a plynu.

Jedným z potenciálnych cieľov môžu byť samotné iránske ropné polia, ale aj ropné terminály na ostrove Charg v Perzskom zálive, odkiaľ sa prepravuje až deväť desatín všetkej iránskej ropy.

Irán pritom minulý mesiac expedoval dva milióny barelov ropy denne, čo predstavovalo asi dve percentá svetovej produkcie. Odberateľom iránskej ropy je takmer výhradne Čína, ktorú by jej výpadok výrazne zasiahol, čo môže spôsobiť ďalšie problémy.

Všetko by to mohlo viesť k nárastu cien ropy nad 100 dolárov za barel. Stalo sa tak napríklad v roku 2022 po začiatku vojny na Ukrajine, keď cena tejto komodity prudko vzrástla nad spomínanú úroveň.

Na trhoch medzitým vládne nervozita, minulý týždeň totiž stúpli ceny o desať percent na 78 dolárov za barel, čo je najväčší týždenný nárast za bezmála dva roky.

(bra)