Preskočiť na obsah
  |  

Na Národné toxikologické informačné centrum sa za týždeň obrátilo desať ľudí pre otravu hubou

Od septembra už riešilo Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) minimálne 55 otráv hubami.

Príznaky otravy prudko jedovatou hubou hodvábnicou veľkou sú vracanie, hnačky a bolesť v oblasti nadbruška. "Nastupujú približne do jednej až dvoch hodín od požitia húb," uviedla vedúca NTIC Silvia Plačková.

V takomto prípade by človek nemal situáciu podceňovať a čím skôr vyhľadať lekára. NTIC upozorňuje, že je dôležité doniesť so sebou nespracované zvyšky húb, jedlo z húb alebo zvratky, ktoré pomôžu identifikovať hubu, ktorá spôsobila otravu.

Plačková upozornila aj na smrteľne jedovatú hubu muchotrávku zelenú. Minulý rok sa ňou otrávilo šesť ľudí. "Neregistrujeme našťastie žiadne úmrtia tento rok, ale v lete sme konzultovali otravy muchotrávkou zelenou alebo jej bielou formou," doplnila.

Muchotrávku zelenú alebo jej bielu formu muchotrávku bielu a končistú si najčastejšie hubári zamieňajú so šampiňónmi, bedľami a zelenými plávkami. Muchotrávka zelená obsahuje toxín amanitín, ktorý závažne poškodzuje pečeň.

"Pri neliečenej otrave alebo neskoro začatej liečbe nastáva smrť," upozornila Plačková.

Obzvlášť citliví na amanitín sú starí ľudia a deti. "Prvé príznaky sa dostavia po šiestich, 12 alebo aj 24 hodinách. Sú to kolikovité bolesti brucha, vracanie a vodnaté hnačky," dodala Plačková.

Spoločným znakom smrteľne jedovatých muchotrávok je blanitá voľná pošva, prsteň na hlúbiku a čisto biele lupene. "Pokiaľ huby nepoznáte, zbierajte len huby hríbovité, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky, napríklad dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. Hríbovité huby nie sú smrteľne jedovaté," uviedlo NTIC.

(tasr)

  |  

V Košickom kraji sa v pondelok ráno vybralo na cesty desať opitých vodičov

Vodičov pod vplyvom alkoholu odhalila takmer tri hodiny trvajúca kontrola na cestách Košického kraja. Akciu zameranú prioritne na odhalenie vodičov pod vplyvom alkoholu začali od 5.00 h.

Všetci desiati prichytení vodiči mali v dychu do jedného promile. Zadržali im vodičský preukaz a zakázali ďalšiu jazdu. Tento zákaz však nerešpektoval jeden z odhalených vodičov, ktorého zastavali policajti nad Alpinkou v Košiciach.

"Pred 6.00 h nafúkal hodnotu 0,24 mg/l alkoholu v dychu, o hodinu neskôr tohto vodiča opäť zastavili a nafúkal 0,20 mg/l," spresnila polícia.

Ďalší, ktorý šoféroval pod vplyvom alkoholu, zas viezol ľudí do práce. "O ďalšom osude týchto nezodpovedných a nepoučiteľných vodičov bude rozhodovať správny orgán," dodali muži zákona.

Polícia avizuje, že v takýchto kontrolách bude pokračovať.

(tasr)

  |  

Z gastroenterologickej kliniky v Petržalke odišlo v posledných mesiacoch 12 lekárov

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) deklaruje, že gastroenterologická klinika v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke naďalej pokračuje v činnosti.

"Gastroenterologická klinika Slovenskej zdravotníckej univerzity a UNB v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda pokračuje vo svojej činnosti. Naďalej poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom a výučbu študentom. Na pracovisku zostáva pracovať šesť atestovaných a jeden neatestovaný lekár, s tým, že služby sú zabezpečené v spolupráci s lekármi z Internej a Chirurgickej kliniky na zdieľaných lôžkach," priblížila hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.

Dodala, že v rámci UNB existujú ďalšie tri pracoviská, ktoré vykonávajú určité spektrum gastroenterologických výkonov, a to v Ružinove, na Kramároch a v Starom Meste.

Viacerí lekári a zdravotnícky personál gastroenterologickej kliniky v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda podali výpovede koncom januára.

Od 1. apríla mali pôsobiť na novej klinike v Nemocnici svätého Michala v Bratislave (UN-NsM). Väčšina z nich nakoniec v marci svoje výpovede stiahla a zostala pracovať na klinike.

(tasr)

  |  

Francúzsko plánuje na budúci rok prijať nový zákon o imigrácii

„Bude potrebný nový zákon,“ povedala hovorkyňa vlády Maud Bregeonová pre stanicu BFMTV. Ide o súčasť snáh novej pravicovej vlády sprísniť imigračnú politiku a hraničné kontroly, píše agentúra AFP.

Vláda chce predĺžiť dobu zadržiavania migrantov bez dokladov, ktorých možno považovať za nebezpečných, s cieľom efektívnejšie uplatňovať nariadenia na vyhostenie. Jednou z možností je predĺžiť maximálnu dobu zadržania z 90 na 210 dní, čo je v súčasnosti možné iba v prípade teroristických činov.

„Nevylučujeme možnosť, že zvážime ďalšie opatrenia,“ povedala Bregeonová s tým, že „ak ide o ochranu francúzskych občanov“, nemalo by existovať „žiadne tabu“. Vláda podľa nej dúfa, že nový návrh predloží začiatkom roka 2025.

Vo Francúzsku schválili minulý rok v decembri zákon o prisťahovalectve, pričom jeho text bol sprísnený, aby v parlamente získal podporu pravicových poslancov. Ústavná rada však väčšinu nových zmien a doplnení zamietla a prezident Emmanuel Macron zákon podpísal v obmedzenom znení.

Zamietnuté opatrenia „budú slúžiť ako základ pre nový zákon o imigrácii“, povedal pre agentúru AFP vládny zdroj. „Niektoré prejdú úpravou a budú aj doplnenia,“ dodal.

Minister vnútra Bruno Retailleau prisľúbil, že zakročí proti imigrácii. Po nástupe do funkcie vyhlásil, že „právny štát nie je nehmatateľný ani posvätný“. Retailleau sa považuje za strojcu minuloročnej legislatívy týkajúcej sa imigrácie.

(tasr)

  |  

Ruská vláda navrhuje daň z bezdetnosti

Právni experti musia preskúmať myšlienku návratu dane pre bezdetných z čias Sovietskeho zväzu, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti. Dodal však, že pochybuje o následnom náraste pôrodnosti.

„Je potrebné analyzovať túto skúsenosť. Na prvý pohľad je nepravdepodobné, že by táto daň mala nejaký vplyv na demografickú situáciu. Hoci by to mali urobiť odborníci,“ povedal Peskov.

Pôvodne túto myšlienku navrhol člen obranného výboru Štátnej dumy Andrej Gurulev, podporil ju poslanecký kolega Jevgenij Fiodorov, podľa ktorého je potrebné zvýšiť daň z príjmu fyzických osôb zo súčasných 13 percent, a to tak, aby výsledný príjem do štátnej kasy pokryl 30- až 40-tisíc rubľov, ktoré rodičia dostávajú za každé dieťa.

Ruská štátna sociálna univerzita tak vypočítala, že nárast daňovej sadzby by mal predstavovať od 0,5 do piatich percent, navrhla tiež zvýšené zdanenie nehnuteľností. Niektorí akademici tiež odmietli uvažovať o výnimke pre tých, ktorí nemôžu mať deti zo zdravotných dôvodov.

(sab)

  |  

V Litve možno budú mať novú vládu, opozícia vedie v doterajšom sčítaní

Predbežné výsledky parlamentných volieb v tejto pobaltskej krajine ukazujú, že opozičná Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) získala 19,5 percenta platných hlasov, čím sa dostala do vedenia, píše agentúra DPA.

Doteraz spočítali hlasy v 1 947 volebných obvodoch z celkových 1 959, vládny Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD) premiérky Ingridy Šimonyté je na druhom mieste s približne 17,8 percentami. Nová populistická strana Úsvit Nemanu (Nemuno aušra) je tretia s 15 percentami.

Zatiaľ nie je jasné, či sa koalícia troch súčasných vládnucich strán dokáže udržať pri moci. Podľa predbežných výsledkov iba jeden z dvoch partnerov TS-LKD prekročí hranicu potrebných piatich percent pre vstup do parlamentu. Do parlamentu vo Vilniuse by sa mohli dostať ešte ďalšie tri strany.

„Sme v príliš skorej fáze na to, aby sme mohli povedať, ktorá strana iniciuje vytvorenie ďalšej koalície,“ povedala premiérka Šimonyté novinárom v pondelok ráno. „Môžu to byť sociálni demokrati, (alebo) to môže byť Vlastenecký zväz,“ dodala.

Predbežné konečné výsledky sa očakávajú v pondelok. Účasť dosiahla 52,1 percenta voličov, čo je päťpercentný nárast oproti voľbám spred štyroch rokov. Predvolebnej kampani dominovali obavy z výšky životných nákladov a hrozba zo susedného Ruska.

Podľa volebného systému v Litve voliči volia 70 zo 141 poslancov parlamentu (Seimas) z kandidátnych listín politických strán. O druhej polovici (71 poslancoch) sa rozhoduje v jednomandátových volebných obvodoch.

V prípade, že žiadny kandidát vo volebnom obvode nezíska viac ako 50 percent hlasov, dvaja najúspešnejší uchádzači postupujú do druhého kola hlasovania 27. októbra.

Diskusie o vzniku vládnej koalície sa očakávajú až po druhom kole volieb. Sociálni demokrati a stredoľavá strana Za Litvu s 9,3 percentami už naznačili zámer vytvoriť vládu, hoci na to podľa predbežných výsledkov budú potrebovať podporu ešte tretej strany.

(tasr)