Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel oponent tureckého prezidenta Erdogana Fethullah Gülen

Spisovateľa a moslimského duchovného obviňovala Ankara z organizácie neúspešného protivládneho puču v roku 2016. Oznámenie o úmrtí z tureckej verejnoprávnej televízie prevzala agentúra AFP.

Jeho rodina a spolupracovníci na sociálnych sieťach oznámili, že Gülen zomrel v nemocnici v Pennsylvánii, kde žil od roku 1999. Agentúra Reuters zase citovala smútočné oznámenie z webovej stránky Herkul, ktorá pravidelne zverejňovala Gülenove kázne.

Gülen, známy svojim priaznivcom ako „Hodžaefendi“ (vážený učiteľ), sa narodil v roku 1941 v dedine vo východotureckej provincii Erzurum. Ako syn imáma študoval Korán už od detstva.

V roku 1959 ho vymenovali za imáma mešity v severozápadnom meste Edirne v európskej časti Turecka, v 60. rokoch sa začal presadzovať ako kazateľ v západnej provincii Izmir (Smyrna), kde zriadil študentské internáty a chodil kázať do čajovní.

Tieto študentské domovy znamenali začiatok neformálnej siete, ktorá sa v nasledujúcich desaťročiach rozšírila v školstve, obchode, médiách a štátnych inštitúciách, čím jeho stúpenci získali rozsiahly vplyv, pripomenul Reuters.

Vplyv sa prostredníctvom siete škôl rozšíril aj za hranice Turecka do turkických republík Strednej Ázie, na Balkán, do Afriky a na Západ.

Spisovateľ viedol hnutie Hizmet, ktoré vláda prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana obvinila z „terorizmu“, a z údajnej účasti na pokuse o prevrat v júli 2016. Rok na to ho Ankara zbavila tureckého občianstva.

Gülen odsúdil pokus o prevrat „najostrejšími slovami“, dodal Reuters. „Pre mňa ako človeka, ktorý počas posledných piatich desaťročí trpel viacerými vojenskými prevratmi, je obzvlášť urážlivé, keď ma niekto obviňuje z toho, že mám akékoľvek spojenie s takýmto pokusom,“ uviedol učenec vo vyhlásení.

(sab)

Minúta  |  

Odhad minuloročného deficitu sa zhoršil

Celkový deficit verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur, čo predstavovalo 5,21 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP).

Oproti prvému odhadu z jari (tzv. jarnej notifikácii) to bolo zhoršenie o takmer 400 miliónov eur. Deficit na jar vyčíslili na 4,89 percenta HDP. Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,05 percenta HDP. Vyplýva to zo spresnených údajov Štatistického úradu SR.

Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila podľa štatistikov ústredná štátna správa. Jej hospodárenie sa skončilo s deficitom 6,76 miliardy eur, čo bolo výrazne viac ako v roku 2022, kedy hospodárila s mínusom 1,51 miliardy eur.

Oproti prvému odhadu z jarnej notifikácie ide o zhoršenie o -0,375 miliardy eur. Naopak, miestna samospráva vlani hospodárila s prebytkom takmer 81 miliónov eur, čo bol výrazne lepší výsledok ako v roku 2022.

Hospodárenie s prebytkom 276 miliónov eur zaznamenali minulý rok aj fondy sociálneho zabezpečenia, ich aktuálny prebytok bol trojnásobok hodnoty z roku 2022.

Deficit hospodárenia štátu za rok 2023 sa teda v porovnaní s aprílovým odhadom prehĺbil o takmer 389,6 milióna eur. Najväčší vplyv mal nižší výber daní na strane príjmov štátu o 319,8 milióna eur, ďalej začlenenie nového subjektu do sektora verejnej správy, ktorý hospodáril s plusom 8,5 milióna eur.

Zvýšili sa tiež pohľadávky a záväzky štátu o 139,7 milióna eur a hodnota energopomoci o 69,1 milióna eur. V rámci daňových príjmov štátu v minulom roku mal pozitívny vplyv vyšší výber daní z príjmov právnických osôb o 101,7 milióna eur a naopak, nižší príjem zo solidárnej dane z nadmerných ziskov v odvetví ropy, plynu, uhlia a rafinérií o 416 miliónov eur.

Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,05 percenta HDP (po jesennom spresnení HDP). Hodnota štátneho dlhu síce medziročne stúpla o 5,4 miliardy eur, ale podiel dlhu z HDP sa znížil, pretože ekonomika rástla rýchlejšie v porovnaní s odhadom HDP z apríla 2024. V predchádzajúcom roku 2022 bol podiel dlhu na HDP ešte na úrovni 57,68 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Na vjazde do Bratislavy po D2 od Malaciek a Stupavy sa tvorí kolóna

Na viacerých miestach v Bratislave a okolí sa tvoria kolóny. Na diaľnici D2 na vjazde do hlavného mesta od Malaciek a Stupavy sa vodiči zdržia asi hodinu.

So zdržaním treba počítať aj v ďalších lokalitách. Informovali o tom Zelená vlna STVR a Stella centrum.

Vodiči stratia asi 20 minút v úseku medzi Bernolákovom a Ivankou pri Dunaji. Kolóna sa tvorí aj na ceste z Dunajskej Lužnej do Rovinky. Treba rátať so zdržaním do 15 minút.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko v noci útočilo na Charkov, časti mesta zostali bez elektriny

Najmenej 12 ľudí utrpelo v nedeľu neskoro večer zranenia pri útoku ruských síl navádzanými bombami na východoukrajinské mesto Charkov. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

Rusko v noci na pondelok podniklo útoky aj na Kyjev, kde ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila desať bezpilotných lietadiel. Zranenia utrpela jedna osoba.

V dôsledku útokov na Charkov bola prerušená dodávka elektrickej energie do niekoľkých častí mesta. Polícia vo svojom vyhlásení v aplikácii Telegram uviedla, že Rusko podniklo útoky na tri oblasti mesta. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov a starosta mesta Ihor Terechov taktiež v Telegrame potvrdili, že časti mesta sú bez elektrickej energie.

Mesto Charkov leží necelých 30 kilometrov od ruských hraníc a je pravidelným cieľom ruských útokov. Rusko podniklo druhú noc po sebe útoky aj na Kyjev, pričom na mesto smerovalo niekoľko vĺn bezpilotných lietadiel. Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko v Telegrame uviedol, že „nepriateľ neznižuje intenzitu svojich útokov na Ukrajinu a Kyjev".

Podľa Popka žiadny dron nezasiahol svoj cieľ, avšak padajúce úlomky ľahko zranili najmenej jedného muža.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na Telegrame oznámil, že úlomky zasiahnutých dronov dopadli do troch štvrtí mesta, kde poškodili strechy a fasády niekoľkých obytných budov, ako aj elektrické vedenia.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelské nálety v noci smerovali hlavne na objekty banky podporujúcej Hizballáh

Najmenej 11 izraelských útokov zaznamenali počas noci na južných predmestiach Bejrútu, ďalšie hlásia z južnej časti Libanonu. Informovali o tom libanonské štátne médiá, ako uvádza Times of Israel.

Väčšina útokov bola zameraná na pobočky Al-Qard Al-Hassan, nelicencovanej banky na šedom trhu, ktorá je považovaná za jeden z hlavných zdrojov financovania militantnej skupiny Hizballáh.

Izrael ešte v nedeľu (20. októbra) večer avizoval, že spúšťa kampaň proti zdrojom financovania Hizballáhu a varoval civilistov, aby sa vzdialili od všetkých budov patriacich Al-Qard Al-Hassan. Sľubuje, že v útokoch bude pokračovať.

Na internete sa objavilo video, na ktorom je vidieť zrútenie viacposchodovej budovy po zásahu. Pravosť videa však zatiaľ neoverili.

Banka Al-Qard al-Hassan má viac ako 30 pobočiek po celom Libanone vrátane 15 pobočiek v husto obývaných častiach centra Bejrútu a jeho predmestiach.

Al-Qard al-Hassan, Hizballáh ani libanonská vláda zatiaľ nevydali v súvislosti s izraelskými útokmi žiadne vyhlásenie.

(bra)

Minúta  |  

Cenu Mateja Hrebendu získal Jozef Banáš

V Slovenskom dome v Prahe sa v piatok (18. 10.) uskutočnila slávnostná akadémia pri príležitosti 28. ročníka udeľovania Ceny Mateja Hrebendu. Prevzal si ju slovenský spisovateľ a publicista Jozef Banáš.

Cenu Mateja Hrebendu udeľuje občianske združenie Obec Slovákov v Českej republike za výrazný prínos k pestovaniu slovensko-českej vzájomnosti.

„Som poctený a dojatý. Po cene Václava Matěja Krameriusa je to druhá cena, ktorú som v Prahe dostal," uviedol pre TASR Banáš.

„Byť v spoločnosti ľudí ako sú Juraj Jakubisko, Ladislav Chudík, Jozef Bednárik, Karel Kosatík, Helena Růžičková, Miro Žbirka, Pavol Hammel a ďalší umelci a vedci, ktorí cenu dostali predo mnou, je veľká česť, vážim si to," dodal autor k oceneniu, ktoré udeľujú aj za formovanie vzájomne prospešných vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

„Je najprekladanejší slovenský autor v Česku, má tu osem preložených kníh, napísal spolu so známou spisovateľkou Irenou Fuchsovou Slovensko-české hovory, jeho bestseller o česko-slovenskom podnikateľovi Tomášovi Baťovi vzbudil pozornosť verejnosti," komentoval ocenenie slovenského prozaika riaditeľ Slovenského domu v Prahe a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský.

Cena nesie názov Mateja Hrebendu, ktorý žil v rokoch 1796 až 1880. Bol to slepec, ktorý strávil život v gemerskej dedinke Hačava. Zbieral ľudové piesne, písal príležitostné verše, ktoré diktoval iným. Obec Slovákov v Českej republike pripomína, že Hrebenda bol neúnavným kolportérom slovenských a českých kníh, ktoré pri svojich cestách po Slovensku, Česku a Morave roznášal v batôžku na chrbte.

Cenu Mateja Hrebendu získali od roku 1997 napríklad novinár Petr Uhl, galerista Miro Smolák, režisér Juraj Jakubisko, spevák Miro Žbirka, básnik Ľubomír Feldek, operný spevák Peter Dvorský, divadelná manažérka Hana Heřmánková, diplomat a spisovateľ Ladislav Ballek, či herec Ladislav Chudík.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.