Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Komárne v utorok zasadnú predstavitelia Slovenska, Srbska a Maďarska

V Novej pevnosti budú premiér Robert Fico (Smer), srbský prezident Aleksandar Vučič a predseda vlády Maďarska Viktor Orbán diskutovať o nelegálnej migrácii, ochrane vonkajších hraníc Európskej únie či posilňovaní regionálnej spolupráce.

"Spolupráca EÚ s krajinami západného Balkánu, a osobitne so Srbskom, je jedným z kľúčových faktorov na zlepšenie migračnej situácie v Európe. Jadrom tejto spolupráce sú opatrenia zamerané na posilnenie ochrany hraníc pozdĺž migračnej trasy, na podporu kapacít krajín západného Balkánu v otázke azylových či návratových konaní, ako aj zosúladenie vízovej politiky s Európskou úniou," priblížili z úradu vlády.

Lídri budú v utorok v Komárne rokovať aj o inovatívnych riešeniach na zastavenie nelegálnej migrácie do Európy. Úrad vlády SR mieni, že riešením by mohli byť externé centrá, takzvané hotspoty na spracovanie žiadostí o azyl mimo územia EÚ.

Poukázal na to, že ich v súčasnosti uvádza do praxe napríklad Taliansko v spolupráci s Albánskom. Súčasťou delegácie budú aj ministri vnútra zúčastnených krajín.

Polícia sa opäť zamerala na nelegálnu migráciu, na maďarských hraniciach kontrolovali autá aj ľudí

Mohlo by Vás zaujímať Polícia sa opäť zamerala na nelegálnu migráciu, na maďarských hraniciach kontrolovali autá aj ľudí

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko si v októbrovej aukcii štátnych dlhopisov požičalo 446 miliónov eur

V pondelok o tom informovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Najvyššiu sumu, 153 miliónov eur, získal štát z predaja dlhopisov so splatnosťou v roku 2035.

Krajina pritom predala štyri druhy dlhopisov s termínom splatnosti od roku 2028 do roku 2036. Priemerný ročný výnos v akceptovaných ponukách sa pohyboval od 2,4784 percenta do 3,5096 percenta.

Dopyt investorov v tomto prípade dosiahol 469 miliónov eur. Priemerný akceptovaný výnos z týchto dlhopisov dosiahol 3,4064 percenta ročne. Ďalších 125 miliónov eur, pri dopyte 852 miliónov eur, vyniesla aukcia dlhopisov s najdlhším termínom splatnosti v roku 2036. V tomto prípade bol priemerný akceptovaný ročný výnos najvyšší, a to na úrovni 3,5096 percenta.

Dlhopisy so splatnosťou v roku 2034 priniesli do štátnej pokladnice 85 miliónov eur pri dopyte 541 miliónov eur a priemernom výnose 3,2850 percenta ročne. Najmenej štát získal z dlhopisov s najkratšou splatnosťou v roku 2028. Tých sa predalo 83 miliónov eur pri dopyte investorov 213 miliónov eur. Ich priemerný akceptovaný výnos bol najnižší a predstavoval 2,4784 percenta ročne.

Pri predchádzajúcej aukcii v septembri si Slovensko požičalo 512 miliónov eur, keď predalo štyri druhy štátnych dlhopisov s termínom splatnosti od roku 2026 do roku 2035. Priemerný akceptovaný ročný výnos sa vtedy pohyboval od 2,6236 percenta do 3,3857 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavci tesne rozhodli v prospech vstupu do EÚ

Moldavská volebná komisia v pondelok večer zverejnila oficiálne výsledky nedeľňajšieho referenda o ústavnom ukotvení smerovania krajiny do EÚ, ako aj prvého kola prezidentských volieb.

Referendum o vstupe do EÚ bolo mimoriadne tesné. Za hlasovalo 50,46 percenta zúčastnených voličov, čo je o približne 14.000 voličov viac ako tých, čo hlasovali proti.

Podľa moldavskej volebnej komisie sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 1,5 milióna moldavských občanov, čo predstavuje 51 percent oprávnených voličov.

Podľa predbežných výsledkov sa v noci očakávalo, že vstup do EÚ voliči odmietnu. Podľa analytikov však výsledok v prospech proeurópskeho smerovania krajiny naklonili najmä hlasy voličov v hlavnom meste Kišiňov a Moldavci žijúci v zahraničí.

Prezidentka varovala pred zločineckými skupinami

Znovuzvolená prezidentka Maia Sanduová medzičasom obvinila „zločinecké skupiny spolupracujúce s nepriateľskými silami zo zahraničia“ zo snáh ovplyvniť hlasovanie.

„Zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami nepriateľskými voči našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou, pričom použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby našich občanov a náš národ udržali uväznených v neistote a nestabilite,“ vyhlásila Sanduová v čase, keď bolo sčítaných 90 percent hlasov, informovala agentúra AP.

„Máme jasné dôkazy, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300-tisíc hlasov, čo predstavuje podvod bezprecedentného rozsahu,“ dodala prezidentka.

Moskva varuje pred anomáliami

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že pri sčítaní hlasov v prezidentských voľbách a referende v Moldavsku došlo k anomáliám. „Vidíme akýsi mechanický, ťažko vysvetliteľný nárast hlasov v prospech Sanduovej a v prospech účastníkov referenda, ktorí sú za orientáciu smerom k Európskej únii,“ povedal Peskov. Pri 70 percentách spočítaných hlasov v noci bolo 55 percent proti zakotveniu eurointegrácie do ústavy.

Obvinenia Kišiňova zo zahraničného zasahovania označil Peskov za závažné a povedal, že prezidentka Sanduová ich musí podporiť dôkazmi.

Moldavské orgány tvrdia, že Moskva pred voľbami a referendom zintenzívnila svoju kampaň hybridnej vojny, ktorej cieľom je destabilizovať krajinu a prekaziť jej cestu do Únie.

Sanduová zvíťazila so ziskom 42 percent hlasov v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali súbežne s referendom. V druhom kole, ktoré sa uskutoční 3. novembra, sa stretne s Alexandrom Stoianoglom, bývalým generálnym prokurátorom nakloneným Rusku, ktorý vo voľbách získal približne 26 percent hlasov.

Podľa moldavskej volebnej komisie sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 1,5 milióna voličov, čo predstavuje 51 percent oprávnených voličov.

Moldavsko je bývalou sovietskou republikou s približne 2,5 milióna obyvateľmi. Žiadosť o vstup do 27-člennej EÚ podalo niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Európska únia v júni tohto roku oficiálne otvorila rokovania o členstve s Moldavskom.

(tasr)

Minúta  |  

PS vyzýva ministra zdravotníctva, aby odvolal riaditeľa nemocnice v Trenčíne

Progresívne Slovensko (PS) tvrdí, že ak Kamil Šaško (Hlas) neukáže "nový prístup", bude spoluzodpovedný za situáciu, ktorá v danej nemocnici nastala.

„Vyzývame ministra, aby ukázal, že mu na pacientoch v Trenčianskom kraji záleží. Ak tak neurobí, stane sa spoluzodpovedným za situáciu, ktorá vznikla v Trenčíne," odkázal poslanec Oskar Dvořák.

Výmena na poste šéfa nemocnice je podľa neho nevyhnutná, keďže terajší riaditeľ Michal Plesník jej škodí. Je zároveň potrebné do tejto funkcie dosadiť schopného manažéra, ktorý situáciu zastabilizuje, aby sa ďalej nezhoršovala. Tvrdenia o tom, že v nemocnici je všetko v poriadku, označil za klamstvá a popieranie faktov. Opätovne pripomenul problémy na kardiológii a pediatrii.

Odkázal, aby sa "nepopierala vážnosť situácie", nemocnica podľa neho funguje v kritickom režime. S tým, že by klamali oni, nesúhlasí.

Hnutie opätovne žiada aj odvolanie generálneho tajomníka služobného úradu na rezorte zdravotníctva Tomáša Lorenca.

Dvořák skritizoval šéfa rezortu zdravotníctva aj za jeho vyjadrenia smerom k zdravotníkom, ktorých "rozdeľuje na viacero skupín, vydiera a dáva im ultimáta." V situácii, keď chýba množstvo lekárov a zdravotných sestier, to označuje za nesprávny prístup. Volá po rokovaniach, dohode a dodržiavaní sľubov, aby sa mohla situácia v zdravotníctve stabilizovať.

Rozhoduje sa o budúcnosti troch nemocníc. Prievidzská môže skončiť v prenájme Agelu

Mohlo by Vás zaujímať Rozhoduje sa o budúcnosti troch nemocníc. Prievidzská môže skončiť v prenájme Agelu

Hovorí o chaose a babráctve, verí však, že je to "len začiatočnícka chyba". Predseda PS Michal Šimečka poukázal na to, že zdravotníctvo nikdy nebolo premiérskou témou, keďže lídri krajiny dávali vždy od neho ruky preč. Opätovne skritizoval aj premiéra Roberta Fica (Smer), ktorého vyzval, aby sa "nevyhováral a začal konečne konať".

Ministerstvo zdravotníctva v reakcii uviedlo, že vedenie rezortu sa aktuálne podrobnejšie oboznamuje so situáciou v podriadených organizáciách v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Cieľom je správne nastavenie fungovania jednotlivých zdravotníckych zariadení a jednotlivých oddelení, ako aj zlepšenie hospodárenia.

Aj preto bola zriadená sekcia centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií. "Zároveň však minister zdravotníctva nebude robiť personálnu politiku podľa požiadaviek opozičných predstaviteľov," skonštatoval komunikačný odbor ministerstva.

Na margo kritiky smerujúcej k ministrovi rezort podotkol, že minister po mimoriadne náročných rokovaniach predstavil návrh na stabilizáciu zdravotníctva, ktorým je vyrokovaný balík dodatočných vyše 100 miliónov eur na mzdové podmienky zdravotníckych pracovníkov. "Zdôrazňujeme, že ide o ponuku, ktorá vznikala v čase nevyhnutnej potreby ozdravenia verejných financií," pripomenulo ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

V obci Valaliky sa zrazilo auto s vlakom

Na mieste zasahovali siedmi hasiči s dvomi kusmi hasičskej techniky, ktorí z auta vyslobodili zranenú osobu.

K zrážke vlaku a osobného motorového vozidla došlo v pondelok na železničnom priecestí v obci Valaliky v okrese Košice-okolie. Podľa oznámenia Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) bola od 12.00 h prerušená osobná doprava v železničnom úseku Čaňa - Barca.

Hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Košiciach Jozef Bálint uviedol, že vo vlaku sa malo nachádzať 25 cestujúcich - tí sa nezranili, rovnako tak ani vlakový personál.

Železničnú dopravu v úseku Čaňa - Barca napokon od 14.30 h sprejazdnili a doprava bola obmedzená.

Prerušenie dopravy podľa ZSSK spôsobilo meškanie 154 minút EC vlaku 190 a odrieknutie ďalších štyroch EC vlakov v úseku Košice - Hidasnémeti, z ktorých tri boli nahradené náhradnou autobusovou dopravou.

[ink url=https://standard.sk/793892/pri-ruzomberku-vlak-zrazil-dva-medvede]

(tasr)

Minúta  |  

Exposlanec Ján Herák pôjde pred súd. Obvinili ho zo znásilnenia či sexuálneho násilia

Bývalý poslanec Národnej rady SR za niekdajšie OĽaNO Ján Herák sa vzdal mandátu po medializovaní informácií o jeho trestnom stíhaní. Sám pritom tvrdí, že je nevinný.

Proces sa začne na Okresnom súde v Nitre, termín zatiaľ nie je známy. Informuje o tom denník SME.

V obžalobe, ktorú prokuratúra podala ešte 19. apríla, menujú znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie či obmedzovanie osobnej slobody. Okresný súd však rozhodol o prijatí obžaloby až teraz. Herák predtým podal sťažnosť, ktorú krajský súd zamietol.

Exposlanec vyrastal v detskom domove v Nitrianskom okrese. Kauzy sa spájajú s tábormi pre chovancov, ktoré neskôr organizoval.

Medzi obeťami je podľa polície aj 14-ročná tínedžerka, ktorej Herák údajne daroval mobilný telefón, tenisky či náušnice. Na políciu sa s podozrením obrátila riaditeľka detského domova.

Najstarší prípad z obžaloby sa údajne stal v lete 2013.

„Počet poškodených žien je šesť. S poukazom na to, o akú trestnú vec ide, si dovolím poprosiť o citlivý prístup,“ uviedol námestník krajského prokurátora Jaroslav Maček.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.