Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS tvrdí, že Slovensko čerpá eurofondy najhoršie spomedzi krajín V4

Predstavitelia Progresívneho Slovenska (PS) spresnili, že zo štrukturálnych fondov na roky 2021 - 2027 sme vyčerpali 1,15 percenta.

Poľsko v tejto fáze podľa hnutia vyčerpalo päť percent, Maďarsko osem percent a Česko už 12 percent celkového objemu. Problém predstavuje podľa predstaviteľov PS nedostatočné vyhlasovanie výziev zo strany ministerstiev.

"My sme dnes asi v jednej tretine programového obdobia, takže to, čo je dnes naozaj dôležité, je, aby ministerstvá vyhlasovali eurofondové výzvy, aby sa do nich mohli žiadatelia prihlásiť. Podpíšu sa zmluvy o čerpaní a potom z toho plynie aj samotné čerpanie, a pokiaľ ide o tempo vyhlasovania výziev, tak táto vláda to tempo spomalila a neplní ani vlastné predsavzatia, ktoré si na začiatku roka dala," povedal opozičný poslanec Ján Hargaš (PS).

Z vládnych dokumentov, o ktorých v stredu rokovala vláda, by malo pritom vyplývať, že plán vyhlasovania výziev a sumu, ktorú chceli ministerstvá vyhlásiť vo výzvach, splnila vláda za druhý a tretí kvartál tohto roka približne na 50 percent.

Za posledných šesť mesiacov tak mali podľa Hargaša ministri vyhlásiť výzvy v hodnote 2,8 miliardy eur v porovnaní s plánovanými 5,4 miliardami eur. Ministerstvo hospodárstva by malo dosahovať najhoršie výsledky, pričom plnenie plánov spojené s vyhlasovaním výziev je na úrovni 0 percent, doplnil poslanec.

Raši vyzval rezorty na plnenie výziev, čerpanie eurofondov je pre neskorý začiatok stále nízke

Mohlo by Vás zaujímať Raši vyzval rezorty na plnenie výziev, čerpanie eurofondov je pre neskorý začiatok stále nízke

Nedostatočné čerpanie eurofondov by mohlo podľa neho spôsobiť ohrozenie týchto financií. V súčasnosti malo byť vyčerpaných 140 miliónov eur, pričom na to, aby boli splnené záväzky Európskej únie, by malo dôjsť k čerpaniu ďalších 1,4 miliardy eur počas nasledujúcich 14 mesiacov.

Na dôležitosť eurofondov poukázal aj podpredseda PS Michal Truban. „Od roku 2014, čiže posledných desať rokov, hrubý domáci produkt (HDP) na Slovensku rástol priemerne o 2,4 percenta, z toho eurofondy sa podieľali 0,6 percenta. Čiže približne štvrtina rastu nášho HDP je z eurofondov. Za toto obdobie tvorila taktiež celá suma eurofondov tretinu všetkých verejných investícií."

Na realizácii eurofondov sa ďalej podľa neho podieľajú predovšetkým slovenské firmy, čo následne podporuje celú ekonomiku.

(tasr)

Minúta  |  

Trump preferuje diktátorský spôsob vládnutia, varuje exšéf jeho štábu Kelly

John Kelly je bývalý generál námornej pechoty a exminister pre vnútornú bezpečnosť. funkciu šéfa Trumpovho štábu zastával v rokoch 2017 až 2019.

John Kelly tvrdí, že Trump zapadá do všeobecnej definície fašizmu a určite uprednostňuje diktátorský prístup k vláde.

Pred Trumpom už predtým varovali jeho bývalí spolupracovníci v Bielom dome. Vyjadrovali sa k tomu, ako sa pozerá na prezidentský úrad a ako by vykonával moc, keby sa vrátil do funkcie.

Kelly tvrdí, že Trump kedysi v ich konverzácii vyjadril želanie, aby mu jeho vojenský personál preukazoval rovnakú úctu ako nacistickí generáli vodcovi Adolfovi Hitlerovi počas druhej svetovej vojny.

Trumpov volebný tím toto tvrdenie poprel ako absolútne nepravdivé s tým, že exprezident nič také nepovedal. Kelly v rozhovoroch tiež zdôraznil, že voliči by pri výbere prezidenta mali skôr zvážiť spôsobilosť a charakter a to dokonca viac než postoje kandidáta k jednotlivým otázkam.

(tasr)

Minúta  |  

Výstavba či obnova staníc záchrannej zdravotnej služby naprieč Slovenskom je o čosi bližšie

Riaditeľ operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (ZZS) podpísal prvých desať zmlúv o dielo so zhotoviteľom staníc ZZS, ktorých výstavba je financovaná z plánu obnovy.

"Veľmi ma teší, že sa nám podarilo dosiahnuť dôležitý míľnik v investícii, ktorá je súčasťou komponentu Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť a sme tak opäť o krok bližšie k naplneniu vízie z plánu obnovy," uviedol riaditeľ Osama Al-Khaldi .

Zmluvy budú v stredu zverejnené v Centrálnom registri zmlúv a do piatich dní si musí zhotoviteľ prevziať stavenisko, čím sa začína fáza výstavby.

Ide o sídla staníc v Kolárove, Leviciach, Močenku, Nových Zámkoch, Šuranoch, Veľkom Mederi, Vrábľoch, Želiezovciach, Seredi a Sládkovičove.

Projekt výstavby a obnovy staníc záchrannej zdravotnej služby je súčasťou optimalizácie siete a nového geografického rozloženia sídiel staníc. Cieľom je vybudovať alebo obnoviť minimálne 55 staníc záchrannej zdravotnej služby na celom území SR.

Nepretržitú prevádzku v jednej pracovnej zmene bude v takýchto priestoroch zabezpečovať približne 300 záchranárov. "Som presvedčený, že projekt bude prínosom pre skvalitnenie prednemocničnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku," dodal Al-Khaldi.

Na projekt je vyčlenených 32 miliónov eur z plánu obnovy a je súčasťou komponentu s názvom Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci diskutovali s Komisiou o návratoch migrantov

Inštitúcie EÚ nedosiahli dohodu o aktualizácii návrhu smernice o návratoch z roku 2018, preto poslanci Európskeho parlamentu diskutovali o tom, ako zlepšiť existujúce pravidlá a ich uplatňovanie.

Ešte pred rozpravou šéfka frakcie socialistov a demokratov (S&D) Iratxe Pérezová Garcíová uviedla, že populisti a pravicové strany sa zameriavajú na migrantov samotných, a nie na širší aspekt migrácie.

Pripomenula, že členské štáty majú povinnosť zavádzať pravidlá Paktu o migrácii a azyle, kde sa veľa hovorí aj o solidarite a o tom, že pri prístupe k migrantom treba dbať na medzinárodné právo, ľudské práva a dôstojnosť.

V stredu šéfku Komisie Ursulu von der Leyenovú vyzvala, aby sa vzdala „neľudského a nezákonného návrhu na vytvorenie deportačných centier v tretích krajinách“.

„Akékoľvek návrhy na externalizáciu azylovej a návratovej politiky sú v priamom rozpore s medzinárodným právom,“ uviedla šéfka S&D a dodala, že na to minulý týždeň upozornil aj Ústavný súd v Ríme po dohode Talianska s Albánskom prevážať do tejto krajiny „žiadateľov o azyl“ z Talianska.

Katarína Roth Neveďalová (Smer, nezaradená) tvrdí, že Smer od začiatku hovorí o ochrane vonkajších hraníc EÚ a posilnení agentúry Frontex, a že treba problém riešiť v krajinách pôvodu migrantov.

„Vtedy nás kritizovali, že nemôžeme ľudí zastavovať na vonkajších hraniciach, dnes je to stanovisko EÚ,“ upozornila. Dodala, že táto situácia vedie k zavádzaniu kontrol na vnútroschengenských hraniciach.

„Podporujeme tvorbu hotspotov mimo EÚ, v tretích krajinách, cez ktoré migranti prichádzajú,“ doplnila. Podľa nej v týchto centrách by sa zistilo, kto z migrantov má právo na ochranu, ktorým môžu krajiny EÚ dať pracovné a pobytové víza a ktorých vrátia späť. „EÚ si má právo vybrať, kto môže na našom území fungovať,“ odkázala.

Miriam Lexmann (KDH, EPP) pripomenula, že jej strana bola proti povinnej solidarite, kvótam a prerozdeľovaniu migrantov. Podporuje návrh, o ktorom sa hovorilo aj na samite EÚ, aby sa azylové procedúry konali mimo krajín EÚ, modelom pre to môže byť dohoda Talianska s Albánskom.

„Táto zmluva znížila migračné vlny, lebo chráni ľudí, ktoré sú zneužívaní rôznymi kriminálnymi a prevádzačskými skupinami. Teraz vedia, že im prevádzači nemôžu sľubovať, že sa dostanú do EÚ. Nevydajú sa na nebezpečnú cestu, a tak to zároveň chráni aj naše hranice, čo bola jedna zo základných požiadaviek členských štátov,“ vysvetlila. Upozornila, že EÚ pri tom všetkom nesmie zabúdať na ľudskú dôstojnosť, čo externé centrá zaručujú.

Ľubica Karvašová (PS, Renew) upozornila, že o téme zriadenia externých hotspotov, v ktorých by prebiehalo posudzovanie žiadostí o azyl ešte predtým, než sa migranti vydajú na more, prebieha už niekoľko rokov, a zatiaľ sa nenašlo riešenie, ktoré by bolo v súlade s medzinárodným právom.

Taliansko-albánska dohoda podľa nej nie je v duchu hotspotov. Taliansko preváža migrantov zo svojho územia do tretej krajiny, čo už riešili aj súdy a rozhodli o vrátení presunutých migrantov do Albánska.

„Neznamená, že o tom nemáme diskutovať, ale je to taký vzdušný zámok, na ktorý sa upínajú radikálnejšie strany a extrémisti, lebo to vzbudzuje dojem nejakého ľahkého a rýchleho riešenia,“ uviedla. Za základ riešenia tejto otázky považuje prijatý Pakt o azyle a migrácii.

„Mali by sme sa sústrediť na jeho implementáciu. Sú tam zrýchlené konania na hraniciach a veci, ktoré posúvajú azylovú politiku viac k externým hraniciam,“ vysvetlila.

(tasr)

Minúta  |  

Nezávislá maďarská politika je pre Brusel neprijateľná, vyhlásil Orbán

Predseda maďarskej vlády uviedol v prejave pri príležitosti štátneho sviatku výročia vypuknutia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii z roku 1956, že Brusel sa chce zbaviť maďarskej národnej vlády.

„Už stokrát sme dokázali, že sa nebojíme, ak nás súčasné impérium vydiera. Vieme, že nás chcú prinútiť vstúpiť do vojny. Vieme, že na nás chcú poslať migrantov, vieme, že chcú naše deti dať do rúk gender aktivistom," povedal Orbán.

Podľa jeho slov Brusel už oznámil, že chce v Budapešti dosadiť bábkovú vládu, a že ich kandidátom je muž, ktorý je ideálnym na riadenie takejto vlády. Meno svojho najsilnejšieho kritika, europoslanca a predsedu strany TISZA Pétera Magyara však Orbán v tomto prejave nevyslovil. S odvolaním sa na server 444.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.        

„Revolúcia 1956 bola bojom Maďarska za slobodu proti svetovému impériu," podčiarkol premiér s poznámkou, že podobne sa postavili Maďari aj pri Belehrade v boji proti Osmanom, či proti Viedni v roku 1848, a aj v roku 1956 proti sovietskym vojskám.

Orbán 11. októbra pripomenul, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber dva dni predtým v Štrasburgu na plenárnom rokovaní Európskeho parlamentu jasne povedali, že chcú povaliť maďarskú vládu. V rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió ďalej dodal, že Brusel už aj pomenoval členov tejto budúcej vlády blízkej Bruselu.

„Európski socialisti by v nej chceli mať Kláru Dobrevovú z Demokratickej koalície (DK) a EPP Pétera Magyara zo strany TISZA," spresnil. Dobrevová aj Magyar podľa vtedajšieho vyjadrenia Orbána jasne deklarovali, že splnia to, čo Brusel od nich požaduje.

Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí žiadali slobodu po rokoch stalinistického útlaku. Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali revolúciu potlačiť.

Po dvoch týždňoch sovietska armáda revolúciu nakoniec krvavo potlačila, pričom zahynulo takmer 3000 ľudí, 12-tisíc utrpelo zranenia a okolo 200-tisíc utieklo na Západ.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort hospodárstva má miesto Šaška nového štátneho tajomníka

Od štvrtka bude pozíciu zastávať Szabolcs Hodosy, ktorý nahradí predchodcu a súčasného ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas).

Vládny kabinet o zmene rozhodol v stredu a zároveň odvolal Hodosyho z funkcie podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Na Hodosyho post vymenoval Jána Horkoviča.

Horkovič bol v rokoch 2010 až 2012 predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, v rokoch 2020 až 2022 pôsobil ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Transpetrolu. V rokoch 2013 až 2019 bol členom Regulačnej rady ÚRSO.

Prezident vymenoval nového šéfa zdravotníctva. Dám pozor na každé euro, tvrdí Šaško

Mohlo by Vás zaujímať Prezident vymenoval nového šéfa zdravotníctva. Dám pozor na každé euro, tvrdí Šaško

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.