Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko zvýšilo dodávky zbraní do Izraela a prekročilo tak predchádzajúce odhady

Nemecká vláda výrazne rozširuje svoje licencie na dodávky zbraní do Izraela, čím prekonáva predchádzajúce odhady. Vyplýva to z informácií, ktoré vo štvrtok zverejnilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí.

Povolenia na vývoz vojenského materiálu do Izraela dosiahli od augusta celkovú sumu 94,05 milióna eur. Táto suma je viac než dvojnásobne vyššia ako suma 45,74 milióna eur, ktorú za obdobie celého roka do 13. októbra ministerstvo hospodárstva v Berlíne oznámilo hospodárskemu výboru dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag).

Nový údaj bol zverejnený v odpovedi na otázku poslankyne Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá je proti dodávkam zbraní, píše DPA.

V Nemecku sú podľa DPA dodávky zbraní do Izraela už niekoľko mesiacov spornou otázkou. Nemecká vláda minulý rok schválila vývoz vojenského vybavenia do Izraela v hodnote 326,5 milióna eur, čo vtedy znamenalo desaťnásobný nárast oproti roku 2022.

Väčšina týchto vývozných povolení bola vydaná po útoku palestínskych militantov Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023. Avšak v prvých mesiacoch tohto roka sa počet vývozných povolení výrazne znížil. Do 21. augusta bolo na zbrane schválených len 14,42 milióna eur. Vývoz vojenských zbraní bol od marca do tohto dátumu pozastavený.

Konzervatívny opozičný líder a predseda Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Friedrich Merz obvinil vládu, že blokuje žiadosti výrobcov zbraní o vývoz vrátane munície a náhradných dielov pre tanky.

Vláda však opakovane tvrdila, že neexistuje žiadny zákaz na vývoz zbraní. Nemecký kancelár Olaf Scholz v Bundestagu pri príležitosti prvého výročia útoku Hamasu na Izrael uviedol, že Nemecko dodalo a bude dodávať zbrane Izraelu.

(tasr)

  |  

Prezident odletel na návštevu Nemecka. Stretne sa so Scholzom i Steinmeierom

V Berlíne sa pri spoločnom obede stretne aj so slovenskými krajanmi žijúcimi v Nemecku.

Prezident SR Peter Pellegrini vo štvrtok ráno odcestoval na nástupnú návštevu Nemecka. V Berlíne bude rokovať so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, stretne sa aj s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Ako oznámila Kancelária prezidenta SR, Pellegriniho v úvode návštevy prijme kancelár Scholz. Pred rokovaním s prezidentom Steinmeierom v jeho sídle na zámku Bellevue ho privítajú s vojenskými poctami.

V Berlíne sa pri spoločnom obede stretne aj so slovenskými krajanmi žijúcimi v Nemecku. V rámci programu tiež položí kyticu k pamätníku, ktorý pripomína prínos krajín Vyšehradskej skupiny (V4) k pádu Berlínskeho múru, doplnila kancelária.

(tasr)

  |  

Politico: Najmenej sedem štátov NATO je proti vstupu Ukrajiny do Aliancie

Nemecko a USA nie sú jedinými členmi Severoatlantickej aliancie, ktorí blokujú pozvánku pre Kyjev – Maďarsko, Slovensko, Belgicko, Slovinsko a Španielsko sa tiež bránia, píše bruselský týždenník Politico.

Plán víťazstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského čelí vážnemu problému. Jeho prvým krokom je totiž pozvánka do Aliancie, čo „niektorí kľúčoví spojenci“ odmietajú, píše magazín. „Nemecko a USA patria medzi najväčšie mocnosti, ktoré na Zelenského výzvu reagujú pomaly,“ zhodnotil Politico po rozhovore s anonymnými diplomatmi krajín NATO.

Ukrajinský prezident tento týždeň zdôraznil, že pre Ukrajinu je „zásadné“, aby „počas vojny dostala pozvanie“ do NATO, avšak kľúčoví členovia majú obavy, aby sa nezaplietli do vojny s Ruskom, dodalo Politico.

„Aliancia k dnešnému dňu nedospela do bodu, keď by bola pripravená ponúknuť Ukrajine členstvo alebo pozvanie,“ povedala odchádzajúca veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová.

Aj Maďarsko a Slovensko sú proti aliančnej pozvánke pre Ukrajinu, hoci z iných dôvodov. „Ich súčasní populistickí lídri zastávajú vo všeobecnosti prokremeľskú líniu,“ napísal Politico o Viktorovi Orbánovi a Robertovi Ficovi.

Portál pripomenul, že maďarský premiér dlhodobo blokoval fondy EÚ na zbrojenie Ukrajiny a vystúpil tiež z programu NATO na zasielanie smrtiacej pomoci. Slovenský predseda vlády zase na rokovaní vlád Slovensko-Ukrajina povedal, že vstup Ukrajiny do NATO „je dobrým základom pre tretiu svetovú vojnu“.

„Krajiny ako Belgicko, Slovinsko alebo Španielsko sa skrývajú za USA a Nemecko. Sú neochotné,“ povedal jeden z predstaviteľov NATO. Druhý predstaviteľ povedal, že krajiny vstup Kyjeva „abstraktne podporujú, ale keď sa to priblíži k realizácii“, začnú sa voči tejto myšlienke verejnejšie ohradzovať.

(sab)

  |  

Gruzínsky líder na volebnom mítingu zopakoval zámer zakázať opozičné strany

V krajine sa už túto sobotu uskutočnia parlamentné voľby rozhodujúce pre smerovanie krajiny.

Gruzínsky oligarcha a zakladateľ vládnej strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili v stredu opätovne prisľúbil zákaz opozičných strán, pokiaľ jeho strana zvíťazí v parlamentných voľbách. Tie sa uskutočnia už túto sobotu.

Tisíce ľudí sa v stredu zhromaždili na Námestí slobody v Tbilisi. Keď však začal rečniť Ivanišvili, dav sa podľa agentúry Reuters začal výrazne zmenšovať. K svojim priaznivcom prehovoril spoza nepriestrelného skla.

Ak Gruzínsky sen získa väčšinu v parlamente, prinúti opozičné strany "zodpovedať sa za vojnové zločiny spáchané na obyvateľstve Gruzínska," vyhlásil Ivanišvili. Nešpecifikoval však, akých zločinov sa opozičné strany dopustili.

Sobotňajšie parlamentné voľby považujú pozorovatelia zo zahraničia za test toho, či si krajina zachová svoju prozápadnú orientáciu. Ivanišvili označil sobotňajšie voľby za existenčný boj, ktorý má zabrániť tomu, Západ dotlačil Gruzínsko do priameho konfliktu s Moskvou. Obvinil taktiež viacerých opozičných kandidátov z podnecovania revolúcie a chaosu v Gruzínsku.

Reuters pripomína, že Ivanišvili sa na verejnosti objavuje iba sporadicky. Je však považovaný za najmocnejšieho muža v Gruzínsku. Jeho majetok agentúra Bloomberg odhaduje na viac ako sedem miliárd dolárov. V roku 2012 založil Gruzínsky sen, dnes je jeho čestným predsedom. V roku 2012 zvíťazil v parlamentných voľbách a stal sa gruzínskym premiérom. Vo funkcii strávil rok a následne sa na viacero rokov z aktívnej politiky stiahol.

Gruzínsky sen nedávno schválil zákony obmedzujúce činnosť mimovládnych organizácií a médií, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, a intenzívne bojuje proti takzvanej LGBT propagande. Tieto i ďalšie kroky podnietili Brusel a Washington k represívnym opatreniam: EÚ zmrazila vstup Gruzínska do bloku, zatiaľ čo Washington uvalil sankcie na niektorých najvyšších predstaviteľov krajiny.

(tasr)

  |  

Izraelský útok na juhu Libanonu zabil troch vojakov

Príslušníci ozbrojených síl sa podieľali na evakuácii zranených pri obci Jater na juhu krajiny, jedným zo zabitých je aj dôstojník.

Libanonská armáda v pondelkovom vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, oznámila, že traja jej vojaci zahynuli aj v nedeľu na juhu krajiny pri izraelskom útoku, ktorý zasiahol ich vozidlo. Izrael sa za smrť libanonských vojakov ospravedlnil a vyhlásil, že nevedie operácie proti libanonským ozbrojeným silám.

Armáda je v Libanone rešpektovanou inštitúciou, ktorá však nie je dostatočne silná na to, aby sa dokázala presadiť voči šíitskej militantnej skupine Hizballáh alebo ubrániť krajinu pred izraelskými vojenskými operáciami. V konflikte medzi Izraelom a Hizballáhom sa preto drží bokom, vysvetľuje agentúra AP.

(tasr)

  |  

Muskovými darmi pre registrovaných voličov sa zaoberajú federálne orgány

Najbohatší človek sveta už cez víkend odovzdal šeky na milión dolárov dvom ľuďom.

Americké ministerstvo spravodlivosti v stredu poslalo varovanie lobingovej organizácii, ktorú finančne podporuje Elon Musk. Ministerstvo upozornilo, že dary vo výške milión dolárov, ktoré organizácia poskytuje, môžu byť v rozpore s federálnymi zákonmi. V stredu o tom informovala televízia CNN s odvolaním sa na informované osoby. Musk v kampani podporuje republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa.

Musk v sobotu počas prejavu pred davom v Pensylvánii oznámil, že každý deň až do dňa volieb rozdá milión dolárov tomu, kto podpíše jeho online petíciu na podporu americkej ústavy. Cez víkend už odovzdal šeky na milión dolárov dvom ľuďom. Obaja pochádzajú z Pensylvánie, ktoré je kľúčovým štátom, ktorý môže rozhodnúť o víťazovi prezidentských volieb.

Muskova petícia je podmienená registráciou voličov v danom štáte, čo vyvoláva podozrenia, že Musk sa snaží mobilizovať voličov pre Trumpa. CNN pripomína, že federálne zákony explicitne zakazujú mobilizáciu voličov prostredníctvom finančnej motivácie. Muskovu petíciu taktiež môžu podpísať iba voliči v siedmich kľúčových štátoch, kde budú výsledky volieb mimoriadne tesné a rozhodnú o víťazovi volieb.

Musk, ktorý je podľa časopisu Forbes najbohatším človekom na svete, podľa dostupných údajov doteraz poskytol lobingovej skupine America PAC najmenej 75 miliónov dolárov, čím sa táto organizácia stala kľúčovou súčasťou Trumpovej predvolebnej kampane.

Politický akčný výbor alebo "super PAC", je lobingová organizácia, ktorá môže v neobmedzenej výške utrácať na kampane v prospech či neprospech rôznych politických ideí či osôb v USA. Takzvané PAC sa angažujú aj vo volebných kampaniach, avšak nesmie ich viesť politická strana či kandidát. Môžu ich vytvárať firmy, odbory či odborné komory a môžu priamo prispievať jednotlivým kandidátom alebo politickým stranám, výška ich príspevkov je však regulovaná.

Voľby v USA sa začnú už v utorok 5. novembra. Exprezident Donald Trump sa v nich postaví demokratke a súčasnej viceprezidentke Kamale Harrisovej.

(tasr)