Preskočiť na obsah
  |  

Nórsko plánuje zvýšiť vekovú hranicu pre sociálne siete na 15 rokov

Vláda škandinávskej krajiny zintenzívnila svoju kampaň voči technologickým gigantom, ktorí podľa Osla „stoja proti mozgom malých detí“, píše britský denník Guardian.

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre povedal, že politici musia zasiahnuť, aby ochránili deti pred „mocou algoritmov“, hoci tento proces opísal ako ťažký boj. Ľavicový predseda vlády tvrdí, že platformy sociálnych médií sú zneužívané ich vlastníkmi a môžu spôsobiť, že používatelia budú „jednoliatymi a spacifikovanými“.

V Nórsku už platí minimálna veková hranica 13 rokov. Napriek tomu je podľa prieskumu nórskeho mediálneho úradu na sociálnych sieťach viac ako polovica deväťročných, 58 percent desaťročných a 72 percent jedenásťročných detí.

Vláda sa zaviazala zaviesť viac ochranných opatrení, aby zabránila deťom vekové obmedzenia obchádzať. Jedným z nich je nedávna zmena zákona o osobných údajoch, ktorá vyžaduje, aby používatelia sociálnych sietí museli mať 15 rokov na to, aby súhlasili so spracovaním osobných údajov.

„Je to dosť silný signál,“ povedal Støre v stredu pre noviny VG. „Deti musia byť chránené pred škodlivým obsahom na sociálnych médiách. Sú to veľkí technologickí giganti, ktorí stoja proti malým detským mozgom. Vieme, že je to ťažký boj, pretože sú tu výrazné sily, ale aj tu je potrebná politika,“ vysvetlil pozíciu kabinetu.

(sab)

  |  

Donald Trump vyhrá voľby, tvrdí popredný analytik

Nate Silver, významný štatistik, ktorý predpovedal úspech republikánov v roku 2016, konštatuje, že ľudia podceňujú skutočný rozsah podpory exprezidenta Trumpa.

„Môj inštinkt hovorí, že zvíťazí Donald Trump. A môj odhad je, že to platí pre mnohých znepokojených demokratov,“ napísal v denníku New York Times.

Jeho predpoveď prichádza uprostred rastúcich obáv medzi demokratmi, že Kamale Harrisovej sa darí čoraz menej, a to napriek masívnej mediálnej a finančnej podpore. Jeden zo stratégov jej kampane uviedol, že strana by sa nemala cítiť ani „trochu optimisticky“, pokiaľ ide o vyhliadky viceprezidentky.

Silver, zakladateľ populárnej štatistickej stránky FiveThirtyEight, správne predpovedal výsledky väčšiny amerických volieb za posledné desaťročie a pol a je jedným z mála expertov na prieskumy verejnej mienky, ktorí predpovedali Trumpovo víťazstvo v roku 2016.

Silver pri vysvetľovaní svojej predpovede uviedol, že Trump už v minulosti prekonal nepravdepodobnosť. „Väčšina ľudí hovorí, že Trump z dôvodu skreslenia aktuálnosti [kognitívne skreslenie, ktoré uprednostňuje nedávne udalosti pred historickými, pozn. red.] vyhral v roku 2016, keď sa to od neho neočakávalo, a potom takmer vyhral v roku 2020 napriek tomu, že v prieskumoch výrazne zaostával,“ povedal.

Štatistik však odmietol názor, že by voľby zvrátili „plachí“ Trumpovi voliči, ktorí ho podporujú len v súkromí. Namiesto toho povedal, že prieskumníci v praxi nedokážu osloviť Trumpových voličov, a preto podceňujú skutočný rozsah jeho podpory.

Stratégovia demokratickej kampane teraz súkromne priznávajú, že viceprezidentka Kamala Harrisová stráca v prieskumoch na Trumpa, najmä vo Wisconsine a Michigane, keďže sa blíži deň volieb, píše denník Telegraph.

(sab)

  |  

Nemecko zvýšilo dodávky zbraní do Izraela a prekročilo tak predchádzajúce odhady

Nemecká vláda výrazne rozširuje svoje licencie na dodávky zbraní do Izraela, čím prekonáva predchádzajúce odhady. Vyplýva to z informácií, ktoré vo štvrtok zverejnilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí.

Povolenia na vývoz vojenského materiálu do Izraela dosiahli od augusta celkovú sumu 94,05 milióna eur. Táto suma je viac než dvojnásobne vyššia ako suma 45,74 milióna eur, ktorú za obdobie celého roka do 13. októbra ministerstvo hospodárstva v Berlíne oznámilo hospodárskemu výboru dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag).

Nový údaj bol zverejnený v odpovedi na otázku poslankyne Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá je proti dodávkam zbraní, píše DPA.

V Nemecku sú podľa DPA dodávky zbraní do Izraela už niekoľko mesiacov spornou otázkou. Nemecká vláda minulý rok schválila vývoz vojenského vybavenia do Izraela v hodnote 326,5 milióna eur, čo vtedy znamenalo desaťnásobný nárast oproti roku 2022.

Väčšina týchto vývozných povolení bola vydaná po útoku palestínskych militantov Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023. Avšak v prvých mesiacoch tohto roka sa počet vývozných povolení výrazne znížil. Do 21. augusta bolo na zbrane schválených len 14,42 milióna eur. Vývoz vojenských zbraní bol od marca do tohto dátumu pozastavený.

Konzervatívny opozičný líder a predseda Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Friedrich Merz obvinil vládu, že blokuje žiadosti výrobcov zbraní o vývoz vrátane munície a náhradných dielov pre tanky.

Vláda však opakovane tvrdila, že neexistuje žiadny zákaz na vývoz zbraní. Nemecký kancelár Olaf Scholz v Bundestagu pri príležitosti prvého výročia útoku Hamasu na Izrael uviedol, že Nemecko dodalo a bude dodávať zbrane Izraelu.

(tasr)

  |  

Prezident odletel na návštevu Nemecka. Stretne sa so Scholzom i Steinmeierom

V Berlíne sa pri spoločnom obede stretne aj so slovenskými krajanmi žijúcimi v Nemecku.

Prezident SR Peter Pellegrini vo štvrtok ráno odcestoval na nástupnú návštevu Nemecka. V Berlíne bude rokovať so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, stretne sa aj s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Ako oznámila Kancelária prezidenta SR, Pellegriniho v úvode návštevy prijme kancelár Scholz. Pred rokovaním s prezidentom Steinmeierom v jeho sídle na zámku Bellevue ho privítajú s vojenskými poctami.

V Berlíne sa pri spoločnom obede stretne aj so slovenskými krajanmi žijúcimi v Nemecku. V rámci programu tiež položí kyticu k pamätníku, ktorý pripomína prínos krajín Vyšehradskej skupiny (V4) k pádu Berlínskeho múru, doplnila kancelária.

(tasr)

  |  

Politico: Najmenej sedem štátov NATO je proti vstupu Ukrajiny do Aliancie

Nemecko a USA nie sú jedinými členmi Severoatlantickej aliancie, ktorí blokujú pozvánku pre Kyjev – Maďarsko, Slovensko, Belgicko, Slovinsko a Španielsko sa tiež bránia, píše bruselský týždenník Politico.

Plán víťazstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského čelí vážnemu problému. Jeho prvým krokom je totiž pozvánka do Aliancie, čo „niektorí kľúčoví spojenci“ odmietajú, píše magazín. „Nemecko a USA patria medzi najväčšie mocnosti, ktoré na Zelenského výzvu reagujú pomaly,“ zhodnotil Politico po rozhovore s anonymnými diplomatmi krajín NATO.

Ukrajinský prezident tento týždeň zdôraznil, že pre Ukrajinu je „zásadné“, aby „počas vojny dostala pozvanie“ do NATO, avšak kľúčoví členovia majú obavy, aby sa nezaplietli do vojny s Ruskom, dodalo Politico.

„Aliancia k dnešnému dňu nedospela do bodu, keď by bola pripravená ponúknuť Ukrajine členstvo alebo pozvanie,“ povedala odchádzajúca veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová.

Aj Maďarsko a Slovensko sú proti aliančnej pozvánke pre Ukrajinu, hoci z iných dôvodov. „Ich súčasní populistickí lídri zastávajú vo všeobecnosti prokremeľskú líniu,“ napísal Politico o Viktorovi Orbánovi a Robertovi Ficovi.

Portál pripomenul, že maďarský premiér dlhodobo blokoval fondy EÚ na zbrojenie Ukrajiny a vystúpil tiež z programu NATO na zasielanie smrtiacej pomoci. Slovenský predseda vlády zase na rokovaní vlád Slovensko-Ukrajina povedal, že vstup Ukrajiny do NATO „je dobrým základom pre tretiu svetovú vojnu“.

„Krajiny ako Belgicko, Slovinsko alebo Španielsko sa skrývajú za USA a Nemecko. Sú neochotné,“ povedal jeden z predstaviteľov NATO. Druhý predstaviteľ povedal, že krajiny vstup Kyjeva „abstraktne podporujú, ale keď sa to priblíži k realizácii“, začnú sa voči tejto myšlienke verejnejšie ohradzovať.

(sab)

  |  

Gruzínsky líder na volebnom mítingu zopakoval zámer zakázať opozičné strany

V krajine sa už túto sobotu uskutočnia parlamentné voľby rozhodujúce pre smerovanie krajiny.

Gruzínsky oligarcha a zakladateľ vládnej strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili v stredu opätovne prisľúbil zákaz opozičných strán, pokiaľ jeho strana zvíťazí v parlamentných voľbách. Tie sa uskutočnia už túto sobotu.

Tisíce ľudí sa v stredu zhromaždili na Námestí slobody v Tbilisi. Keď však začal rečniť Ivanišvili, dav sa podľa agentúry Reuters začal výrazne zmenšovať. K svojim priaznivcom prehovoril spoza nepriestrelného skla.

Ak Gruzínsky sen získa väčšinu v parlamente, prinúti opozičné strany "zodpovedať sa za vojnové zločiny spáchané na obyvateľstve Gruzínska," vyhlásil Ivanišvili. Nešpecifikoval však, akých zločinov sa opozičné strany dopustili.

Sobotňajšie parlamentné voľby považujú pozorovatelia zo zahraničia za test toho, či si krajina zachová svoju prozápadnú orientáciu. Ivanišvili označil sobotňajšie voľby za existenčný boj, ktorý má zabrániť tomu, Západ dotlačil Gruzínsko do priameho konfliktu s Moskvou. Obvinil taktiež viacerých opozičných kandidátov z podnecovania revolúcie a chaosu v Gruzínsku.

Reuters pripomína, že Ivanišvili sa na verejnosti objavuje iba sporadicky. Je však považovaný za najmocnejšieho muža v Gruzínsku. Jeho majetok agentúra Bloomberg odhaduje na viac ako sedem miliárd dolárov. V roku 2012 založil Gruzínsky sen, dnes je jeho čestným predsedom. V roku 2012 zvíťazil v parlamentných voľbách a stal sa gruzínskym premiérom. Vo funkcii strávil rok a následne sa na viacero rokov z aktívnej politiky stiahol.

Gruzínsky sen nedávno schválil zákony obmedzujúce činnosť mimovládnych organizácií a médií, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, a intenzívne bojuje proti takzvanej LGBT propagande. Tieto i ďalšie kroky podnietili Brusel a Washington k represívnym opatreniam: EÚ zmrazila vstup Gruzínska do bloku, zatiaľ čo Washington uvalil sankcie na niektorých najvyšších predstaviteľov krajiny.

(tasr)