Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blinken v súvislosti s voľbami v Gruzínsku pripomenul kupovanie hlasov a zastrašovanie

Americký minister zahraničných vecí v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty sa pridávajú k výzvam pozorovateľov na úplné vyšetrenie správ o nezrovnalostiach pri voľbách v Gruzínsku.

"Vyzývame politických lídrov Gruzínska, aby dodržiavali zásady právneho štátu, zrušili právne predpisy, ktoré oslabujú základné slobody, a spoločne riešili nedostatky vo volebnom procese," uviedol Antony Blinken vo vyhlásení podľa agentúr Reuters a AFP.

Šéf diplomacie USA poukázal na správy zahraničných a miestnych pozorovateľov o tom, že predvolebnú situáciu poznačilo kupovanie hlasov a zastrašovanie voličov zo strany Gruzínskeho sna. Gruzínska volebná komisia oznámila, že v sobotňajších voľbách získal Gruzínsky sen - vládnuca strana považovaná za blízku Rusku, vyše 54 percent hlasov.

Volebný proces však sprevádzali tvrdenia o rozsiahlych podvodoch. Opozícia odmietla uznať výsledky a najsilnejšia opozičná aliancia Koalícia za zmenu avizovala, že do nového parlamentu nezasadne. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v nedeľu povedala, že jej vlasť sa stala obeťou "špeciálnej operácie" hybridnej vojny Ruska.

Gruzínska prezidentka vyzvala občanov na protest proti volebným výsledkom

Mohlo by Vás zaujímať Gruzínska prezidentka vyzvala občanov na protest proti volebným výsledkom

Vyzvala zároveň spoluobčanov, aby v pondelok večer v Tbilisi protestovali proti volebným výsledkom, ktoré označila za "totálne sfalšovanie a krádež" ich hlasov.

Na prešetrenie nezrovnalostí okolo hlasovania vyzval v nedeľu gruzínske úrady aj predseda Európskej rady Charles Michel. Voľby boli vnímané ako súboj medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom a prozápadnou opozíciou usilujúcou sa o členstvo v EÚ.

Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou. V reakcii na prijatie "zákona o zahraničných agentoch" však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci.

(tasr)

Minúta  |  

Tisíce ľudí sa zúčastnili na protestoch proti migrantom na Kanárskych ostrovoch

V dvoch najväčších mestách na Kanárskych ostrovoch patriacich k Španielsku sa zúčastnili na demonštráciách proti stále rastúcej nelegálnej migrácii tisíce ľudí. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

Demonštrácie sa konali v meste Las Palmas na ostrove Gran Canaria a v meste Santa Cruz na Tenerife.

„Nie sme rasisti, no boli sme príliš ústretoví. Vítame každého, kto príde do našej krajiny,“ povedala agentúre AFP v Las Palmas 37-ročná Zulema Ruízová.  „Nemôžeme nechať naše deti vyjsť na ulicu, pretože sa bojíme, že budú znásilnené alebo dobodané,“ dodala. Ďalšia demonštrantka Eugenia Santanová uviedla, že je „proti masovému a nelegálnemu prisťahovalectvu, pretože ovplyvňuje naše zdravie a vzdelanie“.

Niektorí demonštranti niesli transparenty kritizujúce španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorý by chcel umožniť legálnu imigráciu.

 V júli právnici vyzvali úrady, aby zakázali podobné protesty na Kanárskych ostrovoch s odôvodnením, že by mohli predstavovať trestný čin podnecovania k nenávisti. Žiadosť však bola zamietnutá, takže protesty mohli pokračovať.

Španielsko je spolu s Talianskom a Gréckom jednou z troch hlavných vstupných brán do Európy pre migrantov. Napriek množstvu obetí je trasa cez Alantik hojne využívaná, pretože je menej kontrolovaná ako cesta cez Stredozemné more.

V roku 2023 dorazilo na Kanárske ostrovy rekordných takmer 40 000 migrantov. Tento počet však bude tento rok prekonaný, pretože podľa údajov španielskeho ministerstva vnútra prišlo do 15. októbra na súostrovie po mori už 32 878 nelegálnych migrantov v porovnaní s 23 537 v rovnakom období minulého roka.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko údajne prepravuje severokórejských vojakov na frontové línie v civilných kamiónoch

Tieto správy sa objavili po oznámení USA a ukrajinských predstaviteľov, že jednotky z KĽDR smerujú do ruskej Kurskej oblasti.

Ruskí policajti podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) zastavili 27. októbra kamión Kamaz s civilnou poznávacou značkou na diaľnici Kursk-Voronež. Vozidlo, plné severokórejských vojakov, nemalo požadované bojové rozkazy, čo spôsobilo problémy pri komunikácii s príslušníkmi ruskej 810. brigády, ktorí očakávali príchod posíl, referuje Kyjiv independent.

(mm)

Minúta  |  

Rusko môže financovať vojnu proti Ukrajine ešte niekoľko rokov, tvrdí Washington Post

Podľa denníka Washington Post môže Rusko financovať vojnu proti Ukrajine ešte niekoľko rokov, aj keď rozsiahle vojenské výdavky tlačia ekonomiku krajiny na hranu jej kapacít.

Dôvodom sú vysoké príjmy z predaja ropy a neúspešnosť západných sankcií, ktoré nezabránili Rusku udržať stabilný prílev ropných peňazí.

Ekonomický rast je podporený veľkými vojenskými výdavkami a zvyšujúcimi sa platmi, čo vytvára tlak na infláciu. Spoločnosti sa totiž snažia konkurovať mzdám v armáde, aby prilákali pracovníkov.

Rýchly rast vojenských miezd spôsobuje, že súkromné firmy majú problémy udržať krok. V prieskume Ruskej únie priemyselníkov a podnikateľov až 82,8 percenta firiem uviedlo, že čelí problémom pri získavaní zamestnancov.

Ruský štatistický úrad Rosstat uvádza pokles nezamestnanosti na 2,4 percenta od júna, pričom reálne mzdy v prvej polovici roku 2024 vzrástli o 12,9 percenta.

(mm)

Minúta  |  

Bulharská konzervatívna strana GERB vyhrala siedme voľby za necelé štyri roky

Vyplýva to z exit pollov zverejnených po zatvorení volebných miestností o 20.00 h miestneho času (19.00 h SEČ).

Strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) konzervatívneho expremiéra Bojka Borisova podľa nich získala 25 - 27 percent hlasov. Na druhom mieste skončila koalícia Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko (PP - DB) s približne 15 percentami hlasov. Tretia je ultranacionalistická, prorusky orientovaná strana Obnova s približne 13 percentami.

Ďalšie strany získali menej ako desať percent hlasov. Podľa prieskumu inštitútu Alpha Research by GERB získala v 240-miestnom parlamente 74 kresiel, PP 42 kresiel a PP - DB 36 kresiel.

Siedme parlamentné voľby za necelé štyri roky boli vyvolané tým, že bulharské politické strany sa po patových voľbách konaných 9. júna paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu nedohodli na zostavení koaličnej vlády.

Júnové voľby zasa vyvolal marcový rozpad tzv. neformálnej koalície pozostávajúcej z GERB, Zväzu demokratických síl (SDS) a PP-DB.

Aliancie GERB-SDS a PP-DB sú orientované proeurópsky i propodnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a rivalita ich predstaviteľov.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Gruzínska prezidentka vyzvala občanov na protest proti volebným výsledkom

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v nedeľu povedala, že jej vlasť sa stala obeťou „špeciálnej operácie" Ruska.

Rovnako ako opozícia odmietla uznať výsledky sobotných parlamentných volieb, v ktorých podľa tamojšej volebnej komisie zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen. Svojich spoluobčanov zároveň prezidentka vyzvala na protest proti výsledkom.

Zurabišviliová vyzvala Gruzíncov, aby v pondelok o 19.00 h miestneho času v Tbilisi protestovali proti volebnému výsledku, ktorý označila za „totálne sfalšovanie a krádež" ich hlasov. Z údajných volebných podvodov obvinila Rusko. „Sme svedkami a obeťami ruskej špeciálnej operácie, modernej formy hybridnej vojny proti gruzínskemu ľudu," uviedla.

Na masové protesty proti volebným výsledkom vyzýva aj väznený gruzínsky exprezident Michail Saakašvili. „Teraz je čas na masové protesty. Musíme svetu ukázať, že bojujeme za slobodu a že sme ľudia, ktorí nebudú tolerovať nespravodlivosť," napísal v príspevku na Facebooku.

Vo voľbách zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen. Oznámila to v nedeľu tamojšia volebná komisia po sčítaní 99 percent všetkých hlasov. Gruzínsky sen podľa nej získal 54,08 percenta hlasov, zatiaľ čo zoskupenie štyroch opozičných strán 37,58 percenta.

Voľby však sprevádzajú tvrdenia o rozsiahlych podvodoch. Na mnohé nezrovnalosti poukázali aj medzinárodní pozorovatelia, zatiaľ čo tí domáci obvinili vládnucu stranu z kupovania hlasov a ďalších foriem ovplyvňovania voličov. Opozícia odmietla uznať výsledky a najsilnejšia opozičná aliancia Koalícia za zmenu, ktorá získala vyše 11 percent hlasov, avizovala, že do nového parlamentu nezasadne.

Na prešetrenie nezrovnalostí okolo hlasovania vyzval v nedeľu gruzínske úrady aj predseda Európskej rady Charles Michel.

„Vyzývame... ústrednú volebnú komisiu a ďalšie príslušné orgány, aby si splnili svoju povinnosť a rýchlo, transparentne a nezávisle vyšetrili a posúdili volebné nezrovnalosti či podozrenia z nich," napísal Michel na platforme X. Nezrovnalosti, na ktoré poukázala predbežná správa medzinárodných pozorovateľov, je podľa jeho slov potrebné „riešiť a objasniť".

Voľby boli vnímané ako súboj medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom a prozápadnou opozíciou usilujúcou sa o členstvo v EÚ. Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch" mu však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci.

(tasr, ap, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.