Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Konzervatívny summit sa uskutoční už 11. novembra. Predplatitelia Štandardu majú zľavu

V pondelok 11. novembra sa v Bratislave v Historickej budove Národnej rady na Župnom námestí uskutoční 4. ročník Konzervatívneho samitu. Predplatitelia Štandardu si naň môžu kúpiť vstupenky so špeciálnou zľavou.

Konzervatívny summit je stretnutie kresťanských a konzervatívnych lídrov a osobností z oblasti politiky, kultúry, cirkví, občianskej spoločnosti, médií, akademickej obce a podnikateľskej sféry. Má nadstranícky charakter.

Témami podujatia budú prezidentské voľby v USA, hľadanie cesty k duchovnému pozdvihnutiu Európy, aktuálne domáce záležitosti z konzervatívnej perspektívy a mnoho ďalších.

Na akcii vystúpia v pozícii rečníkov Rod Dreher, americký publicista žijúci v Budapešti a priateľ kandidáta na amerického viceprezidenta JD Vancea, Daniel Whitehead, niekdajší ministerský úradník, ktorý pôsobil v tíme floridského guvernéra Rona DeSantisa či belgický filozof a výskumný pracovník na viacerých európskych univerzitách David Engels.

Hlavnými cieľmi podujatia sú inšpirovanie a formovanie konzervatívnej scény, zjednocovanie sa v zásadných otázkach, chránenie spoločnosti pred zhubnými ideológiami či povzbudenie k odvahe presadzovať kresťanské a konzervatívne myšlienky.

Organizátorom summitu je Inštitút Ladislava Hanusa (ILH), ktorý vychádza z radov Spoločenstva Ladislava Hanusa. Víziou Inštitútu Ladislava Hanusa je spájať vieru s rozumom, rozvíjať kresťanskú kultúru a odvážne presadzovať konzervatívne princípy vo verejnom živote.

Registrovať na summit sa môžete na tejto adrese. Celodenná all inclusive vstupenka umožňuje vstup na všetky panely konferencie a zahŕňa tiež občerstvenie počas celého dňa, obed a večernú recepciu. Počet miest je limitovaný. Predplatitelia Štandardu získajú po zadaní zľavového kódu „ŠTANDARD“ zľavu vo výške 10 eur.

Spolu so vstupenkou na summit si môžete kúpiť aj zvýhodnenú vstupenku na Konzervatívnu právnickú konferenciu, ktorá sa uskutoční hneď na druhý deň v utorok 12. novembra. Konferenciu tiež organizuje Inštitút Ladislava Hanusa v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

(tod)

Minúta  |  

V žilinskej fakultnej nemocnici s poliklinikou evidujú zatiaľ 160 výpovedí lekárov

Nemocnica nevylúčila, že pribudnú aj ďalšie.

Hovorkyňa nemocnice Zuzana Fialová spresnila, že výpovede podali zamestnanci z nosných oddelení zdravotníckeho zariadenia, ktorými sú oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, rádiológie, pediatrie, ale aj oddelenie urológie, ortopédie, úrazovej chirurgie, neurológie, vnútorného lekárstva a podobne.

"Pokiaľ by výpovede nadobudli platnosť, žiaľ, ani žilinská nemocnica nebude schopná zabezpečiť plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť. Veríme, že sa aktuálnu situáciu s výpoveďami podarí zastabilizovať tak, aby sme mohli ďalej pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti," uviedla Fialová.

Vyše 2700 lekárov z nemocníc po celom Slovensku začalo v utorok podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári sú ochotní ďalej rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.

Vyše 2 700 lekárov podalo výpovede. Z nemocníc sa môžu stať prázdne priestory

Mohlo by Vás zaujímať Vyše 2 700 lekárov podalo výpovede. Z nemocníc sa môžu stať prázdne priestory

Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s Lekárskym odborovým združením podpísal vtedajší vládny kabinet. Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) potvrdil otvorenosť rokovať ďalej. Verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody.

(tasr)

Minúta  |  

NDS spustila verejné obstarávanie druhého z troch chýbajúcich úsekov kysuckej diaľnice D3

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ozrejmila, že v týchto dňoch bolo do vestníka verejného obstarávania odoslané oznámenie týkajúce sa úseku Kysucké Nové Mesto - Oščadnica.

Samotný úsek má viac ako 9,6 kilometra, tvorí strednú časť budúcej diaľnice od Žiliny po Čadcu a je druhým najdlhším z trojice úsekov D3.

"V rámci obstarávania sa počíta s výstavbou 22 mostných objektov, jednou križovatkou, jedným odpočívadlom, ale aj migračným koridorom pre zver. Predpokladaná hodnota zákazky predstavuje 307 miliónov eur bez DPH," priblížili z NDS.

Verejné obstarávanie na prvý z troch chýbajúcich úsekov kysuckej diaľnice D3 zatiaľ nie je ukončené. Pôvodne chcela NDS predkladané ponuky týkajúce sa úseku Oščadnica - Čadca, Bukov, II. profil otvárať 3. septembra, ale termín otvárania ponúk už viackrát posunula.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident poukázal na nedocenenosť prijatia Deklarácie slovenského národa

Peter Pellegrini po položení venca k pamätnej tabuli pri príležitosti 106. výročia podpísania Martinskej deklarácie pripomenul, že ide o mimoriadne významný deň v histórii slovenského národa.

Prezident upozornil, že pred 106 rokmi desiatky našich národných reprezentantov podpísali v Turčianskom Svätom Martine Deklaráciu slovenského národa, alebo aj Martinskú deklaráciu.

"Hoci sa to v dnešnej technologickej dobe zdá priam neuveriteľné, prišlo k tomu bez znalosti informácie, že nový spoločný štát Čechov a Slovákov je už realitou," vyhlásil Pellegrini. Podľa jeho slov je Martinská deklarácia inšpiráciou aj pre súčasné Slovensko.

"Martinská deklarácia patrí medzi tie vzácne historické momenty, ktorými sa musí inšpirovať dnes smutne rozdelená slovenská spoločnosť, ak chce toto rozdelenie niekedy prekonať," zdôraznil prezident.

Upriamil pritom pozornosť na skutočnosť, že na prijatí Deklarácie slovenského národa sa zhodli desiatky osobností rôzneho vierovyznania, rôznej politickej orientácie, rôznych pováh aj svetonázorov.

"Verím, že ešte časom prehodnotíme prínos tohto obrovského dňa slovenskej histórie a dáme mu dôstojnejšie miesto v našom panteóne sviatkov. Zároveň by bolo určite zaslúženým pripomenutím si tejto významnej udalosti, ak by ju pripomínalo aj dôstojné miesto v našom hlavnom meste," dodala hlava štátu.

V Turčianskom Sv. Martine sa 30. októbra 1918 stretlo v budove Tatrabanky viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku. Účastníci prijali návrh deklarácie. Dotvorili aj Slovenskú národnú radu, do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom.

V mene Slovenskej národnej rady napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa. Udalosť sa na Slovensku od roku 1993 pripomína ako pamätný deň.

(tasr)

Minúta  |  

Pri izraelskom útoku na dodávku s muníciou zahynul jej vodič

Libanonské médiá ozrejmili, že cesta spájajúca Bejrút a Damask v Sýrii bola „zablokovaná v oboch smeroch pre bezpečnostný incident“, pri ktorom v stredu zahynul vodič dodávky, ako povedal anonymný libanonský predstaviteľ pre agentúru AFP.

Izraelská armáda v stredu vydala výzvu na evakuáciu pre obyvateľov mesta Baalbek na východe Libanonu, uviedol na platforme X predstaviteľ armády.

Šíitské militantné hnutie Hizballáh uviedlo, že zaútočilo dronmi na izraelskú základňu na juhu prístavného mesta Haifa.

Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva si vojna medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorá sa začala 23. septembra po takmer rok trvajúcom cezhraničnom ostreľovaní, vyžiadala už najmenej 1 700 obetí.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavci si v nedeľu vyberú prezidenta v druhom kole volieb

Súčasná prezidentka Maia Sanudová sa postaví bývalému generálnemu prokurátorovi Alexandrovi Stoianoglovi, ktorý kandiduje s podporou Strany socialistov, priblížila agentúra Reuters.

Prvé kolo volieb vyhrala Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo tesne úspešné, „za“ hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.

Pred druhým kolom sa očakáva tesný súboj, keďže Stoianoglovi vyjadrilo podporu viacero kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.

Sanduová je prezidentkou od roku 2020, keď porazila vtedajšieho proruského prezidenta Igora Dodona. V minulosti pôsobila ako poradkyňa výkonného riaditeľa Svetovej banky a ako ministerka školstva. V roku 2016 založila liberálnu pravicovú stranu Spravodlivosti a rozvoja. Jej strana s prehľadom zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 2021.

Sanduová sa v prezidentskej funkcii spočiatku snažila budovať pragmatické vzťahy s Ruskom. Po invázii Ruska na Ukrajinu však pevne presadzuje proeurópsku politiku a počas jej vlády EÚ Moldavsku udelila kandidátsky status.

Kritici ju obviňujú, že nedokáže riadiť problémové hospodárstvo krajiny, skrotiť vysokú infláciu ani presadiť reformy súdnictva.

Stoianoglo je etnický Gagauz. Ide o turkickú etnickú skupinu žijúcu v autonómnej oblasti na juhu Moldavska, podľa posledného sčítania ich v Moldavsku žije asi 150-tisíc. Od roku 2019 pôsobil ako generálny prokurátor. Sanduová ho kritizovala, že nevyšetruje trestné a korupčné prípady moldavských oligarchov.

Pre podozrenia zo zneužitia právomocí bol v roku 2021 zatknutý a v roku 2023 z pozície generálneho prokurátora odvolaný. Trestný proces však sprevádzalo viacero nezrovnalostí, čo minulý rok potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva.

Stoianoglo nikdy neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vojnové udalosti považuje za tragédiu. Prepojenia s Ruskom a proruským oligarchom Ilanom Šorom, ktorý sa podľa Sanduovej snažil narušiť pokojný priebeh volieb, Stoianoglo odmieta.

Ľavicový kandidát v rozhovore pre Reuters uviedol, že presadzuje, aby sa integrácia s EÚ uskutočnila spoločne s moldavským separatistickým regiónom Podnesterskom. To sa od Moldavska odtrhlo v 90. rokoch. Na jeho území dodnes udržiava vojenskú prítomnosť Rusko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.