Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Číňan volil v prezidentských voľbách, hoci nie je občanom USA. Jeho hlas započítajú

Číňaň využil študentský preukaz Michiganskej univerzity a predložil čestné vyhlásenie s nepravdivými údajmi.

Podľa denníka Detroit News 19-ročný študent získal hlasovací lístok na základe školského preukazu s fotografiou a odovzdal ho v rámci predčasného hlasovania. Dokázal to napriek tomu, že nemá platné občianstvo USA, hoci jeho pobyt v krajine je legálny s takzvanou zelenou kartou.

Študent údajne po hlasovaní kontaktoval miestne úrady a požiadal, či môže dostať svoj hlasovací lístok späť. Podľa Detroit News to ale nie je možné, keďže volební úradníci nesmú vybrať žiadny volebný lístok z urien (ani nezákonne odovzdaný). Ide o pravidlo, ktoré bráni tomu, aby sa hlasovacie lístky dali vystopovať ku konkrétnym voličom.

Príslušné orgány prípad vyšetrujú a študent bol obvinený z krivej prísahy, za čo mu hrozí do 15 rokov väzenia. Za samotné nelegálne hlasovanie by mohol dostať najviac štyri roky, ale obvinenie sa týka čestného vyhlásenia, ktoré predložil s cieľom získať hlasovací lístok a uviedol v ňom nepravdivé údaje.

(bra)

Minúta  |  

KĽDR potvrdila skúšku medzikontinentálnej rakety ICBM s dosiaľ najdlhším letom

Tamojšia štátna tlačová agentúra KCNA uviedla, že test sa uskutočnil na príkaz severokórejského vodcu Kim Čong-una, ktorý sa na odpale aj osobne zúčastnil.

Kim Čong-un označil skúšku za "vhodnú vojenskú akciu", ktorá má demonštrovať odhodlanie KĽDR reagovať na kroky jej nepriateľov, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť.

Japonský minister obrany Gen Nakatani krátko pred touto správou taktiež vyhlásil, že raketa, ktorú KĽDR ráno odpálila, bola raketou ICBM. O odpale rakety dlhého doletu najskôr informovala juhokórejská armáda, podľa ktorej k nemu došlo okolo 7.10 h miestneho času (23.10 h SEČ), čo následne potvrdilo aj Tokio.

Raketa bola vypustená z oblasti v okolí Pchjongjangu a dopadla približne 300 kilometrov západne od japonského ostrova Hokkaido. Podľa Soulu aj Tokia letela 87 minút, čo je viac než pri poslednej severokórejskej skúške ICBM z decembra 2023, keď takáto raketa letela 73 minút. Išlo tak o vôbec najdlhší let ICBM, ktorú kedy odpálila KĽDR, tvrdí Tokio aj Soul a tiež severokórejské médiá.

Raketa zároveň preletela zhruba tisíc kilometrov a dosiahla výšku sedemtisíc kilometrov.

Odpal okamžite odsúdili Južná Kórea, Japonsko aj USA. Spojené štáty ho označili za "hrubé porušenie" rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a varovali pred destabilizáciou bezpečnostnej situácie v oblasti.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Ruská bomba zasiahla obytnú budovu v Charkove

Podľa starostu útok úplne zničil niekoľko poschodí stavby

Najmenej 19 ľudí utrpelo v stredu zranenia pri ruskom útoku navádzanou bombou, ktorá zasiahla výškový obytný dom vo východoukrajinskom meste Charkov. Oznámili to miestni predstavitelia s tým, že pod troskami môžu byť ďalší zranení, píše TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.

O počte zranených informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov, ktorý krátko predtým uvádzal, že pod troskami uviazli prinajmenšom traja ľudia vrátane ženy a dieťaťa. Bezprostredne nebolo známe, či sa im už podarilo pomôcť.

Starosta Charkova Ihor Terechov dopĺňal, že ďalší ľudia uviazli na vyšších poschodiach budovy. Ruský útok podľa jeho slov niekoľko poschodí bytovky úplne zničil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že dom zasiahla práve navádzaná bomba, aké Rusko často používa. Západ vyzval v reakcii na tento útok na to, aby Ukrajine poskytli ďalšie obranné prostriedky, a to najmä zbrane dlhého doletu.

„Každé rozhodnutie, s ktorým otáľajú, znamená minimálne desiatky alebo dokonca stovky takýchto ruských bômb na Ukrajine. Ich rozhodnutia znamenajú životy našich ľudí," uviedol ukrajinský prezident v príspevku na platforme Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

Nasadenie vojakov KĽDR v Rusku má potenciál predĺžiť vojnu na Ukrajine, vraví Austin

Má to potenciáo zatiahnuť do konfliktu aj ďalšie strany, uviedol americký minister obrany Lloyd Austin po stretnutí s juhokórejským náprotivkom Kim Jong-Hjunom v Pentagóne.

Austin tvrdí, že na východe Ruska je nasadených už približne desaťtisíc vojakov KĽDR, ktorí však majú ruské uniformy aj ruskú vojenskú výstroj. Podľa neho sa stále viac zdá, že ide o nasadenie na podporu ruských bojových operácií v Kurskej oblasti na východe Ruska, kde ukrajinské sily vtrhli začiatkom augusta a odvtedy tam zabrali stovky kilometrov štvorcových územia.

Austin označil po rokovaniach s Kimom vyslanie vojakov KĽDR za nebezpečnú a destabilizujúcu eskaláciu. "Má to potenciál predĺžiť alebo rozšíriť konflikt," povedal novinárom.

Po doplňujúcej otázke objasnil, že nasadenie severokórejských vojakov by "mohlo povzbudiť ostatných, aby taktiež nejakým spôsobom konali... Mohlo by sa stať viacero vecí," varoval Austin. Obaja ministri vyzvali KĽDR, aby svojich vojakov stiahla.

Americký minister povedal, že ak Severná Kórea pomáha Rusku vo vojne, jej vojaci môžu očakávať, že sa stanú terčmi ukrajinských síl používajúcich zbrane, ktoré im dodali Spojené štáty a ich spojenci, a niektorí pravdepodobne na bojisku aj zomrú.

Južná Kórea tiež varuje, že Pchjongjang môže získať cenné skúsenosti od svojich jednotiek, ktoré sa pomáhaním Rusku zapoja do boja a uvidia priebeh modernej vojny. To Soul považuje za priamu vojenskú hrozbu.

Juhokórejský minister obrany upozornil aj na to, že KĽDR výmenou za nasadenie svojich vojakov bude pravdepodobne od Ruska žiadať technológiu taktických jadrových zbraní, ponoriek nesúcich balistické strely a aj medzikontinentálnych balistických striel.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Spor medzi Venezuelou a Brazíliou pokračuje odvolaním veľvyslanca

Venezuela v stredu odvolala svojho veľvyslanca v Brazílii po tom, keď brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva minulý týždeň vetoval jej žiadosť o vstup do skupiny BRICS.

Venezuelské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení odsúdilo „iracionálne správanie brazílskych diplomatov", ktorí napriek súhlasu zvyšných členov skupiny zablokovali vstup Venezuely do BRICS.

Ministerstvo tiež v stredu ostro kritizovalo predstaviteľov brazílskej vlády za „opakované intervenčné a hrubé vyhlásenia" o Venezuele.

Súčasný poradca brazílskeho prezidenta Celso Amorim povedal, že Brazília vetovala vstup Venezuely do BRICS, pretože Caracas "porušil dôveru" svojich partnerov tým, že nezorganizoval transparentné voľby. Brazília doposiaľ neuznala znovuzvolenie prezidenta Nicolása Madura na tretie funkčné obdobie.

Šéf Kremľa Vladimir Putin na stretnutí s Madurom počas summitu BRICS povedal, že podporuje želanie Venezuely vstúpiť do skupiny, ktorú v roku 2006 vytvorili Brazília, Rusko, India a Čína.

Neskôr sa k nej pripojili Juhoafrická republika, Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Práve rozšírenie skupiny si Moskva stanovila ako pilier svojej zahraničnej politiky.

(tasr)

Minúta  |  

Najdôveryhodnejším politickým lídrom je prezident Peter Pellegrini, ukázal prieskum

Iba jediný politik má podľa prieskumu vyššiu dôveru než nedôveru.

Najviac ľudí dôveruje prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Podľa prieskumu agentúry AKO pre Joj 24 mu dôveruje 51 percent a nedôveruje 45,9 percenta opýtaných.

Na druhom mieste sa v rebríčku dôveryhodnosti lídrov umiestnil predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka, ktorému dôveruje 39,9 percenta a nedôveruje 51,7 percenta oslovených v prieskume. Tretím najdôveryhodnejším je predseda KDH Milan Majerský. Dôveru mu vyslovilo 38,4 percenta, nedôveru 45,2 percenta respondentov.

Líder Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok požíva dôveru u 36,4 percenta, nedôveru vzbudzuje u 54,3 percenta opýtaných. Nasleduje predseda SaS Branislav Gröhling. Dôveruje mu 36,3 percenta a nedôveruje 52,8 percenta ľudí. Na ďalšom mieste je premiér a líder Smeru-SD Robert Fico, ktorého dôvera u opýtaných dosiahla 32,3 percenta a nedôvera 64,2 percenta.

Predsedovi strany Demokrati Jaroslavovi Naďovi dôveruje 28,7 percenta a nedôveruje 57,3 percenta ľudí. Podpredsedovi Národnej rady SR Petrovi Žigovi (Hlas-SD), poverenom jej riadením dôveruje 27,2 percenta a nedôveruje 54,5 percenta opýtaných.

Predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi dôveruje 25 percent a nedôveruje 59,7 percenta respondentov. Šéfovi hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi dôveruje 19,9 percenta a nedôveruje 75 percent opýtaných.

Šéfovi SNS Andrejovi Dankovi vyslovilo dôveru 17,4 percenta a nedôveru 78,6 percenta opýtaných. Šéf hnutia Slovensko Igor Matovič dosiahol v prieskume 17,4-percentnú dôveru, 79,8 percenta opýtaných mu nedôveruje. Na konci tabuľky dôveryhodnosti lídrov je šéf Maďarskej aliancie László Gubík, ktorému dôveruje 7,5 percenta opýtaných, 35,3 percenta má k jeho osobe nedôveru.

Prieskum bol realizovaný od 8. do 17. októbra, odpovedalo 1000 respondentov.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.