Preskočiť na obsah
  |  

Na vodozádržné opatrenia a ochranu pred povodňami pôjde vyše 65 miliónov eur

Rezort zvýšil pôvodne určenú sumu na tento účel o 25 miliónov eur.

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) rozhodol o podpore 155 projektov miest a obcí za viac ako 65 miliónov eur z eurofondov.

Projekty sú zamerané na vodozádržné opatrenia a ochranu pred povodňami. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

„Som rád, že peniaze získali všetky obce a mestá, ktoré načas a kompletne podali žiadosť. Peniaze na budovanie zelených plôch, zelených striech, rekultiváciu plôch, ale tiež na budovanie prirodzených závlahových území takto získa 155 miest a obcí. Výsledkom bude zvýšenie kultúry a hodnoty života v našich mestách a obciach," priblížil Taraba.

Kvalitu a vysokú pripravenosť predložených projektov vyzdvihla aj generálna riaditeľka sekcie environmentálnych programov, projektov a zahraničných vzťahov MŽP Monika Škrabáková.

„Záujem v rámci výzvy bol taký veľký, že sme pôvodne alokovanú sumu výzvy 40 miliónov eur navýšili na 65 miliónov eur, aby sme mohli uspokojiť dopyt všetkých žiadateľov, ktorí si o nenávratný finančný príspevok požiadali a splnili podmienky výzvy," podotkla.

Minister zároveň poďakoval všetkým, ktorí na ministerstve dopomohli naštartovať čerpanie európskych peňazí a spravili z rezortu lídra v ich čerpaní.

(tasr)

  |  

Vedkyňa označená za antivaxerku nie je spokojná s ospravedlnením. Dala podnet

Zuzane Krátkej sa nepáčila forma ospravedlnenia, spolu s právnikom preto na Českú televíziu podala exekučný návrh.

Česká televízia (ČT) pred troma rokmi spojila v relácii Newsroom ČT 24 meno imunologičky Zuzany Krátkej so skupinami dezinformátorov a antivaxerov a jej článok o očkovaní označila za nebezpečné výmysly.

V auguste tohto roku nariadil súd ČT právoplatným rozhodnutím, aby sa Krátkej za to verejne ospravedlnila.

Ospravedlnenie odvysielali v auguste 2024 v programe Background ČT24 a bolo zobrazené iba v textovej podobe až po záverečnom rozlúčení moderátorky a titulkoch. Krátka a jej právnik Tomáš Nielsen to považujú za úplne nedostatočné.

„Dohodnuté ospravedlnenie nezaznelo v danom programe. Požadovali sme ospravedlnenie v televíznom programe Newsroom na ČT 24, ale to sa nestalo," povedal Nielsen denníku Echo24.

Nepomohol podľa neho ani osobný list generálnemu riaditeľovi Janovi Součkovi. Imunologička a jej právnik sa preto rozhodli podať na Českú televíziu exekučný návrh. Prípadom sa bude zaoberať súd, ktorý má rozhodnúť, či ČT naplnila rozhodnutie obsiahnuté v prvom rozsudku.

Text bol pôvodne publikovaný na portáli Echo24.cz. Vychádza v skrátenej verzii so súhlasom redakcie.

(bra)

  |  

Izrael opäť útočil na Západný breh Jordánu

Izrael pokračoval v útokoch, tvrdí, že boli zamerané na teroristickú infraštruktúru.

Pri izraelských útokoch na utečenecký tábor Núr Šams na Západnom brehu Jordánu zahynuli vo štvrtok dvaja Palestínčania vrátane dieťaťa, informovali tamojšie úrady.

Izraelská armáda vo štvrtok uviedla, že tam uskutočňuje operáciu zameranú na „teroristickú infraštruktúru". Oficiálna palestínska tlačová agentúra WAFA oznámila, že veľký počet izraelských vozidiel vtrhol do mesta a smeroval k utečeneckému táboru.

Brigády al-Kuds, ozbrojené krídlo skupiny Palestínsky islamský džihád, vo vyhlásení uviedli, že odpálili bombu, aby zmarili nájazd izraelskej armády. Bezprostredne nebolo známe, či izraelskí vojaci prišli o život alebo utrpeli zranenia.

Násilie na okupovanom Západnom brehu Jordánu sa zintenzívnilo po vypuknutí vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas vlani 7. októbra. Často býva terčom aj utečenecký tábor Núr Šams. Koncom leta si tam izraelské nálety vyžiadali životy piatich Palestínčanov, v októbri izraelská armáda oznámila, že v ňom zabila veliteľa skupiny Palestínsky islamský džihád.

(tasr)

  |  

Číňan volil v prezidentských voľbách, hoci nie je občanom USA. Jeho hlas započítajú

Číňaň využil študentský preukaz Michiganskej univerzity a predložil čestné vyhlásenie s nepravdivými údajmi.

Podľa denníka Detroit News 19-ročný študent získal hlasovací lístok na základe školského preukazu s fotografiou a odovzdal ho v rámci predčasného hlasovania. Dokázal to napriek tomu, že nemá platné občianstvo USA, hoci jeho pobyt v krajine je legálny s takzvanou zelenou kartou.

Študent údajne po hlasovaní kontaktoval miestne úrady a požiadal, či môže dostať svoj hlasovací lístok späť. Podľa Detroit News to ale nie je možné, keďže volební úradníci nesmú vybrať žiadny volebný lístok z urien (ani nezákonne odovzdaný). Ide o pravidlo, ktoré bráni tomu, aby sa hlasovacie lístky dali vystopovať ku konkrétnym voličom.

Príslušné orgány prípad vyšetrujú a študent bol obvinený z krivej prísahy, za čo mu hrozí do 15 rokov väzenia. Za samotné nelegálne hlasovanie by mohol dostať najviac štyri roky, ale obvinenie sa týka čestného vyhlásenia, ktoré predložil s cieľom získať hlasovací lístok a uviedol v ňom nepravdivé údaje.

(bra)

  |  

KĽDR potvrdila skúšku medzikontinentálnej rakety ICBM s dosiaľ najdlhším letom

Tamojšia štátna tlačová agentúra KCNA uviedla, že test sa uskutočnil na príkaz severokórejského vodcu Kim Čong-una, ktorý sa na odpale aj osobne zúčastnil.

Kim Čong-un označil skúšku za "vhodnú vojenskú akciu", ktorá má demonštrovať odhodlanie KĽDR reagovať na kroky jej nepriateľov, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť.

Japonský minister obrany Gen Nakatani krátko pred touto správou taktiež vyhlásil, že raketa, ktorú KĽDR ráno odpálila, bola raketou ICBM. O odpale rakety dlhého doletu najskôr informovala juhokórejská armáda, podľa ktorej k nemu došlo okolo 7.10 h miestneho času (23.10 h SEČ), čo následne potvrdilo aj Tokio.

Raketa bola vypustená z oblasti v okolí Pchjongjangu a dopadla približne 300 kilometrov západne od japonského ostrova Hokkaido. Podľa Soulu aj Tokia letela 87 minút, čo je viac než pri poslednej severokórejskej skúške ICBM z decembra 2023, keď takáto raketa letela 73 minút. Išlo tak o vôbec najdlhší let ICBM, ktorú kedy odpálila KĽDR, tvrdí Tokio aj Soul a tiež severokórejské médiá.

Raketa zároveň preletela zhruba tisíc kilometrov a dosiahla výšku sedemtisíc kilometrov.

Odpal okamžite odsúdili Južná Kórea, Japonsko aj USA. Spojené štáty ho označili za "hrubé porušenie" rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a varovali pred destabilizáciou bezpečnostnej situácie v oblasti.

(tasr, ap, afp)

  |  

Ruská bomba zasiahla obytnú budovu v Charkove

Podľa starostu útok úplne zničil niekoľko poschodí stavby

Najmenej 19 ľudí utrpelo v stredu zranenia pri ruskom útoku navádzanou bombou, ktorá zasiahla výškový obytný dom vo východoukrajinskom meste Charkov. Oznámili to miestni predstavitelia s tým, že pod troskami môžu byť ďalší zranení, píše TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.

O počte zranených informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov, ktorý krátko predtým uvádzal, že pod troskami uviazli prinajmenšom traja ľudia vrátane ženy a dieťaťa. Bezprostredne nebolo známe, či sa im už podarilo pomôcť.

Starosta Charkova Ihor Terechov dopĺňal, že ďalší ľudia uviazli na vyšších poschodiach budovy. Ruský útok podľa jeho slov niekoľko poschodí bytovky úplne zničil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že dom zasiahla práve navádzaná bomba, aké Rusko často používa. Západ vyzval v reakcii na tento útok na to, aby Ukrajine poskytli ďalšie obranné prostriedky, a to najmä zbrane dlhého doletu.

„Každé rozhodnutie, s ktorým otáľajú, znamená minimálne desiatky alebo dokonca stovky takýchto ruských bômb na Ukrajine. Ich rozhodnutia znamenajú životy našich ľudí," uviedol ukrajinský prezident v príspevku na platforme Telegram.

(tasr)