Palestínske militantné hnutie reagovalo na správy o začatí prímeria medzi Tel Avivom a šíitskými militantmi z libanonského Hizballáhu, píše agentúra AFP.
„Informovali sme sprostredkovateľov v Egypte, Katare a Turecku, že Hamas je pripravený na dohodu o prímerí a serióznu dohodu o výmene väzňov,“ uviedol pre AFP vysokopostavený predstaviteľ Hamasu. Izrael obvinil, že bráni uzavretiu dohody.
Hamas pripravenosť na uzavretie prímeria deklaruje už dlhšie. V polovici novembra člen jeho politického vedenia Básim Naím vyhlásil, že „Hamas je pripravený uzavrieť prímerie v Pásme Gazy, ak bude predložený návrh a pod podmienkou, že ho Izrael bude rešpektovať“.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok povedal, že po uzavretí prímeria s Hizballáhom ostal Hamas osamote a deklaroval, že izraelský tlak voči nemu bude rásť. Cieľom prímeria v Libanone podľa neho bolo oddeliť severný a južný front a izolovať palestínskych militantov, ktorých útok na juh Izraela v októbri 2023 rozpútal vojnu v regióne.
Doterajšie rokovania medzi Izraelom a Hamasom sprostredkované USA, Egyptom a Katarom zlyhali. Bojujúce strany sa nezhodli na podrobnostiach výmeny unesených izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov v Izraeli.
Izrael tiež odmietol stiahnuť svoje sily z Filadelfského koridoru na južnej hranici palestínskej enklávy. Asi 100 metrov široký neobývaný pás územia sa tiahne v dĺžke 14 kilometrov od Kerem Šalom po Stredozemné more.
Ako nárazníkovú zónu ju vytvoril Izrael v rámci svojho stiahnutia sa z Pásma Gazy v roku 2005 a odvtedy ju spravovala egyptská pohraničná stráž. Izrael ju obsadil v máji 2024 s cieľom zabrániť pašovaniu zbraní cez podzemné tunely pre hnutie Hamas.
Izraelské jednotky však v koordinácii s humanitárnym úradom pre palestínske územia (COGAT) dlhodobo blokovali dodávky humanitárnej pomoci pre takmer 2,4 milióna ľudí, ktorá prúdi práve z Egypta.
(tasr)