Je tu niečo horšie ako vojna policajtov. A ohrozuje to celú vládu

Dejú sa tri procesy súčasne. Po prvé, každý, kto urobí krok k preverovaniu vyšetrovania citlivých káuz, skončí obvinený. Po druhé, pokračuje rozklad inštitúcií zvnútra. A do tretice to všetko sprevádza alibizmus nadriadených.

Tento text bude dlhý, pretože mnohé veci treba vysvetľovať. Na konci nájdete ostrú politickú otázku, bez súvislostí, ktoré postupne opíšeme, ale otázka nebude mať závažnosť.

Tohtotýždňové obvinenie a zadržanie šéfa policajnej inšpekcie Adriána Szabóa je nepríjemná vec. Nie pre to, že na čele inšpekcie bol človek, ktorý sa mohol dopustiť korupcie, ako tvrdí špeciálna prokuratúra. Aj to je problém, ak je to pravda. Ale politicky je podstatne vážnejšie niečo iné.

Szabó je po Pčolinskom a Zurianovi tretí vysokopostavený funkcionár, ktorý skončil obvinený po tom, ako sa nejakým spôsobom zaplietol alebo dotkol toho, ako sa vyšetrujú politicky najcitlivejšie prípady. Pri Zurianovi toho vieme z verejných zdrojov najmenej, vieme ale, že sa už dostavil na políciu a vypovedal. (Ak by čítal tento text, denník Štandard mu ponúka rozhovor na tieto témy.) Aj on však mal priamy kontakt s vyšetrovaním týchto prípadov – vyšetrovatelia totiž pôsobia v NAKA, boli však vyčlenení spod Zuriana, nevelil im, hoci za úrad niesol zodpovednosť, čo údajne spôsobovalo viacero praktických problémov. Jeden z nich, ako tvrdia anonymizované informácie z bezpečnostného prostredia, mal údajne vyzerať tak, že podriadený mu mal dať podpísať čistý papier. Ak by to tak bolo, Zuriana to muselo viac než uraziť.

Vráťme sa však k meritu veci. Pčolinskému (SIS), Zurianovi (NAKA) ani Szabóovi (inšpekcia ministerstva vnútra) podľa dostupných informácií nešlo o spochybnenie a ohrozenie vyšetrovania, naopak, z titulu svojich funkcií len začali riešiť námietky, ktoré vyplynuli z ich práce či funkcie. V prípade SIS zo zistených informácií, v prípade inšpekcie z úradného postupu po zisteniach SIS.

• 

• 

• 

Nechoďme okolo a pomenujme problém: Každý, kto vstúpil do vyšetrovania so snahou o zákonné prešetrenie postupu vyšetrovateľov a špeciálnej prokuratúry, skončil obvinený.

Znovu: Ak sa Pčolinský, Zurian či Szabó dopustili trestnej činnosti, zákon platí aj pre nich. Ale je podozrivé, že k ich obvineniu došlo po tom, ako urobili nejaký zákonný krok týkajúci sa vyšetrovania citlivých veľkých káuz.

Táto téma je zvlášť dôležitá pre politikov. Zvlášť z vládnych strán mimo OĽaNO.

Keďže minister vnútra Roman Mikulec podriadeným a stavu vyšetrovania dôveruje, keďže postup inšpekcie aj autorita šéfa NAKA boli paralyzované, zdá sa, že možno urobiť jednoduché konštatovanie: Ak hypoteticky existuje problém v skupine vyšetrovateľov a špeciálnych prokurátorov, tento problém sa nevyrieši vnútornými mechanizmami.

Ak teda taký problém existuje, čo sa opiera najmä o správu SIS, možno ho riešiť iba politickou intervenciou.

To, samozrejme, otvára úplne iné riziko. Toto riziko pomenúvajú najmä Daniel Lipšic, Eduard Heger a z médií Denník N. Podľa nich politická intervencia súvisí so snahou niektorých politikov „zachrániť“ svojich a znemožniť dôsledné vyšetrenie.

• 

• 

Lenže moment, splietajú sa nám tu dve odlišné skupiny problémov. Tým prvým je oprávnené vyšetrovanie a v celom rade prípadov už policajne úspešné rozkrytie veľkých káuz a zneužití vrátane priznaní viny, ktoré treba dotiahnuť do konca. Tým druhým je obava, že časť dôkazov a priznaní, a najmä fungovanie niektorých kajúcnikov, sa obracia proti tomuto cieľu. Inými slovami, SIS pod vedením Pčolinského nechcela spochybniť vyšetrovanie, v tom bol Pčolinský – ako dokazujú jeho vyjadrenia na podporu Matoviča aj Lipšica – na opačnej strane, jeho služba mala prísť na chyby pri vyšetrovaní a vypočúvaní, ktoré by úspešné vyšetrenie niektorých káuz znemožňovalo. Konala teda v prospech, nie proti vyšetrovaniu.

Ak by to tak bolo (autor tohto textu nečítal správu SIS), znamená to, že Pčolinský a SIS nie sú spojencami Kováčika, Bödöra, Gašpara, ako to prezentujú médiá, ale naopak, ich spojencami sa môžu ukázať tí, ktorí kryjú nezákonný postup pri vyšetrovaní, čo môže znemožniť ich potrestanie súdom.

https://standard.sk/79424/sprava-sis-v-parlamente-uz-to-nie-je-konspiracia/

Túto otázku mala preveriť inšpekcia, čo obvinenie Szabóa práve možno zmarilo. Preto za riešenie tejto otázky už nesú priamu zodpovednosť politici. Aj s rizikom, aby neohrozili fungovanie polície.

Po druhé, konflikt medzi inštitúciami, narastajúce rozpory a ich rozklad zvnútra

Teraz prejdime k takzvanej vojne policajtov, čo je v skutočnosti konflikt troch inštitúcií: polície a špeciálnej prokuratúry na jednej strane a SIS na druhej strane. Miera zapojenia štvrtej inštitúcie, Národného bezpečnostného úradu, sa len ukáže.

S touto témou súvisí aj alibizmus nadriadených, ktorý – ako som napísal v inom texte – vytvára ducha anarchie v bezpečnostných zložkách.

Minister vnútra Roman Mikulec v rozhovore pre Denník N k vojne povedal: „K naratívu, že existuje vojna medzi ozbrojenými zložkami, políciou a SIS, môžem povedať, že k tomu nedochádza. […] Deklaroval som po stretnutí s novým vedením SIS, že chceme spolupracovať. Spolupracujeme a beriem inštitúciu SIS ako relevantnú. Zobral som na vedomie aj informácie, ktoré odtiaľ prišli, a na základe zákonných možností konáme.“

Na rovnakú otázku, konflikt medzi dvomi inštitúciami, odpovedal aj policajný prezident Peter Kovařík pre Sme, rozhovor vyšiel tento týždeň, deň po rozhovore s Mikulcom. Policajný prezident Kovařík o vojne policajtov povedal: „Nenastal medzi nimi konflikt. […] Správa hovorí o určitom podozrení. Je to spravodajský materiál a takéto materiály vychádzajú zo spravodajských informácií. Neboli ani porovnávané s obsahmi vyšetrovacích spisov. Na to, aby takáto verifikácia prebehla, sú orgány činné v trestnom konaní. […] Vnímam to tak, že ide o rovinu spravodajských informácií. V správe bolo napísané, že existujú nejaké dôkazové prostriedky, ktoré som však nevidel a neviem, čo je ich obsahom.“

Kovařík ešte dodáva, že disponuje len „informáciami od vyšetrovateľov a prokurátorov, s ktorými som na túto tému diskutoval“.

Obidvaja, Mikulec aj Kovařík, nevidia to, čo zvyšok republiky – konflikt troch inštitúcií.  Lepšie povedané, zatvárajú pred ním alibisticky oči, aj keď o ňom tu a tam opatrne hovoria, respektíve riešia jeho dôsledky. Druhá vec, minister vnútra hovorí, že rezort vnútra koná a podozrenia SIS preveruje, policajný prezident o ničom takom zase nevie. Nevieme, aké prostriedky zvolila inšpekcia, ale ak o ničom nevie šéf polície, aj tu sa črtá možný problém do budúcnosti.

• 

• 

V obidvoch rozhovoroch zaznela ešte jedna spoločná téma, obvinenie bývalého šéfa NAKA Zuriana.

Minister vnútra Mikulec vidí pochybenie a Zuriana sa opatrne zastal: „Táto vec nebola z môjho pohľadu celkom profesionálne ani dobre zrealizovaná. Vytkol som to úradu inšpekčnej služby a nariadil som vykonať kontrolu. Dnes vieme, že generálny prokurátor nad tým prevzal kontrolu. Obaja sme sa vyjadrili, že nám záleží na tom, aby nedochádzalo k samovoľným krokom. Úkon domovej prehliadky podľa mňa nebol dobrý.“

Na otázku, ako vníma obvinenie Zuriana kajúcnikom Beňom, minister povedal: „K výmene informácií medzi policajným zborom a SIS musí dochádzať a nemyslím si, že takáto vec by potom mala byť predmetom obvinenia. Je to predmetom kontroly a vyšetrovania, počkám si na výsledok.“

Podobne vníma Zurianov prípad aj Kovařík, pričom sa vyhne tomu, že Zurianovo obvinenie je v rozpore so starším výrokom policajného prezidenta Kovaříka o pár dní skôr, keď povedal, že „vylučuje“, že by niekto mohol byť obvinený len na základe výpovede kajúcnika.

Keď o pár dní neskôr dostal od redaktora Sme otázku, že obvinenie Zuriana stojí prakticky len na obvinení kajúcnika (čomu v odpovedi neodporoval), Kovařík hovorí a Zuriana sa opatrne zastáva: „Ak sa stretne osoba s oprávnením oboznamovať s utajovanými skutočnosťami s druhou osobou s takýmto oprávnením a je to v rámci výkonu činnosti, tak je to veľmi tenký ľad na to, aby sme povedali, že sa tým pácha trestný čin.“

A k vyvaleniu dverí Zurianovho bytu dodá: „Ako vyšetrovateľ by som sa takto nerozhodol. Keď sú policajti pred dverami, nikto už zrejme neutečie.“

Pokiaľ ide o Zuriana, máme tu dva problémy.

Po prvé, že Kovařík aj Mikulec považujú postup polície za nesprávny a nedokážu z toho vyvodiť žiadny dôsledok. O všetkom rozhodujú nižšie zložky a oni na ne nemajú (nechcú mať) dosah. Zvlášť Kovařík je v odpovediach veľmi vyhýbavý a opatrný, akoby ani nevedel o stave vecí, alebo chcel pôsobiť, že o tom nevie. Dokonca ani v prípade, ak to odporuje jeho názoru, ktorý povedal zhruba o týždeň skôr, že obvinenie nemôže byť postavené iba na kajúcnikoch.

https://standard.sk/77633/zavan-anarchie-obvinenie-zuriana-sa-podoba-obvineniu-pcolinskeho/

Tak je to ale podľa dostupných informácií nielen v prípade Zuriana, ale aj v prípade Pčolinského. V jeho prípade boli kajúcnici dvaja, nevypovedali však o tom naraz, ale postupne, dá sa teda predpokladať, že kajúcnik číslo dva (Beňa) reagoval na výpoveď kajúcnika číslo jeden (Makó). Zároveň je možné, že konali v zhode (Makó aj Beňa boli pred Beňovou výpoveďou obaja na slobode).

Popritom sledujeme ešte jeden nepríjemný jav, rozklad inštitúcií smerom dovnútra.

Rozklad zvnútra

Za posledné týždne sa stalo niekoľko varovných javov. Bol odsúdený bývalý zástupca riaditeľa SIS Beňa, ďalších agentov SIS, ktorí sa priznali k trestnej činnosti (ako Makó), ponechajme bokom, problém je, že verejnosť sa nedozvedela o nejakých podniknutých opatreniach v službe. Téma by mala zaujímať aj parlament aj premiéra, ktorý nového šéfa SIS vymenoval.

• 

Rovnakú službu, preverenie stavu, by sme sa mali dozvedieť aj o stave NAKA, kde bol obvinený jej bývalý šéf aj jeho predchodca. Policajný prezident by mal verejnosť aj parlament uistiť o stave špeciálnej policajnej zložky.

A rovnaká vec sa týka špeciálnej prokuratúry. Fakt, že generálny prokurátor Žilinka zobral pod svoj úrad prípady Zuriana a Kaľavského, tiež potrebuje vysvetlenie. Rovnako ako si verejnosť aj parlament zaslúži jeho odpoveď na podozrenia SIS.

Ak k vyvodeniu dôsledkov v jednotlivých inštitúciách nedochádza, ak sa prípadné prekročenia právomocí nepomenujú, vynucovanie zákona sa ocitá v hmle. A to odporuje právnemu štátu.

Mimochodom, kedy, ak nie teraz, by mala prezidentka republiky ponúknuť správu o stave štátu?

Ako vieme od premiéra, o všetkom je informovaná, kandidovala s témou právneho štátu a spravodlivosti. Pani prezidentka, verejnosť si zaslúži počuť váš názor. Je to predsa len vážnejšia téma ako cestovanie po Gemeri.

• 

Politická otázka na záver

Všetko, čo je vyššie napísané, môže pomerne rýchlo zatriasť existenciou vlády Eduarda Hegera. Robert Fico už ohlásil, že chce pred parlament postaviť otázku vyslovenia nedôvery ministrovi vnútra Mikulcovi. Je to podstatne šikovnejšia taktika ako vyslovenie nedôvery Eduardovi Hegerovi, o čom hovorí Peter Pellegrini. Nielen preto, že ostreľovanie ministrov môže vládnu koalíciu viac rozdeliť, ale najmä preto, že ak zodpovední politici, osobitne minister vnútra Mikulec, ale aj jeho predseda Matovič a premiér Heger, nebudú riešiť narastajúce konflikty a rozklad v bezpečnostných zložkách, kto sa bude môcť čudovať, ak niektorí vládni politici zahlasujú s opozíciou a vyslovia Mikulcovi nedôveru?

Zvlášť súčasná vláda by nemala zabúdať, že niektoré veci stoja vyššie ako vláda.

Napríklad taký právny štát.

Poznámka: Text sme po publikovaní doplnili o informáciu, že Branislav Zurian už vypovedal na polícii.