Preskočiť na obsah
  |  

Šéf klubu Hlas Puci: Migaľ sa nezúčastňuje na zasadnutiach klubu, asi sa bojí

Richard Puci v reakcii na postoj poslancov za Hlas pri hlasovaniach o niektorých legislatívnych úpravách poznamenal, že situáciu sa bude snažiť v klube vyriešiť interne do najbližšej schôdze Národnej rady.

"Tak máme veselé kluby v poslednom čase. O niektorých veciach sa dozvedáme až pri hlasovaní, bohužiaľ, ale snažíme sa to riešiť všetko za pochodu," skonštatoval Puci.

To, ako chce situáciu riešiť, nekonkretizoval. "Hlavná debata je o tom, že čo sa vlastne stalo, s čím majú problém a prečo to vlastne robia, to nám budú musieť vysvetliť všetkým," ozrejmil s tým, že postup niektorých poslancov z klubu vníma ako porušenie dohôd v rámci klubu.

Puci zároveň potvrdil, že zákonodarca Samuel Migaľ (Hlas), ktorý sa neprezentoval pred hlasovaniami o novelách z dielne rezortu športu a parlament tak nebol uznášaniaschopný, sa zopár dní nezúčastňuje na zasadnutiach poslaneckého klubu. "Asi sa bojí," podotkol s tým, že situáciu by však mal svojim kolegom vysvetliť.

Šéf poslaneckého klubu Hlas tiež potvrdil, že o postupe poslancov za Hlas, ktorí nezahlasovali za návrh reagujúci na výpovede lekárov, bol informovaný. Tlmočili mu, že sa zaprezentujú.

"Dôležité bolo, aby Národná rada nebola blokovaná a to vyjadrenie bolo v tom, že ešte je priestor stále medzi odborármi a ministrom, aby našli zhodu vo veciach, ktoré sú na stole," okomentoval poslanec Ján Ferenčák (Hlas), ktorý za návrh nehlasoval.

Poslanci v stredu posunuli do druhého čítania legislatívu súvisiacu s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Za hlasovalo 73 zákonodarcov, teda nie celá koalícia. Návrh nepodporila trojica poslancov za Hlas - Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Radomír Šalitroš. Tí sa však v sále prezentovali a zabezpečili tak uznášaniaschopnosť parlamentu.

Plénum v stredu zároveň rozhodlo o presune hlasovania o novelách zákonov z dielne ministerstva športu aj o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní až na nasledujúcu riadnu schôdzu. Ide o návrhy, o ktorých sa už hlasovať malo, plénum však nebolo pred hlasovaniami uznášaniaschopné.

(tasr)

  |  

Putin v telefonáte s Orbánom: Mier na Ukrajine neprichádza do úvahy

Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s maďarským premiérom Viktorom Orbánom zdôraznil, že vzhľadom na súčasný vývoj na Ukrajine nie je možné dosiahnuť mier, zatiaľ čo Orbán opätovne vyjadril snahu o diplomatické riešenie konfliktu.

Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom.

O rozhovore iniciovanom maďarským premiérom podľa servera 444.hu vydala najskôr správu kancelária ruského prezidenta a následne to potvrdil na Facebooku aj Orbán.

Podľa prezidentskej kancelárie Putin a Orbán „diskutovali o množstve aktuálnych otázok bilaterálnej obchodnej a hospodárskej spolupráce, ktorá sa vo všeobecnosti postupne rozvíja, pričom mimoriadnu pozornosť venovali ďalšej podpore vzájomne výhodných projektov v energetickom sektore." 

  

Politici si vymenili názory aj na tému Ukrajina. Orbán prejavil snahu o spoločné hľadanie politického a diplomatického riešenia krízy a pripomenul okrem iného svoje vzťahy s mnohými západnými lídrami.

Ruská hlava štátu načrtla svoje hodnotenie súčasného vývoja situácie okolo Ukrajiny a konštatovala, že smerovanie kyjevského režimu naďalej vylučuje možnosť mierového urovnania konfliktu.

Server 444.hu poznamenal, že Orbán na Facebooku zverejnil správu o telefonáte až po vydaní vyhlásenia Kremľa.

Premiér v statuse napísal, že ráno mal hodinový telefonický rozhovor s ruským prezidentom a zopakoval už známe tvrdenia svojej vlády, že v súčasnosti prebiehajú najnebezpečnejšie týždne vojny, a že nasadí všetky dostupné prostriedky na podporu prímeria a mieru.

Server dodal, že Putin a Orbán naposledy rokovali v júli, keď maďarský premiér po prevzatí predsedníctva v Rade Európskej únie začal svoju pamätnú "mierovú misiu" a v rámci nej odcestoval aj do Moskvy.

Orbán sa začiatkom tohto týždňa na Floride stretol so znovuzvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa zaviazal dosiahnuť mierovú dohodu do niekoľkých hodín po nástupe do úradu v januári.

(tasr)

  |  

Pellegrini: Prichádza postupne čas na rozhodnutie vlády o výstavbe novej nemocnice v Trnave

Prezident to vyhlásil počas stredajšej návštevy Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), kde sa stretol s predsedom kraja Jozefom Viskupičom a primátorom Trnavy Petrom Bročkom.

O novej nemocnici v Trnave podľa slov Petra Pellegriniho treba hovoriť aj vzhľadom na strategické rozhodnutie vlády dobudovať v neďalekých Jaslovských Bohuniciach tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne.

"Prichádza postupne čas, aby vláda v nasledujúcom období prijala rozhodnutie o výstavbe novej nemocnice v Trnave," zdôraznil prezident s tým, že nová nemocnica by v tomto regióne mala svoje opodstatnenie aj napriek blízkosti hlavného mesta.

Na projekt novej trnavskej nemocnice bolo nedávno vydané právoplatné územné rozhodnutie. "Vláda bude musieť nájsť len odvahu a správny moment, keď rozhodne, v akom časovom horizonte by sa nemocnica v Trnave dala postaviť," doplnil.

Nová trnavská nemocnica by mala podľa predsedu TTSK Viskupiča nadregionálny charakter. "Verím tomu, že po prioritách, ktoré boli určené v iných regiónoch Slovenska, sa trnavský región so svojou ambíciou vystavať nemocnicu dostane na program dňa," podotkol.

Primátor Trnavy Bročka verí, že projekt výstavby novej nemocnice nájde pochopenie na úrovni vlády a získa skôr či neskôr finančné zdroje. "Ak chceme hovoriť o nových blokoch v jadrovej elektrárni, musíme sa baviť aj o doplnkovej infraštruktúre," zdôraznil.

(tasr)

  |  

Pápež vyzýva na jednotu v Sýrii: Náboženstvá majú kráčať spolu v priateľstve a rešpekte

Tri dni po zvrhnutí prezidenta Asada apeluje pápež František na mier a politické riešenie, ktoré zabezpečí stabilitu krajiny rozdelenej rokmi vojny a prenasledovaním menšín.

„Modlím sa... aby sýrsky ľud žil v mieri a bezpečí vo svojej milovanej krajine a aby rôzne náboženstvá kráčali spolu v priateľstve a vzájomnom rešpekte pre dobro tohto národa postihnutého toľkými rokmi vojny," povedal svätý Otec František, dopĺňa agentúra AFP.

Pápež dúfa v politické riešenie v krajine, ktoré podľa jeho slov bez ďalších konfliktov a rozdelení zodpovedne podporí stabilitu a jednotu krajiny.

Sýrska kresťanská komunita podľa AFP vo všeobecnosti podporovala Asadovu vládu od začiatku občianskej vojny v roku 2011, pričom prezident sa staval do pozície ochrancu menšín.

Kresťanská komunita utrpela, keď militanti z Islamského štátu (IS) obsadili veľké časti Sýrie. IS sa pred porážkou v roku 2019 zameriaval na kresťanov, uchyľoval sa k masovým únosom a ničeniu kostolov.

Náboženská situácia v Sýrii je mimoriadne komplikovaná. Okrem vyznávačov islamu zo sunnitskej a šiitskej vetvy tam žije aj veľa kresťanov, rozdrobených vo viacerých menších komunitách.

Pred vypuknutím občianskej vojny sa podiel kresťanov podľa francúzskeho denníka Le Monde odhadoval na osem percent. V súčasnosti je ich omnoho menej, podľa odhadov len asi 2 percentá, približne 500-tisíc ľudí.

Väčšina sýrskych kresťanov sa hlási ku Gréckej pravoslávnej cirkvi, Maronitskej katolíckej cirkvi a Starobylej (Asýrskej) cirkvi Východu.

(tasr)

  |  

Brazílsky viceprezident urobil prešľap. Roberta Fica predstavil ako premiéra Juhoslávie

Juhoslávia bola krajina v západnej časti Balkánskeho polostrova, ktorá zanikla v roku 1992.

Brazílsky viceprezident Geraldo Alckmin sa dopustil nešťastného faux pas počas stretnutia s premiérom Slovenska Robertom Ficom (Smer), ktoré sa uskutočnilo v utorok v Brazílii. Predstavil ho ako predsedu vlády Juhoslávie.

„Mimochodom, je to prvýkrát, čo Brazíliu navštívil premiér z Juhoslávie,“ povedal Alckmin, ktorý dočasne zastupoval prezidenta Luiza Inácio Lula da Silva počas jeho zotavovania sa po operácii mozgu.

Premiér Fico na tento omyl nereagoval, portál Bloomberg píše, že si ho pravdepodobne ani nevšimol a pokračoval v rozhovore, pričom vyjadril prianie rýchleho uzdravenia brazílskeho prezidenta.

(lipa)

  |  

Nový sýrsky premiér vyzýva krajanov k návratu, odborník o výsledku reemigrácie pochybuje

Bašír sľubuje rovnaké práva pre všetkých a obnovu stability, čelí však skeptickým názorom o počtoch ochotných navrátilcov.

Nový dočasný sýrsky premiér Muhammad Bašír vyzval krajanov v zahraničí, aby sa po zosadení dlhoročného prezidenta Bašára Asada vrátili späť do vlasti, uvádza taliansky denník Corriere della Sera a agentúra AFP.

„Moja výzva je určená všetkým Sýrčanom v zahraničí: Sýria je teraz slobodnou krajinou, ktorá si zaslúži svoju hrdosť a dôstojnosť. Vráťte sa," vyhlásil Bašír v prvom rozhovore pre západné médiá.

Milióny ľudí z krajiny vyhnala vojna, zlá ekonomická situácia a politické represie. Podľa Bašíra ich skúsenosti pomôžu krajine prosperovať. Prisľúbil tiež rovnaké práva pre všetkých ľudí v Sýrii bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Jeho prvou prioritou je obnoviť bezpečnosť a stabilitu v celej krajine.

Podľa portálu Spiegel výskumník v oblasti migrácie Jochen Oltmer tvrdí, že je nepravdepodobné, že by sa do Sýrie vrátil veľký počet vojnových utečencov z Nemecka. Oltmer pre Augsburger Allgemeine uviedol, že hoci sa niektorí utečenci môžu vrátiť, ak sa situácia v Sýrii stabilizuje, toto číslo by sa nemalo preceňovať.

„Ľudia sú vyčerpaní nespravodlivosťou a tyraniou. Je potrebné obnoviť autoritu štátu, aby sa ľudia mohli vrátiť k práci a normálnemu životu," doplnil.

Muhammad Bašír v rozhovore prezradil, že od začiatku povstaleckých operácií oslovili Irak, Čínu a mnohé ďalšie krajiny, „aby sme im vysvetlili, že cieľom našej revolúcie je oslobodiť Sýrčanov od Bašára Asada. A boli sme pochopení," spresnil.

"V pokladnici sú len sýrske libry, ktoré majú malú alebo žiadnu hodnotu. Za jeden americký dolár sa kúpi 35-tisíc našich libier," povedal Bašír pre talianske noviny Corriere della Sera. "Nemáme žiadnu cudziu menu a čo sa týka úverov a dlhopisov, stále zbierame dáta. Takže áno, finančne sme na tom veľmi zle."

Islamistickí povstalci vedení organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada koncom novembra. V rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs.

V noci na 8. decembra vstúpili aj do hlavného mesta Damask. Prezident Asad následne ušiel do Moskvy, čo znamenalo pád dlhoročného režimu.

Muhammad Bašír bol v utorok vymenovaný za dočasného premiéra prechodnej sýrskej vlády do 1. marca 2025. Jeho úlohou je vytvoriť vládu, ktorá pripraví voľby a bude Sýriu viesť v prechodnom období.

Vlády na celom svete sa snažia nadviazať nové kontakty s vedúcou sýrskou povstaleckou skupinou HTS. V minulosti bola spojencom al-Káidy a Spojené štáty, EÚ, Turecko a OSN ju preto označili za teroristickú organizáciu.

(tasr, lipa)