Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH: Ficova vláda šetrí na rodinách, no na sebe nie

Kritike zo strany KDH čelí aj cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy, ktorú označili za pokus odvrátiť pozornosť od vnútropolitických problémov.

Na tlačovej konferencii Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa predstavitelia strany ostro ohradili voči aktuálnej vládnej konsolidácii, ktorá podľa nich zasahuje najmä rodiny s deťmi a znižuje ich životnú úroveň.

Podpredseda KDH Viliam Karas poukázal na oslabenie vládnej koalície, pričom konsolidáciu označil za „babrácky a nepripravený" proces, ktorým vláda prekrýva nepríjemné dôsledky svojich opatrení. V mene KDH zdôraznil, že budú občanov informovať „čo nás jeho reformy, čo nás jeho konsolidácia bude stáť".

Rodiny prídu o stovky eur

Poslanec NR SR Jozef Hajko predstavil konkrétne čísla ilustrujúce negatívny vplyv konsolidačného balíka. Vyčíslil, že rodiny s troma deťmi prídu tento rok o 740 eur, s dvoma deťmi o 718 eur a s jedným dieťaťom o 333 eur. Obzvlášť zasiahnuté budú jednorodičovské rodiny, kde napríklad rodič s dvoma deťmi stratí 387 eur.

Tento výpadok súvisí so zmenami v daňovom bonuse, ktoré podľa Hajka rodiny pocítia už na výplatných páskach.

Hajko taktiež upozornil na paradoxné rozhodnutia vlády. Na zachovanie daňového bonusu by stačilo použiť polovicu z energetickej pomoci, ktorá je 300 miliónov eur, alebo obmedziť nárast príjmov vládnych predstaviteľov, dodal s odkazom na zvýšenie platu premiéra Fica, ktorého nárast by mohol pokryť straty 80 rodín s dvoma deťmi.

Poslanec Marián Čaučík kritizoval vládu za neochotu šetriť na vlastných výdavkoch. Zdôraznil, že namiesto znižovania počtu štátnych zamestnancov plánuje vláda prijať nových, čo bude stáť ďalších 500 miliónov eur.

KDH plánuje byť kritikom vládnych opatretí

KDH avizuje, že počas roka bude presadzovať viaceré opatrenia. Patria medzi ne zrušenie novej dane z finančných operácií, zachovanie minuloročného daňového bonusu a rodičovského dôchodku, ktorý má byť tento rok zrušený. Strana tiež žiada zjednodušenie daňového systému a podporu podnikateľského prostredia.

Podľa predstaviteľov KDH je nevyhnutné, aby sa konsolidácia realizovala spravodlivo, bez neúmerného dopadu na rodiny s deťmi. KDH na konferencii naznačilo, že plánuje byť výrazným kritikom vládnych opatrení a hlasom za ochranu rodín v roku 2025.

(lipa)

Minúta  |  

Ukrajina potvrdila obsadenie mesta Kurachove

Zostávajúce pozorovacie stanovištia už nemajú rozhodujúci vplyv na kontrolu nad mestom.

K 6. januáru 2025 Ukrajina potvrdila, že mesto Kurachove je takmer úplne obsadené nepriateľskými silami.

Rusko tam zhromažďuje personál pre ďalšie akcie na juhu. Podľa správ presúvajú niektoré jednotky do oblasti Myrnohradu, kde sa očakáva zvýšenie intenzity útokov. Tento vývoj prináša ruskému vojsku výhody pre ďalšie útočné operácie na západe.

Rusi vyhlásili, že obsadili strategické mesto Kurachove. Kyjev to zatiaľ nepotvrdil

Mohlo by Vás zaujímať Rusi vyhlásili, že obsadili strategické mesto Kurachove. Kyjev to zatiaľ nepotvrdil

Rýchla strata centrálnej časti mesta mala vážny dopad na morálku ukrajinských jednotiek, ktoré sa stále snažia udržať pozície. Vyhlásenia o „kontrole" nad mestom však zhoršujú ich psychologickú pohodu, keďže realita bojiska nesúhlasí s oficiálnymi správami.

(lup)

Minúta  |  

Taraba: Pri tvorbe klimatického zákona musíme byť opatrní a myslieť na jeho dopad

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) je za to, aby o takomto zákone bola čo najširšia diskusia.

„Jedna vec je prijímať zákony, ale druhá vec je, že každý takýto zákon má obrovský dosah na priemysel, na život a podobne. Možno marketingovo dáva zmysel spraviť nejaký taký zákon. Druhá vec je, aká je sila toho zákona a ako bude implementovaný," povedal Taraba v rozhovore pre TASR.

Tvrdí, že ak by tento zákon bol odtrhnutý od reality a od priemyslu, spôsobí to obrovské náklady. Výsledok podľa neho bude, že zákon nebude o ovzduší, ale o tom, ako ľudí obrať o prácu.

V súvislosti s tým poukazuje na slovenský priemysel, ktorý je vo veľa oblastiach "na kolenách". „Keď my dnes priemysel, ktorý bojuje so svetovou konkurenciou, zavalíme ďalšími takýmito požiadavkami, tak si musíme povedať, či to niekto vie uniesť," poznamenal vicepremiér.

Dodal, že niektoré fabriky sa môžu po zmene výrobného procesu zavrieť a presťahovať pár kilometrov za hranice Európskej únie. Odtiaľ potom môžu dovážať svoje výrobky na európsky trh. „Z pohľadu globálneho emisného koeficientu je to nula. Dochádza k transferu určitých investícií do Európy a Ázie a v globále sa nič zásadné nezmenilo, čo sa týka emisií," myslí si.

Ministerstvo životného prostredia predstavilo v roku 2023 prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počítal napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Cieľom malo byť zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Bolo vtedy potrebné doriešiť otvorené rozporové konania.

(tasr)

Minúta  |  

Americký vyslanec mieri do Kataru: Dohoda medzi Izraelom a Hamasom je na dosah

Nastupujúci americký vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff oznámil, že ešte tento týždeň odcestuje do katarskej Dauhy, kde rokujú o prepustení rukojemníkov.

Novozvolený prezident USA Donald Trump však varoval, že ak dohodu neuzavrú pred jeho inauguráciou 20. januára, v regióne môže vypuknúť chaos. „Na Blízkom východe vypukne peklo, a to nebude dobré pre nikoho,“ vyhlásil Trump.

Hamas požaduje trvalé prímerie a stiahnutie izraelských síl z Gazy, čo Izrael odmieta. Naopak, Tel Aviv trvá na rozpustení Hamasu a prepustení všetkých rukojemníkov bez ďalších podmienok. Witkoff sa k podrobnostiam rokovaní odmietol vyjadriť, no zdôraznil, že Trumpove „červené čiary“ sú kľúčovým hnacím motorom vyjednávania.

Podľa zdrojov blízkych rokovaniam by možné prímerie malo trvať 42 dní a malo by zahŕňať prepustenie žien, starších a zranených rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Dohodu však komplikujú nezhody o jej rozsahu a načasovaní.

Hamas a Izrael sa navzájom obviňujú z blokovania dohody, zatiaľ čo sprostredkovatelia z Kataru a USA sa snažia nájsť kompromis. Izraelské útoky v Gaze pokračujú, pričom podľa údajov Hamasu zahynulo viac ako 45-tisíc ľudí. Izrael však zdôrazňuje, že jeho vojenské operácie sú zamerané na oslobodenie rukojemníkov a elimináciu militantov.

S blížiacim sa termínom Trumpovej inaugurácie sa tlak na obe strany zvyšuje, no výsledok rokovaní ostáva neistý.

(lup)

Minúta  |  

Čínske ropné prístavy zavádzajú sankcie voči Putinovej tieňovej flotile

Obmedzenia oznámila spoločnosť Shandong Port Group, ktorá spravuje prístavy v provincii Šan-tung – jednom z hlavných priemyselných centier Číny.

Najväčšie čínske ropné prístavy na východe krajiny sa pridávajú k sankciám proti tzv. tieňovej flotile ruských tankerov, ktoré sú na sankčných zoznamoch USA.

Od 6. januára majú sankcionované tankery zakázané kotviť, vykladať alebo prijímať iné prístavné služby v prístavoch provincie, vrátane piateho najväčšieho čínskeho prístavu Čching-tao. Obmedzenia sa týkajú aj ďalších dvoch prístavov. Tento krok môže výrazne spomaliť dovoz ruskej ropy do Číny, ktorá je jedným z najväčších svetových spotrebiteľov tejto suroviny.

Podľa údajov agentúry Lloyd’s List Intelligence je aktívnych približne 669 tankerov patriacich do tieňovej flotily, ktoré prepravujú ropu s cieľom obísť medzinárodné sankcie. Z nich 250 až 300 pravidelne prepravuje ruskú ropu. Západné sankcie už v minulom roku zasiahli viac ako 180 tankerov, pričom viac ako 100 z nich muselo zastaviť prevádzku.

Spojené štáty plánujú ďalší tlak na tieňovú flotilu. Odchádzajúca administratíva prezidenta Joea Bidena pripravuje rozšírenie sankcií na ďalších 100 tankerov, pričom nevylučuje ani úplné embargo na ruskú ropu. Tento krok by mohol byť ďalším úderom pre ruský export ropy, ktorý sa snaží vyhnúť cenovým stropom a ďalším obmedzeniam.

(lup)

Minúta  |  

Ficov poradca Lindtner má novú zmluvu, Para s podpisom mešká

Advokáti David Lindtner a Marek Para pokračujú ako poradcovia premiéra Fica.

Obaja zastávajú túto funkciu už rok a s Úradom vlády budú spolupracovať aj v roku 2025. Ich nové mandátne zmluvy obsahujú rovnaké podmienky ako vlani. Za mesačný plat 2400 eur majú radiť premiérovi Robertovi Ficovi a plniť analytické úlohy.

Lindtner, obžalovaný v kauze Búrka, zmluvu podpísal ešte pred Vianocami, s účinnosťou od 1. januára. Parova zmluva zatiaľ nie je uzavretá, keďže pre vyťaženosť nestihol podpísať dokumenty, uvádza denník Sme. Očakáva, že situáciu vyrieši tento týždeň.

Za rovnakých podmienok podobnú spoluprácu podpísal Úrad vlády aj s advokátom Jozefom Červenkom. Lindtner a Para sú naďalej spojení s kontroverziami – Lindtner čelí obžalobe z korupcie, Para figuroval na nahrávkach z poľovníckej chaty.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.