Preskočiť na obsah
  |  

Opozíciou zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu sa nekoná

Rokovanie iniciovali opoziční poslanci z PS, SaS a KDH.

Pri prvom pokuse o otvorenie rokovania sa prezentovalo len 66 poslancov. Podpredseda Národnej rady SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas) preto odložil začiatok rokovania o 30 minút.

Ani pokus o 10.30 h nebol úspešný, nakoľko prítomných bolo 65 poslancov. Žiga preto odložil začiatok rokovania na stredu o 10.00 h.

Opozícia žiadala na schôdzi prijať uznesenie, ktorým parlament potvrdí zahraničné ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO a zaviaže sa aktívne ho presadzovať a obhajovať.

(tasr, max)

  |  

Poľsko posilní hranice s Bieloruskom o stovky strážnikov

Podľa ministra vnútra je tento krok nevyhnutný na ochranu občanov pred hybridnými hrozbami riadenými Minským režimom.

Päťsto nových príslušníkov poľskej pohraničnej stráže bude v priebehu nasledujúcich dvoch rokov umiestnených v Podleskom vojvodstve, ktoré hraničí s Bieloruskom, uviedol poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak počas návštevy tohto regiónu.

Dôvodom je pretrvávajúca migračná kríza na hraniciach, ktorá spôsobuje napätie medzi Varšavou a Minskom. Cieľom je podľa ministra zvýšenie bezpečnosti poľských občanov, čo si vyžaduje posilnenie personálu.

Siemoniak sa počas svojej pondelkovej návštevy tohto vojvodstva vyjadril, že krajina musí byť v dohľadnej budúcnosti pripravená reagovať na pretrvávajúce hrozby na hraniciach, a to bez ohľadu na politické posuny či „Minskom riadenú hybridnú agresiu," informuje PAP.

Vyhlásenie prichádza v čase migračnej krízy na hraniciach s Bieloruskom, ktorú Poľsko vníma ako nástroj hybridnej vojny. Problémy na hraniciach trvajú od leta 2021 a do Poľska sa z Bieloruska snažia nelegálne vniknúť migranti z Blízkeho východu či Afriky.

(tasr)

  |  

SaS vyzýva vládu na odvolanie šéfa katastrálneho úradu Juraja Cellera

Dôvodom je podľa opozičnej strany kybernetický útok na kataster nehnuteľností a nezvládnutá komunikácia s verejnosťou.

"Kataster stále nie je úplne funkčný a komplikuje situáciu nielen občanom, ale aj samosprávam. Navyše, členovia vlády dávajú ruky preč od zodpovednosti a tvária sa, že s kybernetickým útokom nič nemajú. Bol to pritom minister pôdohospodárstva Richard Takáč, ktorý navrhol vymenovanie riaditeľa katastra Juraja Cellera. Za bezpečnosť občanov zodpovedá zasa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Obaja zhodne obviňujú opozíciu a vyviňujú sa zo zodpovednosti," uviedol poslanec za SaS Alojz Hlina.

Ďalšie pokračovanie Juraja Cellera na pozícii predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR je podľa SaS neudržateľné.

Hlina dodal, že nie je predsa možné, aby prebehlo nezávislé vyšetrovanie kybernetického útoku a za nezvládnutú komunikáciu s verejnosťou nikto neniesol žiadnu zodpovednosť. "Aj preto vyzývame vládu na jeho okamžité odvolanie," uzavrel.

Celler, ktorý sa v utorok stretol s predstaviteľmi opozície spolu s riaditeľom Národného bezpečnostného úradu Romanom Konečným, uviedol, že dôvody na svoje odstúpenie nevidí. "Ja som urobil, čo som mal," povedal novinárom po stretnutí s poslancami.

Pracoviská katastrálnych odborov boli v uplynulých dňoch dočasne zatvorené pre rozsiahly kybernetický útok zo zahraničia. Ten zasiahol informačný systém, ktorý využívajú katastrálne odbory okresných úradov.

(tasr)

  |  

Rezort vnútra oznámil, kedy zohľadní výstupy z testovacej fázy telových kamier

Testovaciu prevádzku telových kamier pre policajtov spustil Policajný zbor v Bratislave a v Košiciach začiatkom decembra minulého roka.

Výstupy z testovacej fázy telových kamier zohľadní ministerstvo vnútra v rámci špecifikácie parametrov pre verejné obstarávanie v prvej polovici roka 2025, spresnil hovorca rezortu Matej Neumann.

Polícia dostala od súkromnej spoločnosti dovedna 16 kusov kamier, šesť z nich je v Bratislave a desať v Košiciach. Ľudskoprávna odborná verejnosť dlhodobo žiada od politikov plošné nasadenie kamier.

Potreba telových kamier zintenzívnila po smrti recidivistu v Košiciach ku koncu minulého roka, ktorý zomrel v nemocnici na následky zákroku policajta. Nasledovalo tiež niekoľko ďalších prípadov, ktoré nevrhali na Policajný zbor pozitívne svetlo.

(tasr, max)

  |  

Ukrajinský dron spôsobil požiar v ruskom Tatársku, Rusi hlásia ďalšie útoky

Dronový útok v Tatárskej republike zapálil zásobník skvapalneného plynu neďaleko Kazane, pričom sa v oblasti šírili plamene a hustý čierny dym.

Ruskí vojnoví blogeri tvrdia, že Ukrajina podnikla „masívne" útoky. Telegramový účet Shot, ktorý je blízky ruským bezpečnostným zložkám, uvádza, že ruská protivzdušná obrana zostrelila viac než 200 ukrajinských dronov a päť amerických balistických striel ATACMS.

Podľa agentúr AFP a Reuters médiá zverejnili zábery plameňov a čierneho dymu neďaleko mesta Kazaň v Tatársku a informovali, že ukrajinský dron zasiahol sklad skvapalneného plynu v blízkosti chemickej továrne.

„Po útoku dronu sa vznietila nádrž s plynom," oznámila na Telegrame tamojšia vláda. Dodala, že pri útoku či následnom požiari podľa nej nebol nikto zranený.

Ukrajinska pravda informuje, že sa zapálili nádrže, ktoré Rusko používa na napájanie svojich bombardérov určených na útoky na civilné obyvateľstvo Ukrajiny. Ukrajinský letecký pluk poznamenal, že tento útok bol súčasťou širšej operácie na oslabenie schopností ruského strategického letectva.

Prezident Tatárskej republiky Rustam Minnichanov na svojom telegramovom kanáli oznámil, že bol na mieste útoku a že sa záchranným zložkám podarilo požiar uhasiť. Podľa neho neboli zaznamenaná žiadne obete ani vážne škody.

O „masívnom" ukrajinskom raketovom útoku informoval aj gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz, ktorý neuviedol, aké rakety Ukrajinci použili.

Ukrajinské drony nadránom opäť zaútočili na ciele pri meste Engeľs v Saratovskej oblasti ležiacej v juhovýchode európskej časti Ruska.

Tamojší gubernátor Roman Busargin na Telegrame napísal, že pri dronovm útoku bol „poškodený priemyselný areál". Neuviedol žiadne podrobnosti. Busargin dodal, že pre útoky budú v utorok školy zatvorené a vyučovanie prebehne online.

Ukrajina zaútočila na Engeľs aj minulú stredu a zasiahla sklad paliva. Pri snahách uhasiť požiar zahynuli dvaja hasiči.

Ruské úrady tiež obmedzili lety v Kazani, Saratove, Penze, Ulianovsku a Nižnekamsku, píše Reuters.

V Nižnekamsku sa nachádza veľká rafinéria Taneco a podľa vyjadrenia na účte Shot sa v jej oblasti rozozvučali sirény.

Ukrajina pravidelne útočí na ruské vojenské a energetické ciele v rámci odvety za ruské útoky na jej území, ktoré začali vo februári 2022 po invázii ruských vojsk na Ukrajinu.

(tasr, lipa)

  |  

Trump unikol odsúdeniu vďaka návratu do Bieleho domu, tvrdí špeciálny vyšetrovateľ

Zverejnená správa špeciálneho vyšetrovateľa Jacka Smitha odhaľuje, že Donald Trump podnikol rozsiahle kroky na zvrátenie volieb v roku 2020.

Ak by Donalda Trumpa v novembri minulého roka nezvolili za prezidenta USA, bol by usvedčený za svoje snahy zvrátiť výsledky volieb v roku 2020. Tvrdí to špeciálny vyšetrovateľ Jack Smith vo svojej záverečnej správe, ktorú v utorok skoro ráno zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti.

Smith v dlho očakávanej správe dospel k záveru, že Trump sa dopustil „bezprecedentného zločineckého úsilia", aby sa udržal pri moci po prehratých voľbách s Joeom Bidenom, oznámila to agentúra AP.

Na tento účel Trump podľa vyšetrovateľa zorganizoval mnohostranný plán, ktorý zahŕňal šírenie nepravdivých tvrdení o volebnom podvode s cieľom zvýšiť nedôveru verejnosti vo výsledky volieb, ako aj nátlak na predstaviteľov v štátnych snemovniach a Kongrese i na vtedajšieho viceprezidenta Mikea Pencea.

Správa potvrdila postoj rezortu spravodlivosti, že Ústava Spojených štátov amerických zakazuje ďalšie obvinenie a stíhanie prezidenta, je kategorický a nezávisí od závažnosti trestných činov, z ktorých je obvinený, od sily dôkazov vlády ani od opodstatnenosti trestného stíhania.

„V skutočnosti, ak by nedošlo k zvoleniu Trumpa a jeho blížiacemu sa návratu do prezidentského úradu, Úrad (špeciálneho vyšetrovateľa) vyhodnotil, že prípustné dôkazy by postačovali na jeho odsúdenie v súdnom procese," zdôraznil Smith.

Trump, ktorý sa do prezidentského úradu vráti 20. januára, krátko po zverejnení správy opäť označil Smitha za „vyšinutého" a jeho obvinenia za „falošné".

Smith trvá na tom, že jeho tím sa pri vyšetrovaní budúceho šéfa Bieleho domu „postavil za právny štát".

„Tvrdenie pána Trumpa, že moje rozhodnutia ako vyšetrovateľa ovplyvnila alebo riadila Bidenova administratíva alebo iný politickí aktéri, je jedným slovom smiešne," uviedol Smith.

Publikovanie vyšetrovacej správy je posledným oficiálnym vyjadrením Smitha vo veci vyšetrovania útoku Trumpových spriaznencov na Kapitol 6. januára 2021 a krokom, ktorými Trump a jeho spolupracovníci dovtedy zasahovali do pokojného odovzdania moci volebnému víťazovi Bidenovi, uviedla na svojom webe stanica CNN.

Ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň avizovalo, že nezverejní celú dvojdielnu správu vyšetrovateľa Smitha, ktorá sa týka uchovávania utajovaných dokumentov vo floridskom sídle Donalda Trumpa Mar-a-Lago, ale len časť zaoberajúcu sa Trumpovými snahami o zvrátenie výsledku volieb v roku 2020.

Možnosť zverejniť túto sekciu potvrdil v pondelok aj federálny súd; kvôli jeho dočasnému zákazu ju však mohli publikovať až na ďalší deň. Sudkyňa Aileen Cannonová takisto na piatok nariadila pojednávanie o tom, či sa má zverejniť aj druhá časť o uchovávaní dokumentov.

Smith odstúpil zo svojej funkcie minulý piatok po odovzdaní svojej správy ministrovi spravodlivosti Merrickovi Garlandovi.

(tasr)