Preskočiť na obsah
  |  

Rozhodnutie o odchode USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie vyvolalo obavy v Afrike

Africké centrum pre kontrolu chorôb upozornilo, že mnohé krajiny kontinentu sú závislé od amerických príspevkov, najmä v boji proti HIV/AIDS.

Výkonný príkaz na vystúpenie USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) podpísal prezident USA Donald Trump len niekoľko hodín po tom, ako sa v pondelok ujal svojej funkcie. Ako dôvod pre odchod USA z WHO uviedol rozdiel vo finančných príspevkoch USA a Číny.

Vystúpenie bude mať veľký vplyv na programy verejného zdravia v Afrike, uviedlo vo štvrtok Africké centrum pre kontrolu chorôb (Africa CDC) ako zdravotnícka agentúra Africkej únie.        

Vedúci pracovník centra Africa CDC Ngashi Ngongo pripustil, že Trumpovo rozhodnutie bude mať na Afriku dosah, keďže USA sú jedným z hlavných prispievateľov pre oblasť verejného zdravia v Afrike.

Spresnil, že fungovanie samotného centra Africa CDC Trumpovo rozhodnutie zásadne neovplyvní - od USA totiž momentálnej dostáva menej ako 10 percent svojich finančných prostriedkov.

Poukázal však na to, že mnohé členské štáty Africkej únie sú závislé od USA, keďže financie na svoj boj proti šíreniu vírusu HIV/AIDS čerpajú z amerického programu PEPFAR.

Na otázku, či by Čína alebo iné krajiny mohli intervenovať, aby vyplnili medzeru vo financovaní zdravotníctva v Afrike, Ngongo odpovedal, že nezostáva nič iné, len pokračovať v dialógu s potenciálnymi prispievateľmi.

WHO aj Africká únia vyjadrili poľutovanie nad Trumpovým rozhodnutím a vyzvali jeho administratívu, aby ho prehodnotila. Argumentovali, že Spojené štáty boli prvým a silným podporovateľom vytvorenia Africa CDC, ktorý spolupracuje s WHO na zisťovaní, príprave, reakcii na pandémie.

(tasr)

  |  

Rubio apeloval na stabilitu v Sýrii. Varoval pred hrozbami terorizmu a zahraničných zásahov

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio počas telefonátu s tureckým rezortným kolegom Hakanom Fidanom zdôraznil dôležitosť inkluzívneho prechodu moci v Sýrii po páde Bašára Asada.

Rubiove výroky signalizujú podľa AFP konzistentnosť s politikou jeho predchodcu, exministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena.

Ten počas návštevy regiónu Blízkeho východu minulý mesiac vyslal podobný signál, keď nových sýrskych lídrov vyzval na ochranu práv menšín a nabádal ich, aby nepredstavovali hrozbu pre susedné krajiny.

V telefonáte s Fidanom, ktorý sa odohral ešte v stredu, Rubio „zdôraznil potrebu inkluzívnej tranzície v Sýrii," a vyzval sýrskych lídrov na zabránenie tomu, aby sa Sýria stala zdrojom medzinárodného terorizmu, spresnila hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Tammy Bruceová.

Rubio tiež na nové sýrske vedenie apeloval, aby „nedovolili škodlivým zahraničným aktérom možnosť využiť prechod moci v Sýrii na ich vlastné ciele".

Po zvrhnutí režimu bývalého prezidenta Bašára Asada prevzala v Sýrii moc džihádistická povstalecká skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) na čele s Ahmadom Šarom, ktorý je teraz faktickým lídrom krajiny.

Tureckom podporovaní militanti bojujú proti kurdským silám v Sýrii a vo svojom boji proti extrémistom zo skupiny Islamský štát (IS) sa stali spojencami USA, pripomína AP.

(tasr)

  |  

Americký prezident udelil milosť 23 pro-life demonštrantom

Administratíva jeho predchodcu Joea Bidena ich totiž trestne stíhala za blokovanie prístupu na interrupčné kliniky.

„Nemali byť trestne stíhaní. Mnohí z nich sú starší ľudia," povedal Trump reportérom v Oválnej pracovni Bieleho domu len deň pred začiatkom veľkého pochodu na protest proti interrupciám vo Washingtone. Ako dodal, podpísanie takýchto milostí je pre neho „veľká česť". Oznámili to agentúry AP a AFP.

Jeden z Trumpových nemenovaných poradcov podľa AFP spresnil, že v prípade omilostených ide o „mierumilovných" pro-life demonštrantov, Biely dom však ďalšie podrobnosti o nich nezverejnil.

Podľa amerických médií boli demonštranti obvinení z blokovania prístupu na kliniku, kde sa vykonávali interrupcie.

Republikán Trump sa údajne plánuje prihovoriť k takzvanému Pochodu za život vo Washingtone prostredníctvom videolinky, kým viceprezident J.D. Vance sa na pochode zúčastní osobne.

Trump donedávna zámerne udržiaval k tejto politicky spornej otázke vágny postoj, konštatuje AFP. Americká kresťanská pravica vyzývala na zakázanie umelého prerušenia tehotenstva na federálnej úrovni, Trump však uviedol, že chce, aby o tejto otázke rozhodovali jednotlivé americké štáty.

Opakovane si však pripísal zásluhy za rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 2022 – v ktorom dominovali konzervatívci vďaka sudcom vymenovaným počas jeho prvého funkčného obdobia –, ktoré zrušilo celoštátne platné federálne právo na interrupciu.

Od rozhodnutia Najvyššieho súdu zaviedlo prinajmenšom 20 štátov USA úplné alebo čiastočné obmedzenie interrupcií.

(tasr)

  |  

Neformálny summit EÚ sa z bezpečnostných dôvodov presunie z kaštieľa do Bruselu

Predseda Európskej rady António Costa pozval lídrov 27 členských krajín EÚ, ako aj britského premiéra Keira Starmera a šéfa NATO Marka Rutteho na neformálne uzavreté zasadnutie na tému európskej obrany.

Stretnutie európskych lídrov o bezpečnostnej politike, naplánované na 3. februára v kaštieli Château de Limont pri belgickom Liège, sa bude z bližšie nespresnených bezpečnostných dôvodov konať v Bruseli, oznámila vo štvrtok Európska rada.

Costa avizoval, že účelom zasadnutia je pripraviť pôdu pre rozhodnutia, ktoré EÚ bude musieť prijať, a poskytnúť Komisii usmernenia pri príprave bielej knihy o budúcnosti európskej obrany, ktorá bude zahŕňať spoločné obranné iniciatívy a zdroje potrebné na ich rozvoj.

Navrhol, aby sa diskutovalo o dvoch hlavných zásadách: potrebe Európy prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu a spoločnom záujme užšie spolupracovať na európskej úrovni.

Podľa harmonogramu budú lídri najprv debatovať s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou. Následne sa uskutočnia úvodné rokovania lídrov dvadsaťsedmičky, po ktorých bude nasledovať obed s Ruttem, druhé zasadnutie lídrov a večera s britským premiérom Starmerom.

(tasr)

  |  

Takmer každý druhý prvák vo Viedni nehovorí po nemecky

Podľa najnovších údajov 45 percent viedenských prvákov nehovorí po nemecky, pričom väčšina z nich sa narodila v Rakúsku. Pred dvoma rokmi to bolo 36 percent.

Presne 61 percent súčasných prvákov s nedostatočnými znalosťami nemčiny sa narodilo v Rakúsku a 24 percent má dokonca rakúske občianstvo.

V siedmich viedenských okresoch je dokonca počet detí, ktoré nehovoria po nemecky nad úrovňou 50 percent.

Najhoršia situácia je v piatom viedenskom okrese Margareten, kde nemčine nerozumie takmer 74 percent detí. Tieto deti majú štatút „výnimočných“ žiakov, znamená to, že dieťa nie je dva roky hodnotené z nemčiny.

Učiteľ v škole v okrese Gürtel uviedol, že vo svojej triede má 22 detí. „Ani jedno z nich nemá nemčinu ako prvý jazyk,“ povedal pod podmienkou zachovania anonymity. Mnohé z nich sa podľa neho narodili v Rakúsku. „Určite viac ako polovica," upresnil.

Za nárastom problému stojí aj zlučovanie sýrskych rodín, z ktorých niektoré žili v tureckých utečeneckých táboroch a kontakt s nemčinou u nich nastal až na rakúskom území.

(mja)

  |  

Americký senát potvrdil meno staronového riaditeľa CIA

Nomináciu Johna Ratcliffa do Senátu predložil prezident Donald Trump.

Americký Senát vo štvrtok s veľkou podporou oboch hlavných politických strán potvrdil Johna Ratcliffa vo funkcii riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA).

Ratcliffe počas svojho vypočutia v Senáte minulý týždeň povedal, že pod jeho vedením bude CIA vytvárať objektívne analýzy. Zaviazal sa, že nikdy nedovolí, aby politické alebo osobné predsudky zatienili úsudok CIA.

Vyjadril sa aj vo vzťahu k Číne, keď povedal, že CIA sa musí naďalej a intenzívnejšie zameriavať na hrozby, ktoré predstavuje táto ázijská krajina a v nej vládnuca komunistická strana.

Za dôležité označil, aby sa CIA sústredila aj na oblasť technológií, pričom upozornil, že poznanie schopností súpera v tejto oblasti je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Ratcliffe pôsobil v minulosti ako federálny prokurátor. V rokoch 2015 - 2020 bol členom Snemovne reprezentantov za štát Texas - šlo o obdobie, keď pomáhal obhajovať Trumpa počas prvého pokusu o jeho impeachment.

Trump potom Ratcliffea vymenoval za riaditeľa amerických tajných služieb. Tento post zastával od mája 2020 do januára 2021. V súčasnosti je spolupredsedom Centra pre americkú bezpečnosť, think-tanku vo Washingtone, ktorý obhajuje postoje staronového prezidenta USA Trumpa.

(tasr)