Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia sa pripravuje na večerné protesty

V súvislosti s plánovanými verejnými zhromaždeniami v piatok vo viacerých slovenských mestách prijal Policajný zbor bezpečnostné opatrenia na zaručenie ich pokojného priebehu.

"Naším cieľom je predovšetkým zabezpečiť nerušený a bezproblémový priebeh zhromaždení, ochranu života, zdravia, majetku a verejného poriadku, ako aj predchádzanie protiprávnej činnosti a včasné odhaľovanie jej páchateľov. Na vzniknuté situácie budeme reagovať zákonom upraveným spôsobom," uviedla polícia.

Šutaj Eštok: Pri protestoch nebudeme zasahovať násilím ani vodnými delami

Mohlo by Vás zaujímať Šutaj Eštok: Pri protestoch nebudeme zasahovať násilím ani vodnými delami

Zároveň vyzvala, aby ľudia počas verejných zhromaždení rešpektovali pokyny a výzvy policajtiek a policajtov na mieste a boli ohľaduplní voči ostatným.

"Bezpečnostnú situáciu budeme priebežne monitorovať a vyhodnocovať," spresnil zbor s tým, že aj na sociálnej sieti budú informovať o priebehu zhromaždení a súvisiacich dopravných, ako aj iných obmedzeniach.

(max)

Minúta  |  

Trump a Putin sa pripravujú na prvý telefonát

Napriek nejasnej budúcnosti mnohí v Moskve vnímajú Trumpa ako politika, ktorý môže priniesť nečakané zvraty.

Donald Trump a Vladimir Putin sú pripravení uskutočniť svoj prvý telefonický rozhovor po inaugurácii amerického prezidenta, no očakávania ohľadom zmien v postoji k vojne na Ukrajine sú nízke. Rusko podľa portálu Unian naznačilo tvrdý postoj, zdôrazňujúc, že aktuálne podmienky neumožňujú ukončenie konfliktu.

Ruská strana vníma Trumpovu možnú redukciu vojenskej pomoci Ukrajine ako príležitosť na ďalšie územné zisky a tlak na Kyjev. Prokremeľskí analytici, ako Sergej Markov, očakávajú, že na jeseň by mohli byť politické podmienky priaznivejšie, ak by ruská armáda pokračovala v úspechoch na bojisku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry AFP vyhlásil, že „Putin je pripravený" rokovať a tiež doplnil, že čakajú „na signály z USA".

Peskov odmietol Trumpovo tvrdenie, že vojna na Ukrajine by sa dala ukončiť znížením ceny ruskej ropy. „Viem, že to nie je pravda. Tento konflikt nezávisí od cien ropy," vyjadril sa hovorca.

Trump o Zelenskom: Nemal dovoliť, aby k tejto vojne došlo

Mohlo by Vás zaujímať Trump o Zelenskom: Nemal dovoliť, aby k tejto vojne došlo

Americký prezident Trump sa naopak snaží tlačiť na Moskvu prostredníctvom ekonomických opatrení. Vo svojom vyjadrení na platforme Truth Social zdôraznil, že v prípade odmietnutia mierovej dohody by Spojené štáty mohli zaviesť nové sankcie na ruské produkty. 

Moskva si napriek tomu uvedomuje riziká spojené s Trumpovou stratégiou. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyjadril nádej, že telefonát otvorí priestor na dialóg, ale zároveň dodal, že akékoľvek dohody by si vyžadovali zásadné zmeny v európskej bezpečnosti, vrátane neutrality Ukrajiny a obmedzenia prítomnosti NATO na východných hraniciach.

(lipa)

Minúta  |  

Poslanci Hlasu navrhujú novelu zákona o Fonde na podporu umenia

Navrhnuté úpravy zahŕňajú zmenu kompetencií rady fondu, posilnenie odbornosti a zlepšenie kontrolných mechanizmov.

Poslanci Národnej rady (NR) SR Roman Malatinec, Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Ján Ferenčák z Hlasu navrhujú zmeny týkajúce sa Fondu na podporu umenia (FPU). Presadiť ich chcú novelou zákona o FPU, ktorú predložili do parlamentu.

Úprava podľa nich reaguje na problémy vzniknuté po poslednej novelizácii zákona. Chcú ňou tiež zefektívniť proces rozhodovania o finančnej podpore pre kultúrnu obec a priniesť transparentnejšie overovanie odborných predpokladov členov Rady FPU.

„Cieľom návrhu zákona je posilniť odborné a transparentné rozhodovanie prostredníctvom zúženia niektorých kompetencií rady fondu a zavedenia nových mechanizmov na podporu efektívneho fungovania fondu,“ skonštatovali predkladatelia.

Ďalej doplnili, že „navrhované zmeny zabezpečia stabilné, transparentné a odborné rozhodovanie o finančnej podpore a zlepšia kontrolné mechanizmy. Dôraz sa kladie na rovnováhu medzi odborným hodnotením projektov a procesnou kontrolou.“

V úprave okrem iného navrhli redefiníciu kompetencií rady fondu v oblasti rozhodovania o finančnej podpore. Pre radu by bolo podľa ich návrhu stanovisko odbornej komisie vo vzťahu k odporúčaniu podporiť projekt záväzné a odchýliť by sa od neho mohla len v prípade, ak za takéto rozhodnutie hlasuje dvojtretinová väčšina jej všetkých členov.

V prípade výšky finančných prostriedkov by malo stanovisko odbornej komisie odporúčací charakter. Poslanci však navrhli zavedenie ochranného mechanizmu, a to maximálne zníženie odporúčanej výšky podpory najviac o 50 percent.

Upraviť chcú aj počet členov rady fondu, a to na 11 zo súčasných 13. Zníženie navrhli tiež v prípade počtu členov, ktorých menuje minister bez návrhu, a to na päť.

„Zvyšných šiestich členov rady, ktorých vymenúva minister kultúry, musí vymenovať na základe návrhu, pričom dôraz sa kladie na odbornú reprezentáciu jednotlivých umeleckých a kultúrnych oblastí. Táto zmena podporuje efektívnejšie a viac apolitické fungovanie rady fondu," podotkli.

Presadiť chcú i zverejňovanie dokladu preukazujúceho splnenie podmienok odbornej praxe člena rady fondu na webe FPU.

Predkladatelia chcú tiež zmeniť základné požiadavky na zriaďovanie odborných komisií, a to tak, aby došlo k posilneniu odbornosti a aktívneho pôsobenia v oblastiach kultúry, pre ktoré sa komisie zriaďujú. Navrhli aj úpravu počtu členov dozornej komisie, a to na troch.

„Zároveň sa redefinuje návrhové oprávnenie v prospech NKÚ, ministra kultúry a ministra financií, čo prispeje k posilneniu nezávislosti kontrolných mechanizmov," okomentovali. Pre žiadateľa chcú zaviesť možnosť podať podnet na dozornú komisiu pre nedodržanie pravidiel podpornej činnosti fondu voči rozhodnutiu rady o neposkytnutí finančných prostriedkov.

Posledná novela zákona o FPU nadobudla účinnosť minulý rok v lete. Priniesla viaceré zmeny, napríklad zvýšenie počtu členov rady, prenesenie rozhodovania o poskytnutí peňazí na radu fondu či rozšírenie rozsahu účelov na poskytnutie podpory. Poslanci okolo Migaľa ešte v lete upozorňovali na viaceré dosahy úpravy a avizovali možné predloženie novely zákona.

(tasr)

Minúta  |  

Kičurovi hrozí obžaloba: Záhadné nákupy, zlaté tehly a zneužívanie pandémie

Exšéf štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura, ktorý je obvinený z viacerých skutkov, vrátane korupcie a machinácií pri nákupoch v čase pandémie, môže po vládnej novele vyviaznuť s podmienečným trestom.

Kajetán Kičura, bývalý šéf Správy štátnych hmotných rezerv, sa dostal pod drobnohľad polície v súvislosti s viacerými vážnymi obvineniami. Po takmer piatich rokoch vyšetrovania policajti navrhli jeho obžalobu, čo potvrdila aj hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Prokurátor teraz rozhodne o ďalšom postupe.

Pôvodne Kičurovi hrozilo dlhoročné väzenie, avšak po vládnej novele trestných kódexov môže vyviaznuť len s podmienečným trestom, keďže už žiadny z jeho skutkov nie je považovaný za obzvlášť závažný zločin, pripomínajú Aktuality.

Počas vyšetrovacieho procesu strávil viac ako rok vo väzbe, a po novele dokonca neprišiel o svoj majetok, len zlaté tehly v hodnote štvrť milióna eur zostali zaistené.

Kičura sa dostal do pozornosti aj v súvislosti s podozrivými nákupmi počas prvej vlny pandémie, keď štátne hmotné rezervy nakupovali rúška a ochranné obleky za výrazne vyššie ceny. Podľa vyšetrovateľov mohli byť súťaže zmanipulované tak, aby vybrané firmy profitovali z predražených kontraktov. 

Okrem toho je Kičura obvinený aj z prijímania úplatkov pri nákupe vojenskej techniky, ako aj pri manipuláciách s verejnými obstarávaniami v oblasti stavebných zákaziek.

Bývalý vysoký štátny úradník sa dlhodobo bráni obvineniam a vyhlasuje svoju nevinu, pričom odmieta akékoľvek protizákonné konanie.

(lipa)

Minúta  |  

Bývalý poľský premiér sa vzdal poslaneckej imunity. Súvisí to s neuskutočnenými voľbami

Morawiecki čelí obvineniam z nedodržania zákonných povinností pri príprave volieb, ktoré sa mali konať počas pandémie Covidu.

Mateusz Morawiecki, bývalý poľský premiér, sa rozhodol vzdať poslaneckej imunity v súvislosti s takzvaným prípadom volebných obálok. Týka sa organizácie prezidentských volieb v termíne, v ktorom sa nakoniec neuskutočnili, uvádza agentúra PAP.

Sejm minulý týždeň prijal návrh na zbavenie Morawieckého imunity kvôli príprave výlučne korešpondenčných prezidentských volieb plánovaných na 10. mája 2020. Ešte pred schválením príslušnej legislatívy umožňujúcej takýto spôsob hlasovania vláda začala tlačiť a distribuovať volebné lístky. Dôvodom bola pandémia Covidu.

Morawiecki vo štvrtok vyhlásil, že je pripravený sa vzdať imunity, pretože konal v súlade s ústavou.

„Som presvedčený, že pravda, zákon a spravodlivosť zvíťazia," uviedol.

Prokuratúra ho obviňuje zo zneužitia právomocí a z nedodržania povinnosti zastaviť vlastné rozhodnutia o príprave volieb, hoci vedel, že voľby sa v danom termíne neuskutočnia. To údajne viedlo k významným finančným stratám.

Voľby v novom termíne vyhral prezident Andrzej Duda, podporovaný v tom čase vládnucim konzervatívnym Právom a Spravodlivosťou (PIS). Po voľbách v roku 2023 PIS stratila väčšinu a nová poľská vláda zriadila špeciálnu komisiu na prešetrenie tohto prípadu.

(tasr)

Minúta  |  

Historická budova múzea Louvre čelí alarmujúcim problémom, tvrdí riaditeľka

Laurence des Carsová upozornila francúzsku vládu na nepriaznivý stav budovy vrátane problémov s presakovaním vody, preplnenosťou či výkyvmi teplôt, ktoré ohrozujú expozície.

Des Carsová je prvou ženou na poste riaditeľa najnavštevovanejšieho múzea na svete. Svoje obavy opísala v liste francúzskej ministerke kultúry Rachide Datiovej ešte začiatkom tohto mesiaca. Niektoré z priestorov múzea sú podľa nej „vo veľmi chabom stave".

V niektorých častiach presakuje voda a sú tam extrémne výkyvy teploty, čo ohrozuje zachovanie diel, dodala. List zverejnili vo štvrtok noviny Le Parisien.

Napriek rozpočtovým problémom vlády a zatvoreniu múzea Pompidou kvôli renovácii des Carsová zdôraznila, že Louvre si vyžaduje prestavbu, ktorá by bola pravdepodobne nákladná a technicky komplikovaná.

Len v priebehu minulého roka navštívilo toto múzeum dovedna 8,7 milióna ľudí, čo je približne dvojnásobok plánovanej kapacity.

Riaditeľka Louvru zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s kvalitou zážitku návštevníkov. Vysoká návštevnosť totiž jeho historickej budove spôsobuje doslova „fyzickú záťaž", navyše „stravovacie možnosti a sociálne zariadenia sú čo do objemu nedostatočné, hlboko pod úrovňou medzinárodných štandardov", napísala des Carsová.

Aj najmodernejšia súčasť múzea - sklenená pyramída navrhnutá čínsko-americkým architektom I.M. Peiom z roku 1989 - je v dôsledku svojich "závažných nedostatkov" terčom kritiky, píše agentúra AFP.

Podľa des Carsovej počas horúcich dní pôsobí ako skleník a stala sa „veľmi nehostinnou" i hlučnou.

„Je mojou povinnosťou riaditeľky biť na poplach v týchto otázkach a už som to niekoľkokrát urobila," povedala novinárom vo štvrtok pri uvedení novej výstavy „Louvre Couture", ktorá je spojením umeleckých diel a módy.

Približne 70 percent návštevníkov múzea Louvre tvorili vlani cudzinci. Najpopulárnejším exponátom je obraz Mony Lisy od Leonarda da Vinciho. Vystavený je v najväčšej sieni, v ktorej sa často tvoria dlhé rady. Podľa des Carsovej je potrebné „prehodnotiť" spôsob, akým je toto majstrovské dielo prezentované verejnosti. Ešte vlani navrhla, že v rámci múzea potrebuje svoju vlastnú vyhradenú časť.

Des Carsová sa funkcie ujala v roku 2021 a odvtedy opakovane verejne uviedla, že múzeum dosahuje svoj „bod zlomu". Jedným z jej najvýraznejších opatrení bolo predĺženie otváracích hodín a maximálny počet 30-tisíc návštevníkov za deň. Podporila tiež myšlienku vytvoriť okrem pyramídy aj druhý vchod do múzea v jeho východnej časti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.