Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka sa obracia na Ústavný súd pre zákon o meste Košice

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa na ochrancu ústavy obrátil po podnete štrnástich mestských košických častí.

Návrh na začatie konanie sa týka súladu ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou SR i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žilinka konštatoval, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných.

"Zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende," ozrejmil.

Zároveň navrhol Ústavnému súdu pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení do konečného rozhodnutia.

O redukcii 22 mestských častí v Košiciach sa vedie diskusia roky. Podľa novely zákona môžu o štruktúre mestských častí rozhodovať mestskí poslanci, zastupiteľstvo môže takzvané veto Rady starostov prelomiť trojpätinovou väčšinou.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA presúvajú zdroje na boj proti kartelom

Americké ministerstvo spravodlivosti rozpustilo skupinu KleptoCapture, ktorá zabavovala majetok ruských oligarchov.

KleptoCapture začala pôsobiť počas administratívy Joea Bidena ako prostriedok na potrestanie Ruska za inváziu na Ukrajinu.

Spolu s ňou bola zrušená aj pracovná skupina FBI pre zahraničný vplyv, ktorá vznikla počas prvej Trumpovej administratívy.

Jej cieľom bol boj proti nelegálnemu dovozu fentanylu do USA. Predávkovanie týmto opioidom si ročne vyžiada približne 70-tisíc úmrtí.

Ministerstvo chce presunúť zdroje na boj proti drogovým kartelom a medzinárodnému organizovanému zločinu. Zároveň zmenilo prístup k registrácii zahraničných agentov a chce sa viac zamerať na špionáž. Trumpovi spojenci však volajú po prísnejších sankciách voči Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Koaličná rada riešila spoluprácu s huliakovcami, potvrdil Raši

Výsledkom po štvrtkovej koaličnej rade má byť podľa ministra investícií podpísanie dohody medzi koaličnými stranami a poslancami okolo Rudolfa Huliaka (nezaradený). Môže to byť podľa neho záležitosť najbližších dní, ale aj dlhšieho obdobia.

Prioritou podľa Richarda Rašiho (Hlas) je dosiahnuť dostatočný počet poslancov na to, aby vláda mohla pracovať. V súčasnosti má verbálnu podporu od 77 poslancov, v koaličných kluboch je ich však dovedna len 73.

Raši nezachytil, kto z ministrov by mal zo svojho postu odísť. Rozhovory o zisku rezortu by mal Huliak podľa neho viesť so SNS, za ktorú kandidoval.

V predošlých dňoch aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) priznal, že štvorica poslancov okolo Huliaka už predstavuje pre fungovanie koalície skupinu, o ktorej nárokoch treba diskutovať. Zmeny vo vláde nevylúčil ani minister obrany za Smer Robert Kaliňák.

Šéf envirorezortu a vicepremiér Tomáš Taraba (nominant SNS) si myslí, že vládna koalícia bude mäť väčšinu. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii. Tvrdí, že nikto zo zúčastnených na štvrtkovej koaličnej rade nechce pád vlády. Hovorí, že sa blížia k dohode.

"Je z môjho pohľadu veľký predpoklad, že sa vieme dohodnúť. Ale ako sa hovorí, pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič," poznamenal. Treba sa podľa neho dohodnúť na zárukách stability. "Aby sa ministri nemuseli pri každom zákone chodiť doprosovať," podotkol.

Cieľom podľa Tarabu je, aby vládna koalícia mala podporu čo najviac poslancov. "Myslím si, že vláda bude mať väčšinu," dodal.

Minister sa vyjadril aj k voľbe predsedu Národnej rady SR. Hovorí, že chce, aby sa spolu s tým v parlamente riešili aj ďalšie body, napríklad voľba do Rady STVR. "Už keď sme došli až sem, tak už nejakých pár dní je dobré počkať," skonštatoval.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia neeviduje žiadne náznaky, že by Slovensko plánovalo opustiť EÚ

Uviedla to hovorkyňa predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej Paula Pinhová.

Podľa hovorkyne je spolupráca medzi Komisiou a slovenskou vládou konštruktívna a produktívna. Premiér Robert Fico a predsedníčka EK sú v pravidelnom kontakte.

Diskusiu o možnom odchode SR z EÚ vyvolali vyjadrenia podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara.

Fico opakovane deklaroval, že vláda neohrozí členstvo Slovenska v EÚ ani NATO. Napriek tomu sa na piatok plánujú protesty pod názvom Slovensko je Európa, ktoré reagujú na obavy z možného oslabenia proeurópskeho smerovania krajiny.

Prezident Peter Pellegrini po rokovaní s lídrami koalície a opozície vyhlásil, že Slovensko zostáva pevnou súčasťou EÚ a NATO. Zdôraznil, že žiadna relevantná politická sila neplánuje kroky vedúce k odchodu krajiny z týchto štruktúr.

(tasr)

Minúta  |  

Aliancia za rodinu na desiate výročie referenda vyzýva politikov na naplnenie vôle občanov

Požiadavky skoro milióna občanov ostávajú nenaplnené a politická reprezentácia prináša nové ohrozenia rodiny, tvrdí Aliancia za rodinu.

„V našej výzve k desiatemu výročiu referenda vyzývame politikov, aby na ústavnej úrovni naplnili vôľu občanov prejavenú v referende a ústavne zabezpečili ochranu rodiny, manželstva a detí,“ uviedol Anton Chromík, predseda občianskeho združenia Aliancie za rodinu.

Členka Aliancie Barbora Gunčagová v súčasnosti vidí problém v prenikaní sexuálnej výchovy na školy bez súhlasu rodičov žiakov. „V súlade s vôľou väčšiny hlasujúcich v referende o ochrane rodiny žiadame zakotviť do ústavy a zákonov, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania,“ informovala Gunčagová.

„Reagujeme aj na nové problémy. Pre súdny aktivizmus Európskeho súdu pre ľudské práva a rozsudok Fedotova proti Rusku a vzhľadom na návrh poslancov na Ústavný súd hrozí, že nám budú nanútené registrované partnerstvá,“ ozrejmil Chromík.  

Občianske združenie preto vyzýva, aby politici ústavne zabezpečili, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana. Ďalej žiada politikov, aby zastavili obchodovanie s deťmi pod názvom surogátne materstvo a zvýšili ochranu detí pred pornografickým obsahom.

Barbora Gunčagová na záver kritizovala, že sa v poslednej dobe rozšírilo spochybňovanie pohlavnej identity, hlavne pri mladých ľuďoch. „Ako žena sa cítim dotknutá a ochrana žien sa znižuje. Zneisťovanie pohlavnej identity detí sa tiež nekontrolovateľne šíri a pácha závažné škody na deťoch. Vyzývame politikov, aby presadili ústavné ustanovenie, ktoré vylúči pochybnosti o tom, že pohlavie je biologickou realitou,“ povedala Gunčagová.

Propagácia takzvanej „zmeny pohlavia“ pred deťmi a mladistvými by mala byť trestaná závažnými sankciami, dodala.

Referendum, ktoré sa konalo 7. februára 2015, obsahovalo tri otázky.

"Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“

"Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“

"Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“

Hlasovať v referende o rodine prišlo cez 944-tisíc voličov, čo predstavovalo 21,41 percenta. Kvórum na platnosť referenda je 50 percent. Z tých, ktorí prišli k volebným urnám, odpovedalo vyše 90 percent hlasujúcich na všetky tri otázky kladne.

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa uskutočnilo dosiaľ celkovo deväť referend. Z nich bolo len jedno jediné platné - Referendum o vstupe krajiny do Európskej únie, ktoré sa uskutočnilo v máji 2003.

(lh)

Minúta  |  

KDH vyzýva na zrušenie transakčnej dane, problémom môžu byť aj clá

Opozičné hnutie poukazuje na rozvrátené financie, neadresnú pomoc a kolabujúcu Sociálnu poisťovňu s deficitom asi 2,7 miliardy eur. Cez vyššie odvody by jej záchrana podľa poslanca Jozefa Hajka zvýšila náklady zamestnávateľom o 4,4 percenta.

Každá vyplatená mzda bude navyše kvôli transakčnej dani zaťažená v priemere 50 eurami za rok. To môže spôsobiť odchod firiem do zahraničia, zastavenie príchodu investorov k nám i vyššie náklady zamestnávateľov. Žiadajú tak jej zrušenie.

Strana kritizuje aj nedostatočné čerpanie eurofondov. Navrhujú preto presun polovice z nich na samosprávy a pridanie peňazí na spolufinancovanie.

Riziko KDH vidí aj v avizovaných clách na vývoz do USA, ktoré môžu priniesť zdraženie slovenských áut. To by mohlo znamenať stratu exportu na úrovni 150 až 300 miliónov eur ročne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.