Preskočiť na obsah
  |  

Výdavky do NATO vlani rástli, potvrdil generálny tajomník Aliancie

Kanada aj členovia z Európy do Severoatlantickej aliancie v roku 2024 vložili o 20 percent viac ako v roku 2023, potvrdil to generálny tajomník NATO Mark Rutte. To celkové ďalšie investície z posledných rokov zvýšilo zo 640 na 700 miliárd dolárov.

NATO uviedlo, že po 20-percentnom náraste výdavkov členov NATO mimo USA presiahli ich celkové vojenské výdavky 485 miliárd dolárov.

Aliancia zatiaľ viac údajov neposkytla. Očakáva sa však, že ich zverejní budúcu stredu na zasadnutí ministrov obrany členských krajín. Zúčastní sa na ňom aj nový šéf Pentagónu Pete Hegseth.

Členovia NATO sú však v súčasnosti pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na zvýšenie obranných výdavkov. Trump žiada zvýšiť výdavky na päť percent HDP, Slovensko - ako aj väčšina krajín - prispieva dvoma percentami.

(tasr)

  |  

Európska komisia zvažuje oslobodenie väčšiny firiem od uhlíkovej dane

Eurokomisár Wopke Hoekstra navrhuje, aby uhlíkovú daň platilo len 20 percent podnikov, ktoré produkujú 97 percent emisií.

Opatrenie by mohlo odbremeniť desaťtisíce firiem v EÚ. Od 1. januára 2026 zavedenie CBAM na hraniciach EÚ bude znamenať dodatočné náklady pre firmy - bude sa to týkať predovšetkým dovozu cementu, hliníka, ocele a ďalších tovarov zodpovedných za tvorbu emisií CO2.

Podľa komisie by zjednodušenie systému podporilo konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ubezpečila, že úprava CBAM neohrozí klimatické ciele. Návrh vyvolal kritiku zo strany obchodných partnerov EÚ, najmä Číny a Brazílie.

Spojené štáty zvažujú vlastné opatrenia na zníženie emisií, avšak odmietajú zaviesť podobný systém uhlíkovej kompenzácie ako EÚ.

(tasr)

  |  

Rusko obnovuje lety do Abcházska po troch desaťročiach

Prvý testovací let z Moskvy do Suchumi sa uskutočnil v piatok. Pravidelné lety majú začať v máji, uviedla agentúra RIA Novosti. Gruzínska vláda sa k obnove letov zatiaľ nevyjadrila.

Letisko v Suchumi bolo zatvorené od vojny v 90. rokoch, keď sa Abcházsko odtrhlo od Gruzínska čo viedlo k vyhnaniu desiatok tisíc etnických Gruzíncov. Abcházsko po vojne vyhlásilo nezávislosť, no väčšina sveta ho stále považuje za gruzínske územie.

Rusko uznalo Abcházsko za nezávislé v roku 2008 a dodnes tam udržiava svoje vojenské základne, región ekonomicky podporuje.

Obnovenie letov môže posilniť kontrolu Ruskej federácie nad Abcházskom a prehĺbiť napätie medzi Moskvou a Tbilisi.

(reuters)

  |  

Žilinka sa obracia na Ústavný súd pre zákon o meste Košice

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa na ochrancu ústavy obrátil po podnete štrnástich mestských košických častí.

Návrh na začatie konanie sa týka súladu ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou SR i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žilinka konštatoval, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných.

"Zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende," ozrejmil.

Zároveň navrhol Ústavnému súdu pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení do konečného rozhodnutia.

O redukcii 22 mestských častí v Košiciach sa vedie diskusia roky. Podľa novely zákona môžu o štruktúre mestských častí rozhodovať mestskí poslanci, zastupiteľstvo môže takzvané veto Rady starostov prelomiť trojpätinovou väčšinou.

(tasr, max)

  |  

USA presúvajú zdroje na boj proti kartelom

Americké ministerstvo spravodlivosti rozpustilo skupinu KleptoCapture, ktorá zabavovala majetok ruských oligarchov.

KleptoCapture začala pôsobiť počas administratívy Joea Bidena ako prostriedok na potrestanie Ruska za inváziu na Ukrajinu.

Spolu s ňou bola zrušená aj pracovná skupina FBI pre zahraničný vplyv, ktorá vznikla počas prvej Trumpovej administratívy.

Jej cieľom bol boj proti nelegálnemu dovozu fentanylu do USA. Predávkovanie týmto opioidom si ročne vyžiada približne 70-tisíc úmrtí.

Ministerstvo chce presunúť zdroje na boj proti drogovým kartelom a medzinárodnému organizovanému zločinu. Zároveň zmenilo prístup k registrácii zahraničných agentov a chce sa viac zamerať na špionáž. Trumpovi spojenci však volajú po prísnejších sankciách voči Rusku.

(tasr)

  |  

Koaličná rada riešila spoluprácu s huliakovcami, potvrdil Raši

Výsledkom po štvrtkovej koaličnej rade má byť podľa ministra investícií podpísanie dohody medzi koaličnými stranami a poslancami okolo Rudolfa Huliaka (nezaradený). Môže to byť podľa neho záležitosť najbližších dní, ale aj dlhšieho obdobia.

Prioritou podľa Richarda Rašiho (Hlas) je dosiahnuť dostatočný počet poslancov na to, aby vláda mohla pracovať. V súčasnosti má verbálnu podporu od 77 poslancov, v koaličných kluboch je ich však dovedna len 73.

Raši nezachytil, kto z ministrov by mal zo svojho postu odísť. Rozhovory o zisku rezortu by mal Huliak podľa neho viesť so SNS, za ktorú kandidoval.

V predošlých dňoch aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) priznal, že štvorica poslancov okolo Huliaka už predstavuje pre fungovanie koalície skupinu, o ktorej nárokoch treba diskutovať. Zmeny vo vláde nevylúčil ani minister obrany za Smer Robert Kaliňák.

Šéf envirorezortu a vicepremiér Tomáš Taraba (nominant SNS) si myslí, že vládna koalícia bude mäť väčšinu. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii. Tvrdí, že nikto zo zúčastnených na štvrtkovej koaličnej rade nechce pád vlády. Hovorí, že sa blížia k dohode.

"Je z môjho pohľadu veľký predpoklad, že sa vieme dohodnúť. Ale ako sa hovorí, pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič," poznamenal. Treba sa podľa neho dohodnúť na zárukách stability. "Aby sa ministri nemuseli pri každom zákone chodiť doprosovať," podotkol.

Cieľom podľa Tarabu je, aby vládna koalícia mala podporu čo najviac poslancov. "Myslím si, že vláda bude mať väčšinu," dodal.

Minister sa vyjadril aj k voľbe predsedu Národnej rady SR. Hovorí, že chce, aby sa spolu s tým v parlamente riešili aj ďalšie body, napríklad voľba do Rady STVR. "Už keď sme došli až sem, tak už nejakých pár dní je dobré počkať," skonštatoval.

(tasr)