Preskočiť na obsah
  |  

Predaj štátnych dlhopisov pre ľudí sa začne 3. marca

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) a riaditeľ ARDAL Daniel Bytčánek predstavili podmienky na tlačovej konferencii.

Dlhopis Investor so splatnosťou dva roky ponúkne ročný výnos troch percent, Patriot so splatnosťou štyri roky 3,3 percenta.

Nové dlhopisy majú umožniť občanom bezpečne investovať a štátu pomôcť financovať verejné výdavky. Ich presný predajný mechanizmus a ďalšie podrobnosti budú oznámené čoskoro.

(tasr)

  |  

Kremeľ čaká na detaily Trumpovho plánu pre Pásmo Gazy

Kremeľ reagoval na vyhlásenie Donalda Trumpa o pláne, podľa ktorého by USA mohli „vlastniť“ Gazu. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova je potrebné počkať na podrobnosti predtým, než poskytne podrobnejšie stanovisko.

Peskov zdôraznil, že v Gaze žije 1,2 milióna Palestínčanov, čo považuje za najdôležitejší faktor v akejkoľvek diskusii.

Na otázku, či Trump o svojom pláne hovoril s Vladimirom Putinom, Peskov odpovedal, že to nemôže potvrdiť ani vyvrátiť.

Hovorca Kremľa zároveň v pondelok zopakoval, že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, či Putin s Trumpom telefonoval. Trump predtým naznačil, že s ruským prezidentom bol v kontakte, čo by znamenalo ich prvý oficiálne priznaný rozhovor od roku 2022.

(reuters)

  |  

EÚ sprísni kontroly nad ruskými loďami v Baltskom mori

Členské štáty Európskej únie s prístupom k Baltskému moru chcú zadržiavať ruské plavidlá podozrivé z účasti v takzvanej tieňovej flotile, ktorá obchádza sankcie na ruskú ropu, píše týždenník Politico.

Nové opatrenia umožnia zadržiavanie lodí pre riziko ekologických škôd a poškodenie podmorskej infraštruktúry. Zvažuje sa aj použitie predpisov proti pirátstvu. Litva a Estónsko chcú obmedziť poistenie lodí len na dôveryhodné spoločnosti.

Ruská ropa predstavovala v roku 2024 až 36 percent dovozu do Indie a takmer pätinu dovozu do Číny. Tieňová flotila je tiež spájaná s viacerými incidentmi v Baltskom mori.

(tass, tasr)

  |  

Iránsky prezident obvinil Izrael z destabilizácie regiónu

Iránsky prezident Massúd Pezeškiján vyhlásil, že za regionálnu nestabilitu nesie zodpovednosť Izrael s podporou USA, nie Teherán. Vyjadril sa tak v reakcii na rastúce napätie na Blízkom východe.

Pezeškiján kritizoval Washington za zavedenie sankcií voči Iránu a spochybnil jeho skutočnú ochotu viesť rokovania. Podľa neho americké sankcie dokazujú, že Washington nie je úprimný v snahe o diplomaciu.

„Ak by USA chceli úprimne rokovať, prečo na nás uvalili sankcie?“ spýtal sa prezident na oslavách 46. výročia islamskej revolúcie z roku 1979.

Zdôraznil, že Teherán nepodľahne zahraničnému tlaku a nevyhľadáva vojnu.

Ľudia v Teheráne na slávnostnom zhromaždení niesli vlajky, balóny a transparenty s protiamerickými a protiizraelskými heslami. Mali aj fotografie Chameneího, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach. Iránska armáda vystavila na Námestí slobody repliky niektorých svojich balistických striel.

Demonštranti na zhromaždeniach už tradične pálili americké i izraelské vlajky. Terčom ich nespokojnosti bol okrem Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahu aj americký miliardár a riaditeľ Úradu pre efektivitu vlády Elon Musk.

(reuters)

  |  

Líder Hamasu v Gaze odmieta plány USA pre Pásmo Gazy

Člen politbyra Chalíl al-Hajja v pondelok vyhlásil, že plány Západu a USA pre Gazu sú „odsúdené na neúspech“. Povedal to v Teheráne počas osláv 46. výročia iránskej revolúcie.

Al-Hajja zdôraznil, že Hamas zmarí tieto plány rovnako, ako zmaril predchádzajúce projekty.

Donald Trump v nedeľu potvrdil, že je odhodlaný „kúpiť a vlastniť“ Gazu, ale niektoré časti Pásma Gazy by mohli byť obnovené inými štátmi Blízkeho východu.

(reuters)

  |  

Juhokórejská tajná služba varuje pred čínskou aplikáciou DeepSeek

Národná spravodajská služba (NIS) obvinila DeepSeek z nadmerného zberu osobných údajov a používania vstupných dát na vlastný vývoj. Upozornila na bezpečnostné riziká a vyzvala vládne orgány na obozretnosť.

Podľa NIS aplikácia prenáša záznamy chatu na čínske servery a poskytuje inzerentom neobmedzený prístup k údajom. Niektoré juhokórejské ministerstvá ju už zablokovali, podobne ako Austrália a Taiwan.

NIS taktiež zistila rozdielne odpovede DeepSeek na citlivé otázky v rôznych jazykoch. Pri otázke o pôvode kimchi – fermentovaná zelenina – v kórejčine odpovedala, že ide o kórejské jedlo, zatiaľ čo v čínštine tvrdila, že pochádza z Číny.

Čínsky rezort diplomacie poprel, že by vláda nútila firmy porušovať ochranu súkromia. DeepSeek sa k obvineniam zatiaľ nevyjadrila.

(reuters)