Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko ohlásilo rekordné investície vo výške 700 miliárd zlotých

Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že v roku 2025 vláda investuje takmer 700 miliárd zlotých (166,7 miliardy eur). Plán zahŕňa infraštruktúru, energetiku, vzdelanie či moderné technológie.

Do roku 2030 sa má trojnásobne zvýšiť prekládka tovaru v poľských prístavoch. Varšava tiež plánuje výstavbu dvoch jadrových elektrární a jednej z najväčších veterných fariem na svete.

Vláda okrem toho rokuje s firmami ako Google, Microsoft či Amazon o investíciách do technologického sektora. Tusk zdôraznil potrebu deregulácie podnikateľského prostredia a avizoval zjednodušenie daňového systému.

(tasr)

Minúta  |  

Konkurzný právnik Zoroslav Kollár obvinený z korupcie bol oslobodený

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku oslobodil konkurzného právnika Zoroslava Kollára spod obžaloby, ktorá sa týka kauzy ovplyvňovania rozhodnutí súdov a korupcie.

Súd rovnako uznal za nevinného aj advokáta Tomáša Kuláka. Bývalému sudcovi Richardovi Molnárovi uložili za podplácanie trest väzenia v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na dva roky - podľa informácií Hospodárskych novín bol kľúčovým svedkom Vladimír Sklenka.

Rovnako mu súd uložil peňažný trest vo výške 20-tisíc eur s tým, že v prípade jeho nesplnenia mu určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov. Bývalého sudcu však čiastočne spod obžaloby oslobodili.

(tasr)

Minúta  |  

IBA zažalovala MOV za povolenie transgenderových boxerov na OH 2024

Medzinárodná boxerská asociácia (IBA) podnikla právne kroky proti Medzinárodnému olympijskému výboru (MOV) „za povolenie štartu dvoch boxerov v ženskej kategórii na olympijských hrách v Paríži“.

Ide o Imána Chalífu z Alžírska a Lin Ju-ťinga z Taiwanu, ktorých IBA vylúčila z majstrovstiev sveta pre údajne neúspešný test pohlavia.

Asociácia podala sťažnosť švajčiarskemu generálnemu prokurátorovi a plánuje ďalšie právne kroky vo Francúzsku a USA. Prezident IBA Umar Kremlev vyzval ďalšie športové federácie, aby chránili integritu ženského športu a nasledovali ich príklad.

(tasr)

Minúta  |  

Musk podporil zrušenie financovania Rádia Sloboda a Hlasu Ameriky

Riaditeľ Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk súhlasí s návrhom ukončiť financovanie staníc Rádio Sloboda (RFE/RL) a Hlas Ameriky (VoA) z verejných zdrojov. Uviedol to v reakcii na kritiku amerického diplomata Richarda Grenella, ktorý tvrdí, že médiá zamestnávajú „krajne ľavicových aktivistov“.

Musk na sieti X napísal, že tieto stanice „už nikto nepočúva“ a že ide o „relikty minulosti“, ktoré však „spália miliardu dolárov ročne“. Pripomenul, že Európa „je teraz slobodná, odhliadnuc od dusivej byrokracie“.

„Nepotrebujeme štátom platené médiá,“ dodal k téme Grenell, ktorý pôsobí ako špeciálny vyslanec USA pre osobitné misie.

Musk ako riaditeľ DOGE už presadil obmedzenie výdavkov americkej vlády a podieľal sa na zrušení Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID). Jeho cieľom je znížiť deficit federálneho rozpočtu o bilión dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini podpísal zmeny v zdravotníctve podľa dohody s LOZ

Prezident SR Peter Pellegrini v pondelok podpísal legislatívu súvisiacu s dohodou s Lekárskym odborovým združením (LOZ).

Vyzval vládu a zdravotníkov na spoluprácu v prospech pacienta. Nové zákony odstraňujú trestné sankcie za porušenie povinností počas mimoriadnych situácií a menia pravidlá pracovného času zdravotníkov.

Platové podmienky sa upravia – v rokoch 2025 a 2026 stúpnu mzdy o 9,66 % a 6,44 %. Zmeny majú obnoviť predchádzajúci stav odmeňovania lekárov.

Legislatíva vychádza z decembrovej dohody medzi vládou a LOZ, ktorá zabránila kolapsu nemocníc po hromadných výpovediach lekárov. Účinnosť zákonov je naplánovaná postupne do roku 2026.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunský prezident Iohannis rezignuje pre hrozbu odvolania

Odchádzajúci rumunský prezident Klaus Iohannis v pondelok oznámil, že v stredu 12. februára odstúpi z postu hlavy štátu. Urobil tak v reakcii na plán opozičných pravicových strán v parlamente, ktoré ho chceli odvolať.

Ústavný súd predtým rozhodol, že Iohannis by mal zostať vo funkcii až do zvolenia nástupcu. Jeho mandát mal vypršať 21. decembra, súd však jednostranne zrušil výsledky prvého kola volieb, v ktorých prekvapivo zvíťazil pravicový kandidát Călin Georgescu.

Ústavný súd sa v rozsudku zo 6. decembra odvolal na správu tajnej služby, ktorá vyzvala na anulovanie volieb pre podozrenie z „ruského zasahovania“.

Iohannis, ktorý bol prezidentom od roku 2014, už nemohol kandidovať na ďalšie obdobie. 

Krajina sa teraz nachádza v politickej neistote, keďže nie je jasné, kedy sa uskutočnia nové voľby. To vyvoláva obavy z ďalších destabilizačných krokov. Analytici varujú, že oneskorenie volieb môže oslabiť dôveru v demokratické inštitúcie Rumunska.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.