Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Rusku odsúdili osem ľudí z terorizmu riadeného ukrajinskými tajnými službami

Ruský vojenský súd podľa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) odsúdil ôsmich ľudí na minimálne 16 rokov väzenia pre podpaľačstvo riadené ukrajinskými tajnými službami.

Väčšina odsúdených boli muži po dvadsiatke, ktorí „podľa inštrukcií ukrajinských špeciálnych služieb vykonali podpaľačské útoky na dopravnú infraštruktúru a dobrovoľnícke organizácie“.

Odsúdení mali plánovať útoky na vojenské kasárne a podľa FSB ich odsúdili za terorizmus na 16 až 22 rokov väzenia.

Od začiatku vojny na Ukrajine ruské súdy poslali do väzenia stovky ľudí, ktorí údajne spolupracovali s kyjevskou armádou alebo sa snažili sabotovať ruskú vojenskú ofenzívu.

FSB tvrdí, že páchateľov nalákali ukrajinské tajné služby robiť „podvratné a teroristické útoky“ s vidinou „rýchlych peňazí“. Ruské tajné vojenské súdy minulý rok vyniesli vyše tisíc podobných rozsudkov za terorizmus.

(tasr)

Minúta  |  

KDH chce decentralizovať eurofondy, kritizuje ich nízke čerpanie

Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie kritizuje ohľadom problémov s čerpaním eurofondov všetky vlády od vstupu Slovenska do Európskej únie.

"Finančné prostriedky sa prideľovali tak, že o nich rozhodovala Bratislava alebo ministerstvá a regiónom sa ušla iba malá čiastka. Výsledok je ten, že z aktuálneho obdobia 2021 - 2027 sme vyčerpali zatiaľ iba tri percentá," upozornil predseda KDH Milan Majerský.

Vhodným príkladom pre Slovensko môže byť podľa neho Poľsko, ktoré riadenie 44 percent eurofondov a približne 80 percent plánu obnovy presunulo na vojvodstvá.

V prípade, ak krajina nie je schopná vyčerpať eurofondy v stanovenej lehote, peniaze sa vrátia do rozpočtu Európskej únie. Z plánu obnovy je na Slovensku potrebné aktuálne vyčerpať ešte tri miliardy eur, a to do jeden a pol roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Muskova X uspela v snahe o výmenu sudcu v nemeckom spore

Spoločnosť X Elona Muska uspela s návrhom na odvolanie sudcu dohliadajúceho na spor medzi touto firmou a dvoma aktivistickými skupinami o zdieľanie volebných údajov. Návrhy proti dvom ďalším sudcom zamietli.

Začiatkom mesiaca berlínsky súd vyhovel návrhu skupín občianskych aktivistov, aby sieť X zdieľala v reálnom čase prístup k údajom o nemeckých voľbách. Obe skupiny uviedli, že údaje potrebujú pre monitorovanie dezinformácií pred voľbami.

Zástupcovia X podali odvolanie a návrh na odvolanie sudcu s odôvodnením, že bol "pozitívne zaujatý" obsahom na sociálnych sieťach.

Pojednávanie s dvoma zostávajúcimi sudcami je naplánované na 27. februára. Rozhodnutie môže vytvoriť precedensy pre požiadavky na zdieľanie údajov sietí v budúcnosti.

V minulosti spoločnosť X čelila podobným výzvam v Indii či Brazílii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poľský prezident Duda odporučil Zelenskému spoluprácu s Trumpom

Poľský prezident Andrzej Duda uviedol, že Zelenskému navrhol „pokračovať v pokojnej a konštruktívnej spolupráci" s americkým lídrom.

Zdôraznil, že podľa jeho presvedčenia sa Trump riadi „hlbokým zmyslom pre globálnu stabilitu a mier".

Poľsko je jedným z hlavných spojencov Ukrajiny v regióne a dlhodobo podporuje jej obranu proti ruskej invázii. Trump v posledných týždňoch vyjadril kritický postoj voči ďalšiemu financovaniu Kyjeva, čo vyvolalo obavy medzi európskymi lídrami.

(reuters, mm)

Minúta  |  

Spustenie leteckej linky Bratislava - Košice posunuli na október tohto roka

Leteckú linku medzi Bratislavou a Košicami plánuje Ministerstvo dopravy spustiť koncom októbra tohto roka. Rezort pôvodne avizoval spustenie linky v marci. Súťažné podklady si vypýtalo päť dopravcov.

Leteckí dopravcovia, ktorí majú záujem o jej prevádzku, však pre krátkosť času, nárast leteckej dopravy a situáciu na trhu s lietadlami nie sú schopní novú linku otvoriť v požadovanom čase.

Súťaž na prevádzkovateľa leteckej linky Bratislava - Košice spustilo ministerstvo začiatkom vlaňajšieho decembra. Linka by podľa vtedajších informácií mala lietať štyri dni v týždni.

Cena jednosmernej letenky bez batožiny by mala byť na úrovni 80 eur, s batožinou 90 eur. Obojsmerná letenka bez batožiny by mala stáť 130 eur, s batožinou 145 eur. Jedným z kritérií tendra je cena letenky, ktorá sa môže ešte hýbať smerom nadol.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina Poliakov chce, aby krajina mala jadrové zbrane, ukázal prieskum

Konkrétne 53 percent opýtaných sa vyslovilo za to, aby ich krajina disponovala jadrovými zbraňami, pričom 21 percent by bolo rozhodne za a 32 percent skôr za.

Najväčšiu podporu má jadrový arzenál medzi voličmi pravicovej Konfederácie (71 percent). Väčšina priaznivcov má aj medzi voličmi Práva a spravodlivosti či kresťanskodemokratickej Tretej cesty.

Medzi voličmi vládnej Občianskej koalície je podpora miernejšia (44 percent za, 41 percent proti). Jedinou skupinou, kde prevážil nesúhlas, boli voliči Ľavice.

Poľsko dlhodobo diskutuje o možnosti zapojenia sa do programu jadrového zdieľania NATO. Tento program umožňuje nejadrovým členom aliancie prístup k americkým jadrovým hlaviciam. Medzi krajinami, ktoré sú do neho zapojené, sú napríklad Nemecko, Taliansko či Turecko.

(tasr, mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.