Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španielsko poskytne Ukrajine miliardový balík vojenskej pomoci

Španielsko tento rok poskytne Ukrajine nový balík vojenskej pomoci vo výške 1 miliardy eur. Oznámil to premiér Pedro Sánchez v Kyjeve na summite pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie.

Pomoc je súčasťou desaťročnej dohody o bezpečnosti a obrane, podpísanej v máji 2024. Minulý rok Madrid poslal Ukrajine už vyše miliardy eur.

Sánchez zdôraznil, že podpora bude pokračovať a Ukrajina musí byť prítomná na akýchkoľvek mierových rokovaniach s Moskvou.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Takmer tri štvrtiny odídencov z Ukrajiny vníma u nás vzťahy s majoritou pozitívne

Organizácia UNICEF Slovakia upozornila, že ukrajinskí odídenci na Slovensku naďalej čelia významným výzvam, a to najmä v súvislosti s bývaním, výživou a zamestnaním.

„Od 24. februára 2022 prekročilo hranice Slovenska viac ako tri milióny Ukrajiniek a Ukrajincov, pričom vyše 130-tisíc z nich na Slovensku status dočasného útočiska. Viac ako 80 percent tvoria ženy a deti,“ uviedol hovorca Kancelárie UNICEF v SR Michal Biznar.

Na základe dát tiež vyplýva, že až 17 percent detí nie je súčasťou slovenského vzdelávacieho systému. Až 74 percent odídencov uviedlo, že vzťahy s majoritou vníma pozitívne a 24 percent neutrálne.

V približne tretine domácností aspoň jeden člen rodiny zažil určitú formu nepriateľského správania, pričom najčastejšie išlo o slovnú agresiu a komentáre na sociálnych sieťach.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Nemecká Ľavica chce tlačiť na zrušenie dlhovej brzdy

Líderka strany Ľavica Ines Schwerdtnerová v pondelok vyhlásila, že jej strana je ochotná podporiť reformu nemeckej dlhovej brzdy, avšak odmieta akékoľvek zvýšenie výdavkov na obranu.

Dlhová brzda je ústavný zákon, ktorý zakazuje vláde zvyšovať štrukturálny deficit nad úroveň 0,35 percenta minuloročného HDP.

Bola zavedená v roku 2009 po finančnej kríze s cieľom zabrániť nadmernému zadlžovaniu. Najneskôr od pandemického obdobia však kabinet hľadal spôsoby, ako ju obchádzať, čím v roku 2023 narazil na Spolkový ústavný súd.

Ľavica získala po nedeľných voľbách 64 kresiel, na opačnej strane spektra získala pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) 152 kresiel. Spoločne tak majú tretinu mandátov, čo im ako subjektom vystupujúcim proti podpore Ukrajiny a posilňovaniu nemeckých ozbrojených síl umožňuje blokovať zmeny ústavy a ústavných zákonov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Robert Habeck po volebnom neúspechu už nechce viesť Zelených

Strana GRÜNE získala v nedeľňajších voľbách 11,6 percent a skončila štvrtá. Minister hospodárstva a líder strany Robert Habeck priznal sklamanie a oznámil, že sa už nebude uchádzať o žiadnu vedúcu úlohu v strane.

„Tento výsledok nespĺňa moje očakávania. Nie je to dobrý výsledok,“ povedal Habeck.

Zelení, ktorí vládli v koalícii so sociálnymi demokratmi (SPD) a slobodnými demokratmi (FDP) až do jej rozpadu v novembri, majú len malú šancu byť súčasťou novej vlády.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Merz hodlá ignorovať rozhodnutie ICC, pozval Netanjahua do Berlína

Víťaz nemeckých parlamentných volieb Friedrich Merz (CDU) v pondelok telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, oznámil hovorca kresťanských demokratov. Izraelského lídra pozval na návštevu Nemecka napriek zatykaču Medzinárodného trestného súdu (ICC).

ICC vydal v novembri 2024 zatykač na Netanjahua, izraelského exministra obrany Joava Galanta a lídrov palestínskeho militantného hnutia Hamas. Dôvodom boli podozrenia o páchaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti počas vojny v Pásme Gazy.

Izrael neratifikoval Rímsky štatút, ktorým založili ICC, rovnako ako Spojené štáty či Rusko. Nemecko však je zmluvnou stranou, na základe čoho súd Berlínu ukladá povinnosť Netanjahua zadržať.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Takmer polovica zamestnancov nechce, aby firmy komentovali spoločenské témy

Vyjadrovanie zamestnávateľa výhradne k práci preferuje 44 percent respondentov. Ukázal to prieskum agentúry Focus pre pracovný portál Profesia.sk, ktorý prevádzkuje spoločnosť Alma Career.

Iba osem percent opýtaných považuje za dôležité, aby k spoločenskej udalosti (vojna, atentát) vyjadril zamestnávateľ aj verejne. Ďalšia desatina ľudí zase žiada, aby takéto vyjadrenie ostalo interne vo firme a tretine na tom vôbec nezáleží.

Najväčšiu podporu má angažovanosť zamestnávateľov v Bratislavskom kraji (27 percent), najmenej v Trnavskom kraji.

Z prieskumu plynie, že ochota zamestnávateľov vyjadrovať sa je vyššia v mestách s aspoň 50-tisíc obyvateľmi a medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.

V posledných rokoch rastie tlak na firmy, aby sa vyjadrovali k spoločenským otázkam. Napríklad v USA či západnej Európe je bežné, že veľké korporácie podporujú rôzne iniciatívy.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.