Preskočiť na obsah
  |  

Bratislava vybrala dodávateľa megaelektričiek. Zaplatí mu takmer 400 miliónov eur

Dopravný podnik Bratislava (DPB) vyhodnotil súťaž na nákup nových električiek. Víťazom sa stalo konzorcium firiem Škoda Transportation, Škoda Ekova, Škoda Electric a ŽOS Trnava, ktorého ponuka dosiahla približne 397 miliónov eur.

Objednať môže 60 vozidiel s dĺžkou 49 metrov a kapacitou vyše 380 cestujúcich. Každá z električiek odvezie o 60 percent viac ľudí než súčasné modely. Súčasťou dodávky je aj technológia na efektívne využívanie energie.

Rámcová dohoda umožňuje nákup vozidiel podľa dostupnosti financií. DPB dúfa v podporu od príslušných ministerstiev, zároveň očakáva, že projekt prispeje k zlepšeniu verejnej dopravy a odľahčeniu ciest.

(tasr, mja)

  |  

Migranti deportovaní z USA sú umiestení v tábore v panamskej džungli

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa začala deportovať migrantov z krajín, ktoré odmietajú repatriáciu. V posledných týždňoch USA poslali do Panamy okolo 300 osôb z Ázie a Blízkeho východu.

Podľa právnikov je proces netransparentný a bez preverenia žiadostí o azyl. Migranti sú držaní v odľahlom centre v džungli bez možnosti komunikácie. Právnici tvrdia, že migranti nemajú prístup k právnej pomoci.

Ľudskoprávne organizácie varujú pred hrozbou násilných návratov do krajín pôvodu a porušovaním medzinárodného práva.

V minulosti Panama súhlasila s prijímaním deportovaných osôb z USA ako tranzitná krajina. Tento mechanizmus sa využíval najmä v prípadoch, keď krajiny pôvodu odmietali ich návrat.

(reuters, mja)

  |  

Haftar tvrdí, že sa v Paríži stretol s Macronom, riešili situáciu v Líbyi

Chalífa Haftar, vojenský vodca východnej Líbye, sa údajne stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži. Diskutovali o politických procesoch v Líbyi a o podpore misie OSN.

Macron zdôraznil Haftarovu úlohu pri stabilizácii krajiny.

Líbya je od roku 2011 rozdelená medzi vládu v Tripolise a východnú administratívu napojenú na Haftara.

Francúzsko bolo obviňované z tichej podpory Haftara, hoci oficiálne uznáva vládu v Tripolise. V minulosti sa objavili dôkazy o francúzskej vojenskej prítomnosti na východe Líbye, vrátane zbraní nájdených v Haftarových základniach.

(tasr, lup)

  |  

Komisia pre cenné papiere nariadila návrat zamestnancov do kancelárií od apríla 2025

Americká Komisia pre cenné papiere (SEC) oznámila svojim odborovým zamestnancom, že sa musia vrátiť do kancelárií od 14. apríla 2025, ak nemajú výnimku. Toto rozhodnutie nadväzuje na nariadenie prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie práce na diaľku vo federálnych inštitúciách.

Odbory tento krok považujú za porušenie platnej kolektívnej zmluvy, ktorá vyprší v roku 2026, a zvažujú právne kroky. SEC tvrdí, že opatrenie je v súlade s usmerneniami Úradu pre personálny manažment a pomôže agentúre plniť jej poslanie.

Odbory plánujú žiadať zrušenie opatrenia, no vyzvali zamestnancov, aby sa na návrat pripravili.

(reuters, sab)

  |  

Ministri financií G20 sa nedohodli na spoločnom vyhlásení

Stretnutie ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G20 v Kapskom Meste sa vo štvrtok skončilo bez spoločného komuniké. Juhoafrický hostiteľ vydal iba „sumár predsedníctva“, v ktorom zopakoval záväzok odolávať protekcionizmu.

Rokovania zatienila neúčasť kľúčových predstaviteľov USA, Číny, Indie a Japonska, a tiež škrtmi v zahraničnej pomoci zo strany veľkých ekonomík. Diskusie sa niesli v znamení napätia okolo obchodu, vojny na Ukrajine a klimatických zmien.

Juhoafrický minister financií Enoch Godongwana vyjadril nespokojnosť s tým, že nebolo možné dosiahnuť konsenzus. Účastníci len zopakovali záväzok „podporovať spravodlivý a otvorený obchodný systém“.

Južná Afrika sa tiež dostala do hľadáčika administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý obvinil tamojšiu vládu z obráteného apartheidu. Republikánsky líder tak označil zákon, ktorý konfiškuje niektoré dedičné majetky, pričom jeho výsledkom pravdepodobne bude zoštátnenie pozemkov belošských farmárov (Búrov) bez náhrady. Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa tieto obvinenia odmietol.

(reuters, sab)

  |  

Fico chce dotáciami „pre šimečkovcov“ vyraziť ľuďom dych. Šéf PS hovorí o absurdnosti

Kauza exekúcie eurodotácií občianskeho združenia Marty Šimečkovej sa stala témou vyhlásenia vlády. Je zrejmé, že silný politický tón tento prípad dostal najmä preto, že ide o mamu šéfa najsilnejšej opozičnej strany PS Michala Šimečku.

Prvý súboj vládneho Smeru so Šimečkom sa odohral vlani v septembri. Vtedy prišiel o post podpredsedu parlamentu. Z funkcie ho odvolali koaliční poslanci s výnimkou troch zákonodarcov Hlasu, ktorí sa v tejto veci vzopreli. Išlo o Romana Malatinca, Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša.

Dôvodom pádu Šimečku boli podľa premiéra machinácie pri prideľovaní dotácií v oblasti ľudských práv v prospech mimovládok, kde boli príbuzní Šimečku. Ten vtedy hovoril, že Fico útokmi na neho a jeho rodinu odvádza pozornosť od problémov Slovenska.

Sporný grant za 113-tisíc eur

Aktuálne dostal premiér nové politické palivo priamo z EÚ. Mimovládka Projekt Fórum sa musí vysporiadať s exekúciou. Výkonná agentúra EÚ pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru žiada späť peniaze z grantu, ktorý siaha do rokov 2010 až 2012. Ide o 113-tisíc eur. Aj s trovami je to skoro 160-tisíc eur. Štatutárkou mimovládky je Marta Šimečková, mama predsedu PS. Na prípad upozornil týždenník Plus 7 dní.

Marta Šimečková priblížila, že výsledkom grantu bola kniha esejí v anglickom preklade o európskych krajinách očami dvanástich spisovateľov. Niektoré eseje sa publikovali tiež v európskych a svetových médiách. „Všetky peniaze, ktoré sme získali, boli riadne vyúčtované. Problém bol v tom, že projekt sme mali kofinancovať až päťdesiatimi percentami,“ povedala Šimečková týždenníku.

Ficov kabinet hovorí o reputačných dôsledkoch

Vládu však znepokojilo, že orgány EÚ začali exekučné konanie proti združeniu Projekt Fórum. Vo vyhlásení v stredu uviedla, že to má „vážne reputačné dôsledky na čerpanie európskych prostriedkov mimovládnym sektorom v SR“.

V popredí Michal Šimečka, v pozadí Robert Fico a členovia vlády. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Ficov kabinet vyzval Šimečku, aby bezodkladne zverejnil všetky príjmy neziskových organizácií, nadácií, občianskych združení a ďalších subjektov za roky 2010 až 2025, v orgánoch ktorých pôsobia jeho rodinní príslušníci a blízke osoby, ako aj ich skutočné využívanie.

„Vláda vyjadruje presvedčenie, že súhrnne pôjde o sumu, ktorá občanom SR vyrazí dych,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Premiér na sociálnej sieti doplnil, že združenie Fórum vedené matkou predsedu PS „za ostatné štyri roky zo slovenských dotačných schém zhrablo 314-tisíc eur“.

Šimečkovi spolustraníci vravia o žumpe

Stranícki kolegovia Šimečku sa ho vo štvrtok zastali. Šéf poslaneckého klubu Martin Dubéci hovoril „o zozname vinníkov“, ktorí môžu za problémy koalície, len nie Fico. Dubéci za dno považuje, že premiér vytiahol rodinných príslušníkov predsedu PS. „Opäť sa vrátil k obohranej páske, ktorú sme tu už mali. Považujem to za absolútnu žumpu politickej práce, absolútne dno,“ podotkol Dubéci.

Šimečka na vyhlásenie vlády reagoval slovami, že premiér už minulý rok spolu s poslancami Smeru spustil „lživú diskreditačnú kampaň“ voči jeho rodine, partnerke, mame, otcovi, nebohému starému otcovi. „A teraz je to tu opäť. Vláda musí prijať vyhlásenie o jednom projekte občianskeho združenia mojej mamy z roku 2012,“ poznamenal Šimečka s tým, že je to absurdné.

Občianske združenie Projekt Fórum, o ktorom je reč, vzniklo v roku 2006. Jeho cieľom je podpora vzdelávania, šírenia kultúry a vytváranie priestoru pre diskusiu a polemiky.

(su)