Preskočiť na obsah
  |  

EÚ navrhla zmiernenie ochrany vlkov. Kritici varujú pred rizikami

Dôvodom je ich rastúci počet a hrozba pre hospodárske zvieratá. Návrh reaguje na piatkové zmeny Bernského dohovoru, ktorý znížil status vlkov z „prísne chránených“ na „chránené“.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej majú niektoré európske regióny problém s vysokou koncentráciou vlkov.

Kritici tvrdia, že návrh môže byť motivovaný osobnou skúsenosťou von der Leyenovej, ktorej poníka zabil vlk v roku 2022. Podľa nich je zníženie ochrany vlkov len symbolickým gestom, ktoré farmárom reálne nepomôže.

Podľa ochranárov môžu vlky pomôcť pri kontrole populácií jeleňov a diviakov, čím znižujú škody na lesoch a poľnohospodárstve.

Opatrenie musí schváliť Európsky parlament a členské štáty EÚ.

(reuters, lup)

  |  

Filipíny a Kanada podpíšu dohodu o vojenskej spolupráci

Dohoda umožní vzájomné nasadenie vojenských síl na území oboch krajín. Filipíny očakávajú, že prispeje k mieru a stabilite v indicko-tichomorskom regióne.

Kanada podporuje postoj Filipín v spore o Juhočínske more a odmieta čínske územné nároky. Dohodu by mali krajiny oficiálne podpísať v druhom štvrťroku 2025.

Filipíny podobné dohody uzavreli už s Japonskom a rokujú aj s Novým Zélandom.

(tasr, lup)

  |  

Tusk: Zbrojenie je cestou k bezpečnosti, nie ku katastrofe

Poľský premiér Donald Tusk v piatkovom prejave v Sejme vyhlásil, že zbrojenie je spôsob, ako uniknúť katastrofe, nie sa k nej priblížiť. Upozornil, že Rusko intenzívne zbrojí a do niekoľkých rokov môže predstavovať hrozbu nielen pre Ukrajinu.

Tusk zdôraznil, že Európa je bohatšia a modernejšia ako Rusko, a jej obranné výdavky dosiahnu v roku 2024 až 450 miliárd eur. Podporil aj odstúpenie Poľska od Ottawskej dohody o zákaze protipechotných mín.

Premiér oznámil plán na vojenskú pripravenosť mužov v krajine a posilnenie spolupráce s Tureckom a severskými krajinami.

(tasr, lup)

  |  

Investície do nehnuteľností na Slovensku klesli

Slovenský realitný trh zaznamenal v roku 2024 investície vo výške 537 miliónov eur, čo predstavuje medziročný pokles o 19 percent, informovala spoločnosť CBRE.

Najviac prostriedkov smerovalo do priemyslu a logistiky (50 pecent), nasledoval maloobchodný sektor (23 percent). Investície do kancelárií klesli na 18 percent.

Podľa odborníkov by sa v roku 2025 mohol objem transakcií zvýšiť na 750 miliónov eur vďaka lepším finančným podmienkam a väčšiemu počtu dostupných nehnuteľností.

(tasr, mja)

  |  

USA sa stiahli z rady fondu OSN na klimatické škody

Spojené štáty odstúpili z rady fondu OSN na odstraňovanie klimatických škôd. Fond bol vytvorený na pomoc chudobným krajinám pri zvládaní katastrof spôsobených zmenou klímy.

Washington tak pokračuje v ústupe od multilaterálnych iniciatív v oblasti klímy. Od januára zastavil účasť amerických vedcov na hodnoteniach klímy a opäť odstúpil od Parížskej dohody.

Na klimatickom samite OSN COP28 sa na vytvorení fondu dohodlo takmer 200 krajín. Spojené štáty v liste z 4. marca oznámili, že ich zástupcovia v rade nebudú nahradení. Ministerstvo financií USA sa k rozhodnutiu nevyjadrilo.

(tasr, lup)

  |  

Počet žiadostí o azyl v Nemecku klesol takmer na polovicu

V prvých dvoch mesiacoch roka požiadalo o azyl v Nemeckej spolkovej republike 29 947 ľudí. To je pokles o 43,4 percent oproti rovnakému obdobiu minulého roka, uviedol spolkový úrad pre utečencov a migráciu BAMF.

Najviac žiadostí podali občania Sýrie a Afganistanu.

Migrácia je kľúčovým bodom rokovaní o novej vládnej koalícii medzi konzervatívcami a SPD. Predseda konzervatívcov Friedrich Merz presadzuje prísnejšie opatrenia a predložil päťbodový plán, no sociálni demokrati varujú pred nezákonnosťou daných krokov.

Ministerka vnútra Nancy Faeserová tvrdí, že deportácií je o 30 percent viac ako začiatkom roka 2024. Konečná podoba azylovej politiky môže rozhodnúť o stabilite budúcej koalície.

(reuters, lup)