Preskočiť na obsah
  |  

Dalajláma: Môj nástupca sa narodí mimo Číny. Peking s tým nesúhlasí

Dalajláma prvýkrát vyhlásil, že jeho nástupca sa narodí mimo Číny, aby mohol pokračovať v jeho duchovnom a politickom odkaze. Vo svojej novej knihe zdôrazňuje, že len reinkarnácia v „slobodnom svete“ môže zachovať tibetské tradície.

Čína tvrdí, že právo na výber ďalšieho dalajlámu má Peking, no duchovný vodca Tibetu argumentuje, že takýto nástupca nebude mať žiadnu legitimitu.

Čínske ministerstvo zahraničia označilo jeho vyjadrenia za „separatistickú rétoriku“ a tvrdí, že Tibet pod čínskou nadvládou prosperuje. Dalajláma žije v exile v Indii od úteku z Tibetu v roku 1959.

Zároveň odmietlo tvrdenie dalajlámu, že jeho nástupca sa narodí mimo Číny, a vyhlásilo, že nemá právo zastupovať Tibeťanov. Peking trvá na tom, že reinkarnácia dalajlámu musí prebiehať v súlade s čínskymi zákonmi.

Ministerstvo zdôraznilo, že reinkarnácia je „špeciálnou tradíciou“ tibetského budhizmu a že titul dalajlámu historicky schvaľovala čínska centrálna vláda. Vyhlásenie prichádza v čase rastúceho napätia ohľadom budúcnosti tibetského duchovného vedenia po vydaní novej knihy dalajlámu.

(reuters, mja)

  |  

Ukrajina uskutočnila najväčší dronový útok na Moskvu v histórii

Ukrajina v utorok podnikla svoj doteraz najväčší dronový útok na Moskvu, pričom na mesto vyslala najmenej 91 dronov. Ruské úrady hlásia dvoch mŕtvych, troch zranených, požiare a zatvorené letiská s desiatkami odklonených letov.

Celkovo bolo nad Ruskom zostrelených 337 ukrajinských dronov, vrátane 126 nad Kurskom, kde sa ukrajinské jednotky sťahujú. Útok prišiel v čase, keď ukrajinskí predstavitelia cestujú na rokovania s USA do Saudskej Arábie.

Starosta Moskvy vyhlásil, že protivzdušná obrana útok odrazila, no niektorí obyvatelia museli opustiť poškodené budovy. Napriek ukrajinskému dronovému útoku, Moskva zostala pokojná a život pokračoval normálne. Letiská v Moskve, Jaroslavli a Nižnom Novgorode boli dočasne uzavreté z bezpečnostných dôvodov.

Zatiaľ čo americký prezident Donald Trump deklaruje snahu o mier, bojové operácie sa stupňujú – ruské sily útočia pri Kursku a Ukrajina zasahuje ruské územie dronovými útokmi.

Ukrajinská vojna spojila tradičnú zákopovú vojnu s pokročilými dronovými technológiami. Obe strany vyvíjajú nové spôsoby nasadenia dronov a posilňujú ich výrobu aj obranu proti nim.

(reuters, mja)

  |  

Kolumbia žiada OSN o vyradenie koky zo zoznamu škodlivých látok

Kolumbijská ministerka zahraničných vecí Laura Sarabiová vyzvala OSN, aby prestala považovať listy koky za škodlivé. Tvrdí, že nejde o nebezpečnú látku a ich legalizácia by umožnila priemyselné využitie, napríklad v hnojivách či nápojoch.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro presadzuje nový prístup k drogovej politike a tvrdí, že kokaín nie je horší ako whisky. V roku 2023 vzrástla produkcia kokaínu v Kolumbii o 53 percent na 2600 ton. Petro navrhuje boj proti drogovým kartelom cez reguláciu a legalizáciu obchodu s kokou.

Kolumbijské úrady od Petrovho nástupu do funkcie v auguste 2022 do januára tohto roku zhabali viac ako 1900 ton kokaínu a zničili 454 tajných laboratórií

Veľká časť produkcie kokaínu v Kolumbii je v rukách drogových kartelov a partizánskych skupín. Kým Kolumbia je hlavným svetovým producentom kokaínu, jeho najväčším spotrebiteľom sú Spojené štáty.

(tasr, mja)

  |  

Štartujú maturity. Viac ako 41 000 študentov čakajú tento týždeň písomné testy

Tento týždeň sa konajú písomné maturity pre viac ako 41 000 maturantov. V utorok ich čaká externý test a slohová práca zo slovenského jazyka a literatúry, takmer 1600 maturantov maďarskej národnosti bude písať z maďarského jazyka a literatúry.

Témy slohových prác budú vyhlásené v Rádiu Slovensko a zverejnené na internete. V stredu maturanti absolvujú testy a slohové práce z cudzích jazykov, vo štvrtok test z matematiky a v piatok testy a slohové práce zo slovenského jazyka a literatúry a z ukrajinského jazyka a literatúry pre žiakov národnostných menšín.

Maturitné skúšky prebiehajú do 14. marca na 689 stredných školách.

(tasr, red)

  |  

Rubio: Ukrajina sa pre mier s Ruskom musí vzdať okupovaného územia

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Ukrajina musí odstúpiť časť územia obsadeného Ruskom od roku 2014, ak chce dosiahnuť mierovú dohodu.

Pred mierovými rokovaniami v Saudskej Arábii Rubio označil územné ústupky za „jediný spôsob“, ako ukončiť utrpenie v konflikte, ktorý si vyžiadal takmer milión obetí, upozorňuje periodikum Politico.

Stretnutie bude prvým od vypätej výmeny názorov medzi prezidentmi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom. Rubio zdôraznil, že USA nebudú vopred dohadovať podmienky, ale chcú pochopiť, čo je Kyjev ochotný urobiť pre ukončenie vojny. Ukrajina trvá na tom, že neodovzdá okupované územia.

Zelenskyj je v Saudskej Arábii na stretnutí s korunným princom Mohammedom bin Salmanom a osobne sa nezúčastní sa na rokovaniach s Rubiom.

Namiesto Zelenského budú ukrajinskú delegáciu na rokovaniach zastupovať jeho hlavný poradca Andrij Jermak, minister zahraničných vecí Andrii Sybiha a minister obrany Rustem Umerov.

(mja)

  |  

Federálny súd pozastavil rozhodnutie Trumpovej administratívy o škrtoch vo vzdelávaní

Federálny sudca dočasne obnovil financovanie programov na prípravu učiteľov v ôsmich štátoch USA pod vedením demokratov. Administratíva Donalda Trumpa tieto granty zrušila v rámci úsilia republikánov odstrániť iniciatívy diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI) zo štátnej správy.

Sudca Myong Joun v Bostone rozhodol v prospech žaloby ôsmich demokratických generálnych prokurátorov.

Rozhodnutie dočasne zabraňuje ministerstvu školstva zastaviť financovanie, kým sa prípad vyrieši. Trumpova administratíva zatiaľ verdikt nekomentovala.

(reuters, mja)