Preskočiť na obsah
  |  

Rast nezamestnanosti ohrozuje slovenskú ekonomiku

Nezamestnanosť na Slovensku začala rásť, pričom hlavným dôvodom je pokles sezónnych pracovníkov. Kým v novembri 2024 dosiahla historické minimum 4,86 percenta, v decembri stúpla na 4,96 percenta a v januári 2025 na 5,09 percenta. Uviedla to Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS).

Podľa prezidentky APAS Zuzany Rumiz k rastu prispieva menší dopyt po pracovníkoch v stavebníctve, poľnohospodárstve a cestovnom ruchu, ako aj koniec dočasných pracovných zmlúv. Spomalenie je viditeľné najmä v automobilovom priemysle.

Rumiz načrtla tri možné scenáre vývoja: stabilizáciu ekonomiky a rast pracovných miest, stagnáciu na súčasnej úrovni alebo ďalší nárast nezamestnanosti v dôsledku globálnych problémov.

Personalisti varujú, že dlhodobo vyššia nezamestnanosť môže spomaliť ekonomický rast a znížiť spotrebu domácností. Naopak, nové investície v automobilovom priemysle by mohli vytvoriť nové pracovné miesta a opäť zvýšiť dopyt po zamestnancoch.

(tasr, juh)

  |  

Slovensko sužuje extrémne sucho, zasahuje takmer štvrtinu územia

Nedostatok vlahy je takmer na celom území Slovenska. Výrazné až extrémne pôdne sucho je približne na polovici územia krajiny. Extrémne sucho zasahuje takmer štvrtinu územia a vyskytuje sa najmä na západnom, miestami na strednom Slovensku a na severovýchode.

Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). V povrchovej vrstve pôdy (0 – 40 cm) je situácia najhoršia na západe a severovýchode Slovenska, kde sa vyskytuje extrémne sucho. V hlbšej vrstve (40 – 100 cm) je kritická situácia najmä v severnej polovici krajiny.

Najvyšší deficit pôdnej vlahy dosahuje -120 až -100 mm v okolí Trenčína a Dubnice. Normálne podmienky sú len na jednom percente územia. V týždni od 3. do 9. marca boli zrážky minimálne, teploty dosahovali až 22 °C na Žitnom ostrove. Extrémne sucho komplikuje situáciu v poľnohospodárstve aj v zásobovaní vodou.

(tasr, juh)

  |  

Trumpov vyslanec plánuje cestu do Moskvy. Má sa stretnúť s Putinom

Osobitný vyslanec Spojených štátov pre Blízky východ Steve Witkoff príde vo štvrtok do Moskvy, aby sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, píše agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje z Bieleho domu.

Witkoff podľa Bloombergu plánoval svoju cestu na týždeň zhodný s rokovaniami americkej a ukrajinskej delegácie v saudskoarabskej Džidde. Prezident USA Donald Trump ešte v nedeľu avizoval „veľké stretnutia“ s predstaviteľmi oboch znepriatelených štátov.

K Witkoffovej návšteve sa vyjadrila aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová, ktorá tieto správy v zásade potvrdila. Kontakty medzi Moskvou a Washingtonom sú v súčasnosti pomerne intenzívne, ich úroveň a formát sa často rýchlo dohodnú, vysvetlila v reakcii pre štátnu agentúru TASS.

Otáznou sa však stáva budúca úloha osobitného vyslanca pre Ukrajinu a Rusko generála Keitha Kellogga. Ten od Trumpovej inaugurácie 20. januára postupne ustupoval do úzadia, pričom ho zatienil práve Witkoff.

Zatiaľ čo pri prvých rokovaniach medzi USA a Ruskom v Rijáde absolvoval blízkovýchodný vyslanec stretnutie s korunným princom Mohammadom bin Salmánom v otázke Pásma Gazy, návšteva Moskvy by posilnila jeho úlohu ako akéhosi „vyslanca pre všetko“.

(sab)

  |  

Taraba týždne blokoval reformu záchraniek, so Šaškom sa už dohodli

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) vyjadril zásadné výhrady k navrhovanej reforme záchrannej zdravotnej služby. Jedným z jeho hlavných nesúhlasov je plánované zavedenie novej pozície asistenta prepravy, na ktorej budú figurovať, podľa Tarabu, "laici".

Kritizuje tiež nedostatočnú odbornú diskusiu počas prípravy reformy i spôsob, akým ministerstvo zdravotníctva komunikovalo s odborníkmi v oblasti záchrannej zdravotnej služby.

Enviroministrovi sa nepáči ani to, aby sa záchranárom špecialistom zvýšili kompetencie, či zavedenie novej linky 116 117 - výber viacero tiesňových čísel môže byť podľa neho pre ľudí mätúci.

V utorok však informoval, že sa s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas) dohodli na "odstránení rozporov". Zákon tak v stredu putuje na rokovanie vlády.

(max)

  |  

Rusko získalo späť 12 osád v Kurskej oblasti, Ukrajina sa preskupuje

Ruské jednotky získali späť kontrolu nad viac ako 100 štvorcovými kilometrami územia a 12 osadami v Kurskej oblasti, uviedlo v utorok ruské ministerstvo obrany. Ofenzíva má za cieľ vytlačiť ukrajinské sily zo západného Ruska a hrozí obkľúčením tisícov ukrajinských vojakov.

Ukrajina v auguste obsadila 1 300 štvorcových kilometrov Kurskej oblasti s cieľom získať výhodu v budúcich rokovaniach a prinútiť Rusko presunúť jednotky z východnej Ukrajiny. Rusko odvtedy postupne získava stratené územie späť a od februára prevzalo kontrolu nad viac ako 800 štvorcovými kilometrami. V uplynulých dňoch spustilo rozsiahlu výsadkovú ofenzívu z viacerých smerov, ktorá ohrozuje ukrajinské zásobovacie trasy.

Ukrajinský generál Oleksandr Syrskyj uviedol, že situácia je pod kontrolou a ukrajinské jednotky sa presúvajú do výhodnejších pozícií. Ruské špeciálne jednotky sa cez víkend pokúsili prekvapiť ukrajinské sily pri meste Sudža.

(reuters, red)

  |  

Rubeľ posilňuje voči doláru napriek Trumpovým hrozbám a útokom dronov

Ruský rubeľ voči doláru posilnil na takmer dvojtýždňové maximum, pričom ho podporil silný export, utlmený dovoz a nádeje na diplomatické riešenie vojny na Ukrajine.

K posilneniu došlo napriek utorkovému masívnemu ukrajinskému útoku dronmi na Moskvu, ktorý spôsobil požiare, zatvorenie letísk a odklon desiatok letov.

Rubeľ vzrástol o 0,9 percenta na 86,80 za dolár, čo je jeho najsilnejšia úroveň od 27. februára. Voči čínskemu jüanu mierne oslabil na 11,89. Analytici BCS World of Investments uviedli, že výmenný kurz zostane stabilný, pokiaľ budú pokračovať rokovania medzi Moskvou a Washingtonom.

Rubeľ odolal aj minulotýždňovej hrozbe amerického prezidenta Donalda Trumpa o uvalení bankových sankcií na Rusko. Podľa analytikov môže dôjsť k devalvácii iba v prípade neúspechu mierových rokovaní, to ale zatiaľ nie je pravdepodobný scenár.

(reuters, juh)