Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia tlačí na Čínu, aby znížila emisie skleníkových plynov

Britský minister energetiky Ed Miliband pricestoval do Pekingu, čakajú ho rokovania o rôznych citlivých témach, vrátane vojny na Ukrajine. Tú Peking nikdy neodsúdil.

Vyvinúť chce počas rokovaní Miliband tlak v otázke obmedzenia produkcie emisií. Čína je najväčším producentom skleníkových plynov, no zároveň investuje do obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu nesplnila klimatické ciele na rok 2024.

Miliband chce zároveň pozvať čínskych predstaviteľov do Londýna, aby obnovili klimatický dialóg medzi oboma krajinami.

Rokovania by sa mali týkať aj porušovania práv v Hongkongu, zaobchádzania s ujgurskou etnickou menšinou a "nútenej práci obyvateľov v zásobovacích reťazcoch". Západné krajiny dlhodobo kritizujú Čínu za porušovanie ľudských práv. Peking tieto obvinenia odmieta a varuje pred zasahovaním do svojich vnútorných záležitostí.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Americký prezident spresnil, či zavedie výnimky na clá za oceľ a hliník

Minulý mesiac Donald Trump zvýšil clá na dovoz ocele a hliníka na jednotnú úroveň 25 percent, čo má pomôcť americkému priemyslu. Najnovšie uviedol, že na clá od 2. apríla sa nebude vzťahovať žiadna výnimka.

Na otázku, či zavedie od spomínaného dátumu aj sektorové a recipročné clá, reagoval: "V určitých prípadoch oboje. Oni zaťažujú nás a my ich. Potom okrem toho na autá, oceľ, hliník budeme mať nejaké ďalšie," zhodnotil prezident USA.

Už skôr pritom vyhlásil, že recipročné clá budú platiť pre priateľov aj nepriateľov Spojených štátov.

Európska únia avizovala, že prijme odvetné opatrenia v hodnote 26 miliárd eur. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že clá sú neodôvodnené a poškodia obe strany. EÚ preto chce viesť rokovania s Washingtonom, aby sa zabránilo obchodnej eskalácii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump plánuje kvôli vojne opäť telefonovať s Putinom

"V utorok sa porozprávam s (ruským) prezidentom (Vladimirom) Putinom. Cez víkend sa urobilo veľa práce," povedal americký prezident Donald Trump.

Dodal, že "chceme zistiť, či dokážeme ukončiť vojnu na Ukrajine. Možno môžeme, možno nie, ale myslím si, že máme veľmi dobrú šancu". Súčasťou rozhovorov budú aj územné otázky či elektrárne. Trump to označil za "rozdelenie určitých aktív".

Moskva však odmieta krátkodobé prímerie, ktoré by podľa nej len umožnilo Ukrajine prezbrojiť sa. Kyjev podporil návrh na 30-dňové prímerie, no prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta územné ústupky, ktoré by mohli byť súčasťou dohody.

Osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff vyslovil očakávanie, že dohodu o prímerí o vojne na Ukrajine dosiahnu v priebehu najbližších týždňov.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová sa domnieva, že ruské podmienky ukážu, že nechcú mier.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Medvedev varuje: Mierové sily NATO na Ukrajine znamenajú vojnu

Bývalý ruský prezident a podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev pripomenul, že Rusko nikdy nebude akceptovať prítomnosť vojenských krajín NATO na Ukrajine. Vyslanie "desaťtisícov" vojakov budú vnímať ako "vojenskú pomoc neonacistom v Kyjeve. To znamená vojnu s NATO".

Vyzval preto európskych lídrov, aby túto otázku konzultovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov rovnako tvrdí, že na ukončenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné nasadenie západných mierových síl.

Lavrovov námestník Alexandr Gruško ozrejmil, že akákoľvek dlhodobá mierová zmluva musí spĺňať požiadavky Moskvy. Požadujú napríklad neutrálny štatút Ukrajiny i odmietnutie prijať Ukrajinu do NATO.

Po sobotňajšom stretnutí 29 svetových lídrov britský premiér Keir Starmer obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že sa snaží "oddialiť" prímerie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyslovil, že Moskva neprejavila záujem o ukončenie vojny.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Obvineným z výbuchu plynu v Prešovskej bytovke zrušili obvinenia

Prešovský okresný súd zrušil po takmer piatich rokoch väzobné obmedzenia trom robotníkom obvineným v kauze tragického výbuchu plynu na Mukačevskej ulici v Prešove, ku ktorému došlo 6. decembra 2019, uvádza denník Sme. Pri explózii v 12-poschodovej bytovke zahynulo sedem ľudí, jednu osobu neskôr vyhlásili za mŕtvu a zranených bolo viac ako 40 ďalších ľudí.

Troch mužov krátko po explózii vzali do väzby a obvinili ich z prečinu všeobecného ohrozenia. Po niekoľkých mesiacoch ich prepustili na slobodu, no dostali prísne obmedzenia – zákaz opustiť Slovensko a povinnosť pravidelne sa hlásiť probačnému úradníkovi.

Obvinenie bolo neskôr sprísnené na zločin a k prípadu boli pridaní ďalší dvaja obvinení. Na rozdiel od prvej trojice však neboli väzobne stíhaní.

Súd najnovšie rozhodol, že pre pokračovanie obmedzení už neexistujú dôvody a všetky povinnosti obvinených zrušil.

(lipa)

Minúta  |  

Litva chce podporiť plán vojenskej pomoci Ukrajine až 40 miliardami eur

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys podporuje návrh Európskej únie, ktorý sa týka vojenskej pomoci Ukrajine a navrhuje, že poskytne až 40 miliárd eur. Zdôraznil, že podobná suma bude potrebná aj v budúcnosti na odradenie Ruska od ďalšej agresie.

Budrys vyhlásil, že dlhodobá podpora Kyjeva by nemala závisieť od mierových rokovaní, keďže Ukrajina si musí udržať silnú armádu ako odstrašujúci faktor voči Moskve. Návrh preberú ministri zahraničných vecí EÚ na pondelkovom rokovaní v Bruseli.

Litva patrí k najvernejším podporovateľom Ukrajiny. Podľa odhadov NATO pobaltská krajina v roku 2024 vynaložila na obranu 2,85 percent HDP a zaviazala sa, že v rokoch 2026 až 2030 zvýši túto hodnotu na 5 percent až 6 percent.

(reuters, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.