Preskočiť na obsah
  |  

Exprezident Saakašvili dostal ďalší trest, celkovo si má odsedieť 12,5 roka

Gruzínsky súd v pondelok odsúdil bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho na štyri a pol roka väzenia za nelegálne prekročenie hraníc. Trest si začal odpykávať v roku 2021 po návrate z ukrajinského exilu.

Celkovo mu súd vymeral 12,5 roka za viaceré trestné činy, vrátane zneužitia právomocí a sprenevery. Väčšinu doterajšieho trestu strávil v nemocnici po 50-dňovej hladovke.

Európsky parlament žiada jeho prepustenie, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požaduje jeho repatriáciu do Ukrajiny, kde získal občianstvo a kde pôsobil ako gubernátor Odeskej oblasti.

(afp, tasr, sab)

  |  

Rubeľ posilnil pred očakávaným rozhovorom Putina s Trumpom

Ruský rubeľ v pondelok posilnil v očakávaní telefonátu medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Trump avizoval, že v utorok s Putinom prediskutuje ukončenie vojny na Ukrajine.

Rubeľ stúpol o 1,2 percenta na 84,50 za dolár a voči čínskemu jüanu o 2,0 percenta na 11,56. Posilňovanie meny je spojené s nádejami na zlepšenie rusko-amerických vzťahov, no analytici varujú, že jeho rast môže byť obmedzený.

Centrálna banka, ktorá 21. marca rozhodne o úrokových sadzbách, môže vývoj rubľa zohľadniť.

(reuters, sab)

  |  

Trump rozširuje záber. USA chcú ťažiť vzácne zeminy aj v Kongu

Prezident Konžskej demokratickej republiky Félix Tshisekedi sa v nedeľu stretol s americkým kongresmanom Ronnym Jacksonom, aby diskutovali o bojoch na východe krajiny a možnostiach amerických investícií.

Stretnutie prišlo týždeň po tom, čo Washington naznačil záujem o spoluprácu v oblasti nerastných surovín. Konžský poslanec už vo februári navrhol dohodu výmeny nerastov za bezpečnostnú podporu.

Na suroviny najbohatšie územie – Severné Kivu a Južné Kivu – je v súčasnosti dejiskom ozbrojeného konfliktu, v ktorom sa vláda snaží zatlačiť povstalcov z Hnutia 23. marca (M23) s podporou susednej Rwandy.

Tshisekediho vláda sa v súčasnosti pripravuje na mierové rokovania v Angole. Kongo má bohaté zásoby kobaltu, lítia a uránu, no bezpečnostná situácia odrádza investorov.

Predstavitelia M23 v pondelok oznámili, že tiež vyšlú delegáciu na mierové rozhovory do angolskej metropoly Luanda, ktoré sa začínajú v utorok.

„Očakáva sa, že päťčlenná delegácia odcestuje v pondelok do Luandy na dialóg na žiadosť angolských úradov,“ oznámil Lawrence Kanyuka, hovorca povstaleckej aliancie AFC, ktorej súčasťou je M23, v príspevku na sieti X.

Konžská prezidentská kancelária označila kongresmana z Texasu za „Trumpovho špeciálneho vyslanca“, čo naznačuje, že okrem Grónska a východnej Ukrajiny sa republikánska administratíva v honbe za vzácnymi minerálmi hodlá sústrediť aj na stredoafrické štáty.

(reuters, sab)

  |  

EÚ hľadá riešenia pre Sýriu, Berlín sľubuje investovať 300 miliónov eur

V Bruseli sa v pondelok koná deviata konferencia o Sýrii, zameraná na mobilizáciu pomoci pre tamojších obyvateľov a utečencov. Prvýkrát sa na nej zúčastní aj nový sýrsky minister zahraničia Asad Hasan Šibání.

EÚ od zvrhnutia prezidenta Bašára Asada v decembri 2024 zmiernila sankcie, no trvá na politickej transformácii. Situáciu komplikuje násilie na pobreží Sýrie, kde bezpečnostné sily zabili takmer 1 500 civilistov.

Končiaca nemecká vláda pred zasadnutím oznámila, že investuje ďalších 300 miliónov eur na „podporu sýrskych obyvateľov“. „Na túto mamutiu úlohu poskytne Nemecko OSN a vybraným organizáciám ďalších 300 miliónov eur určených na mierový proces a pre ľudí v Sýrii a ľudí v regióne,“ vyhlásila ministerka zahraničia Annalena Baerbocková.

OSN odhaduje, že Sýrii potrvá vyše 50 rokov, kým sa zotaví. Minulý rok darcovia vyzbierali 7,5 miliardy eur, no americká pomoc môže byť obmedzená v dôsledku znižovania vládnych výdavkov. Administratíva Donalda Trumpa plánuje pod vedením miliardára Elona Muska znížiť americký dlh o jeden bilión dolárov.

(afp, reuters, politico, tasr, sab)

  |  

Sýrski Kurdi obvinili Turecko z leteckého útoku na centrum regiónu

Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF) v pondelok vyhlásili, že pri nedeľnom leteckom útoku na mesto Kobanî zahynulo deväť ľudí, väčšinou detí. Zodpovednosť pripisujú tureckým vzdušným silám, ktoré údajne zbombardovali farmársku rodinu. Dve ďalšie osoby utrpeli zranenia.

„Turecké okupačné lietadlo zbombardovalo farmársku rodinu južne od Ajn al-Arab (Kobanî) v neskorých nedeľných hodinách,“ oznámili SDF.

Turecko dlhodobo považuje jednu zo zložiek SDF, Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG), za teroristickú skupinu. Napätie v regióne sa zvýšilo po dohode SDF s dočasnou sýrskou vládou o začlenení autonómnej kurdskej samosprávy do národných štruktúr.

Etnickí Kurdi sa väčšinu času vyhýbali zapojeniu do sýrskej občianskej vojny, ktorá prebieha od roku 2011. Mali však významnú rolu pri porážke Islamského štátu v Sýrii.

(afp, tasr, sab)

  |  

O pátraní po Harabinovi rozhodne súd, Šutaj Eštok zmier odmietol

Štefan Harabin v novembri 2020 na proteste proti pandemickým opatreniam vyzýval ľudí, aby si dali dole rúška. Polícia ho obvinila z navádzania na porušovanie opatrení, rozhodnutie mu ale nedokázala doručiť. Harabin argumentoval, že na poštu ho nechceli pustiť bez rúška. Napokon po ňom polícia vyhlásila pátranie.

Expredseda Najvyššieho súdu považuje zverejnenie jeho osoby medzi hľadanými osobami za poškodenie dobrého mena. Žiada od štátu nemajetkovú ujmu 100-tisíc eur.

Ministerstvo vnútra s ním však podľa portálu Aktuality odmietlo uzavrieť zmier. Rozhodnutie prijal minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Bývalý minister spravodlivosti Harabin sa súdiť nechcel, pretože sú súdy zaťažené.

Nič iné mu však, podľa jeho slov, teraz neostáva. Na margo súdneho sporu so štátom vyslovil, že "čo iné môže, ako ho vyhrať".

(max)