Preskočiť na obsah
  |  

Srbská opozícia navrhla prechodnú vládu, koalícia to odmieta

Väčšina opozičných strán v Srbsku navrhla vo štvrtok vytvorenie prechodnej vlády na riešenie politickej krízy. Kabinet by mal krátky mandát a pripravil by spravodlivé voľby. Opozičný poslanec Miroslav Aleksič tvrdí, že ide o jediné riešenie krízy.

Vládna Srbská pokroková strana návrh odmietla a označila ho za pokus o uchopenie moci bez volieb. Medzitým Rada Európy vyzvala Srbsko na vyšetrenie údajného použitia sonického dela proti demonštrantom v Belehrade.

Niekoľko desiatok ľudí po zásahu potrebovalo lekársku pomoc, tvrdia spravodajcovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Srbská vláda použitie nezákonných zbraní poprela.

Protesty sú súčasťou širšej politickej krízy v krajine, ktorú chce opozícia riešiť návrhom na prechodnú vládu. Vládna koalícia tento návrh odmietla ako pokus o prevzatie moci bez volieb.

(tasr, mja)

  |  

Slovensko získalo výnimku od USA na platby za ruský plyn

Slovensko dostalo od Spojených štátov predĺženie výnimky zo sankcií, ktorá mu umožňuje platiť Rusku za plyn, a to až do mája, informoval vo štvrtok jeden zo zdrojov agentúry Reuters.

Krajiny vrátane Turecka, Maďarska a Slovenska dostali v decembri od USA výnimku.

Washington minulý rok uvalil nové sankcie na ruskú Gazprombank, jednu z najväčších bánk v krajine, ktorá prijíma platby za zemný plyn od zákazníkov Gazpromu v Európe, pre konflikt na Ukrajine.

Gazprombank je hlavným kanálom pre platby za ruský plyn v Európe. Sankcie majú oslabiť financovanie ruského rozpočtu a vojnových operácií na Ukrajine.

Európska únia sa snaží znížiť závislosť od ruského plynu, pričom viaceré krajiny diverzifikujú svoje dodávky prostredníctvom Nórska, LNG a Azerbajdžanu.

(reuters, mja)

  |  

Rusko poprelo rozdiely s USA vo vyjadreniach o prímerí na Ukrajine

Rusko vo štvrtok odmietlo tvrdenia o nezrovnalostiach medzi jeho vyhlásením a stanoviskom Bieleho domu ohľadom telefonátu prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa.

Kremeľ uviedol, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí týkajúcom sa útokov na „energetickú infraštruktúru“. Biely dom však formuloval dohodu širšie – ako „prímerie v oblasti energetiky a infraštruktúry“, čo by mohlo zahŕňať aj iné objekty, napríklad cesty a mosty.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová zdôraznila, že žiadne dve krajiny nikdy nevydajú identické komuniké, no dôležité je, že v tomto prípade neboli zásadné rozdiely. Moskva tak poprela, že by existoval nesúlad medzi ruským a americkým vyhlásením.

(reuters, lup)

  |  

Brusel odložil zavedenie odvetných ciel na americké produkty

Európska únia odložila zavedenie odvetných dovozných ciel na americké produkty do polovice apríla. Časť ciel mala pôvodne vstúpiť do platnosti 1. apríla, pričom Európska únia ich plánovala ako odpoveď na zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov. Tie americký prezident Donald Trump stanovil na úrovni 25 percent.

"Tento krok nám poskytne viac času na rokovania s cieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie," povedal eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Pôvodne chcela EÚ od 1. apríla zaviesť clá na americké výrobky v hodnote 4,5 miliardy eur, pričom sem spadajú produkty ako bourbon, džínsy, arašidové maslo či motorky. V niektorých prípadoch, ako bourbon a motorky, by clo dosahovalo 50 percent.

Od 13. apríla potom mali nasledovať clá na americké tovary v hodnote ďalších 18 miliárd eur.

(tasr, dpa, max)

  |  

Zelenskyj poprel diskusie s Trumpom o Kryme a Záporoží

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom nediskutoval o možnom americkom vlastníctve Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú okupuje Rusko.

Počas návštevy v Nórsku zdôraznil, že Trump tiež nenastoľoval otázku štatútu Krymu. Táto reakcia prišla v súvislosti so správami, že Trump údajne zvažuje uznať Krym za súčasť Ruska.

Zelenskyj tak vyvrátil špekulácie o možných zmenách americkej politiky voči Ukrajine.

(reuters, lup)

  |  

Gašpar: Vymenovanie Migaľa nie je dobré riešenie, ale stabilizuje koalíciu

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) ohľadom koaličnej krízy pripomenul, že stále boli v hre aj predčasné voľby. No k moci by sa mohla dostať opozícia, ktorá by podľa neho "doviedla Slovensko do vojny" a ešte väčšieho ekonomického úpadku.

"Touto cestou sme nechceli ísť, pretože sme to sľubovali aj našim voličom. Takže bolo rozhodnuté to druhé riešenie, ktoré sa momentálne javí ako stabilita a vrátenie tých 79 hlasov vo väčšine," doplnil s tým, že ani vymenovanie Samuela Migaľa za ministra investícií nebolo dobrým riešením.

Minister zahraničia Juraj Blanár (Smer) ocenil kroky premiéra pri rokovaniach a zdôraznil dôležitosť napĺňania programového vyhlásenia vlády. Podľa neho neexistuje pre Slovensko lepšia alternatíva ako súčasná koalícia. Na margo vymenovania Migaľa za ministra sa vyjadril, že každý má právo dostať šancu.

Migaľa spolu s Radomírom Šalitrošom vylúčili z Hlasu. Obaja však vyrokovali za podporu vláde funkcie - Migaľ sa stal ministrom investícií a Šalitroš štátnym tajomníkom na tomto rezorte.

(tasr, max)