Preskočiť na obsah
  |  

EÚ ľutuje zlyhanie prímeria v Gaze a odmietnutie prepustenia rukojemníkov

Vedúci predstavitelia EÚ vo štvrtok vyjadrili poľutovanie nad zlyhaním prímeria v Gaze a nad tým, že Hamas odmieta vydať zvyšných rukojemníkov.

„Európska rada vyjadruje poľutovanie nad porušením prímeria v Gaze, ktoré si pri nedávnych náletoch vyžiadalo veľký počet civilných obetí. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Hamas odmieta vydať zostávajúcich rukojemníkov,“ píše sa vo vyhlásení.

Po dohode sprostredkovanej Katarom, USA a Egyptom došlo k dočasnému prímeriu, ktoré však bolo narušené a boje sa obnovili.

Podľa OSN si bojové operácie v Gaze vyžiadali tisíce civilných obetí, vrátane žien a detí, čo vyvolalo medzinárodné odsúdenie.

(reuters, mja)

  |  

USA a Ukrajina budú v Saudskej Arábii rokovať o útokoch na infraštruktúru

Ukrajinskí a americkí predstavitelia sa v pondelok stretnú v Saudskej Arábii, aby rokovali o zastavení útokov na energetické zariadenia. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Samostatné rokovania budú viesť aj ruskí a americkí predstavitelia. Moskvu budú zastupovať Grigorij Karasin a Sergej Beseda. Sergej Beseda bol v minulosti sankcionovaný Západom za úlohu v Kyjeve počas protestov na Majdane v roku 2014.

Ruský prezident Vladimir Putin nedávno hovoril s Donaldom Trumpom aj o situácii v Čiernom mori, ktorá môže byť predmetom diskusií.

Saudská Arábia sa snaží o sprostredkovanie dialógu medzi Ruskom, USA a Ukrajinou. V minulosti už hostila podobné diplomatické stretnutia.

(tasr, mja)

  |  

Srbská opozícia navrhla prechodnú vládu, koalícia to odmieta

Väčšina opozičných strán v Srbsku navrhla vo štvrtok vytvorenie prechodnej vlády na riešenie politickej krízy. Kabinet by mal krátky mandát a pripravil by spravodlivé voľby. Opozičný poslanec Miroslav Aleksič tvrdí, že ide o jediné riešenie krízy.

Vládna Srbská pokroková strana návrh odmietla a označila ho za pokus o uchopenie moci bez volieb. Medzitým Rada Európy vyzvala Srbsko na vyšetrenie údajného použitia sonického dela proti demonštrantom v Belehrade.

Niekoľko desiatok ľudí po zásahu potrebovalo lekársku pomoc, tvrdia spravodajcovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Srbská vláda použitie nezákonných zbraní poprela.

Protesty sú súčasťou širšej politickej krízy v krajine, ktorú chce opozícia riešiť návrhom na prechodnú vládu. Vládna koalícia tento návrh odmietla ako pokus o prevzatie moci bez volieb.

(tasr, mja)

  |  

Slovensko získalo výnimku od USA na platby za ruský plyn

Slovensko dostalo od Spojených štátov predĺženie výnimky zo sankcií, ktorá mu umožňuje platiť Rusku za plyn, a to až do mája, informoval vo štvrtok jeden zo zdrojov agentúry Reuters.

Krajiny vrátane Turecka, Maďarska a Slovenska dostali v decembri od USA výnimku.

Washington minulý rok uvalil nové sankcie na ruskú Gazprombank, jednu z najväčších bánk v krajine, ktorá prijíma platby za zemný plyn od zákazníkov Gazpromu v Európe, pre konflikt na Ukrajine.

Gazprombank je hlavným kanálom pre platby za ruský plyn v Európe. Sankcie majú oslabiť financovanie ruského rozpočtu a vojnových operácií na Ukrajine.

Európska únia sa snaží znížiť závislosť od ruského plynu, pričom viaceré krajiny diverzifikujú svoje dodávky prostredníctvom Nórska, LNG a Azerbajdžanu.

(reuters, mja)

  |  

Rusko poprelo rozdiely s USA vo vyjadreniach o prímerí na Ukrajine

Rusko vo štvrtok odmietlo tvrdenia o nezrovnalostiach medzi jeho vyhlásením a stanoviskom Bieleho domu ohľadom telefonátu prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa.

Kremeľ uviedol, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí týkajúcom sa útokov na „energetickú infraštruktúru“. Biely dom však formuloval dohodu širšie – ako „prímerie v oblasti energetiky a infraštruktúry“, čo by mohlo zahŕňať aj iné objekty, napríklad cesty a mosty.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová zdôraznila, že žiadne dve krajiny nikdy nevydajú identické komuniké, no dôležité je, že v tomto prípade neboli zásadné rozdiely. Moskva tak poprela, že by existoval nesúlad medzi ruským a americkým vyhlásením.

(reuters, lup)

  |  

Brusel odložil zavedenie odvetných ciel na americké produkty

Európska únia odložila zavedenie odvetných dovozných ciel na americké produkty do polovice apríla. Časť ciel mala pôvodne vstúpiť do platnosti 1. apríla, pričom Európska únia ich plánovala ako odpoveď na zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov. Tie americký prezident Donald Trump stanovil na úrovni 25 percent.

"Tento krok nám poskytne viac času na rokovania s cieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie," povedal eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Pôvodne chcela EÚ od 1. apríla zaviesť clá na americké výrobky v hodnote 4,5 miliardy eur, pričom sem spadajú produkty ako bourbon, džínsy, arašidové maslo či motorky. V niektorých prípadoch, ako bourbon a motorky, by clo dosahovalo 50 percent.

Od 13. apríla potom mali nasledovať clá na americké tovary v hodnote ďalších 18 miliárd eur.

(tasr, dpa, max)