Preskočiť na obsah
  |  

Starosta Istanbulu Imamoglu poprel obvinenia z terorizmu

Ekrem Imamoglu, hlavný politický rival tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, odmietol obvinenia z korupcie a terorizmu. Zadržali ho v stredu pred úsvitom stovky policajtov.

O štyri dni ho mali nominovať za prezidentského kandidáta opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP). Počas výsluchu na protiteroristickej polícii označil obvinenia za ohováranie.

Zadržanie vyvolalo protesty, ktoré sa konali tretí deň za sebou v Ankare, Istanbule a Izmire. Polícia použila slzný plyn a zatkla 343 ľudí.

(tasr, mja)

  |  

Moldavsko vydalo zatykač na poslanca, ktorý zmizol po rozsudku

Moldavské úrady vydali medzinárodný zatykač na poslanca Alexandra Nesterovského, ktorý zmizol v deň, keď dostal 12-ročný trest za korupciu.

Polícia preverila aj podozrenie, že sa ukrýva na ruskom veľvyslanectve, čo sa nepotvrdilo.

Zmizla aj ďalšia poslankyňa Irina Lozovanová, ktorú mali súdiť na budúci týždeň.

Obaja sú spojencami podnikateľa Ilana Shora, ktorý čelí 15-ročnému trestu za rozsiahlu finančnú podvodnú kauzu.

(reuters, mja)

  |  

Witkoff: Ukrajina súhlasí s usporiadaním prezidentských volieb

Osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff vyhlásil, že ukrajinskí lídri súhlasili s usporiadaním prezidentských volieb. Podrobnosti ani dôkazy však neposkytol. Mier s Ruskom si podľa neho vyžaduje, aby Ukrajina nevstúpila do NATO. Ocenil tiež "múdrosť a láskavosť" Vladimira Putina počas ich rozhovorov.

Voľby na Ukrajine odkladajú pre vojnový stav, ktorý platí od začiatku ruskej invázie. Administratíva Donalda Trumpa podľa periodika Politico zvyšuje tlak, aby Kyjev voľby umožnil.

Trump minulý mesiac označil Volodymyra Zelenského za „diktátora bez volieb“. Bývalá premiérka Ukrajiny Julija Tymošenková a exprezident Petro Porošenko podporili odklad prezidentských volieb na Ukrajine, kým sa neskončí vojna s Ruskom.

Reagovali tak na informácie o tajných rokovaniach amerických republikánov s ukrajinskou opozíciou. Cieľom týchto rokovaní malo byť rýchle zorganizovanie volieb.

(tasr, mja)

  |  

Venezuela obnoví repatriačné lety migrantov zo Spojených štátov

Venezuelská vláda oznámila, že sa dohodla s USA na obnovení repatriačných letov migrantov. Prvé lety sa majú uskutočniť v nedeľu. Podľa Jorga Rodrígueza, predsedu venezuelského parlamentu, dohoda garantuje ochranu ľudských práv deportovaným migrantom.

Repatriačné lety venezuelský prezident Nicolás Maduro začiatkom marca pozastavil po tom, ako Washington odobral Caracasu licenciu na vývoz venezuelskej ropy do USA.

Spojené štáty minulý týždeň deportovali do Salvádora 238 Venezuelčanov, údajne napojených na gang Tren de Aragua. Caracas tvrdí, že USA neposkytli dôkazy o ich vine.

Prezident USA Donald Trump sa v tejto veci pokúsil uplatniť zákon o zahraničných nepriateľoch z roku 1798 na urýchlenie deportácie. Federálny sudca však krátko na to tento pokus predbežne zablokoval, no v čase rozhodnutia už boli lietadlá s prisťahovalcami vo vzduchu.

Maduro vyzval salvádorského prezidenta Nayiba Bukeleho, aby Venezuelčanov prepustil, pretože podľa neho boli "unesení".

(tasr, reuters, ap, mja, max)

  |  

Hnutie Fatah varuje, že moc Hamasu môže viesť k zániku Palestínčanov

Hnutie Fatah palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása vyzvalo v sobotu Hamas, aby odstúpil od moci a umožnil zachovanie existencie Palestínčanov v Gaze. Fatah varuje, že zotrvanie Hamasu pri moci môže viesť ku koncu palestínskeho národa v regióne.

„Hamas musí prejaviť súcit s Gazou, jej deťmi, ženami a mužmi," vyhlásil hovorca Fatahu v správe zaslanej agentúre AFP.

Hamas ovláda Pásmo Gazy od roku 2007, pokusy o zmierenie s Fatahom zlyhali. Izrael tento týždeň obnovil útoky na Gazu po zlyhaní dohody o druhej fáze prímeria.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu potvrdil, že útoky budú pokračovať až do úplného zničenia Hamasu.

(tasr, mja)

  |  

Prieskum: Každý desiaty podnikateľ chce skončiť pre transakčnú daň

Zavedenie transakčnej dane od apríla tohto roka prinúti každého desiateho živnostníka, malú alebo strednú firmu ukončiť podnikanie. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Mojesidlo.sk.

Ďalších viac ako 20 percent podnikateľov zvažuje ukončenie činnosti podľa vývoja situácie. Najčastejšie odhadované náklady na daň sú 200 až 500 eur ročne.

Viac ako 60 percent podnikateľov plánuje šetriť, najmä na rozvoji firmy, mzdách a zamestnancoch. Konsolidačný balík, ktorého súčasťou je aj daň, považuje 69 percent podnikateľov za zbytočnú záťaž.

Zavedenie transakčnej dane núti živnostníkov a firmy hľadať nové formy podnikania. Zmeny zvažuje takmer 40 percent podnikateľov, z toho 14 percent už hľadá aj zahraničné riešenia.

(tasr, mja)