Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nová sýrska vláda podľa Kurdov nereprezentuje celú krajinu

Kurdská administratíva na severovýchode Sýrie odmietla legitimitu novej sýrskej vlády. Tvrdí, že nereprezentuje rozmanitosť krajiny a necíti sa byť viazaná jej rozhodnutiami. Uviedla to v nedeľu po tom, čo prechodnú vládu predstavil dočasný prezident Ahmad Husajn Šara.

V novej 23-člennej vláde je len jeden Kurd, ktorý navyše nepochádza z územia pod kontrolou kurdských síl. Kurdi rozhodnutie vnímajú ako ignorovanie svojej prítomnosti a vplyvu v regióne.

Vládu vedie islamistická koalícia Hajat Tahrír aš-Šám, ktorá v decembri 2024 zvrhla Bašára Asada. Šara už skôr uzavrel dohodu o prímerí s lídrom kurdských Sýrskych demokratických síl Mazlúmom Abdím, no jej realizácia naráža na odpor kurdskej samosprávy.

Západ žiada, aby vláda odrážala etnické a náboženské zloženie krajiny, najmä po masakroch alavitov - menšiny, z ktorej pochádza aj bývalý prezident Asad. Prechodné obdobie má trvať päť rokov a Šara bude dovtedy disponovať plnými právomocami.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Policajný zbor čelí obvineniam z porušovania základných práv

O závažnom porušovaní základných práv a slobôd zo strany Policajného zboru predložil parlamentu mimoriadnu správu verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Navrhuje, aby sa ňou poslanci Národnej rady SR zaoberali na najbližšej schôdzi parlamentu.

Dobrovodský upozornil, že na základe svojich zistení, ale aj zistení predchádzajúcich ombudsmanov, dochádza k opakovanému porušovaniu práv väčšieho počtu ľudí.

Ide najmä o prípady, kde podľa správy dochádzalo ku krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany policajtov. "To je v rozpore s národnými a medzinárodnými garanciami základných práv a slobôd,“ upozornil Dobrovodský.

Národnej rade tiež predložil Správu o činnosti verejného ochrancu práv za uplynulý rok, ako aj Výročnú správu Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024. Tá je spoločnou správou nielen verejného ochrancu práv, ale aj Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump hrozí clami na ruskú ropu, na Putina sa hnevá

Americký prezident Donald Trump v nedeľu v rozhovore pre NBC News varoval sekundárnymi clami na ruskú ropu. A to v prípade, ak bude mať pocit, že Moskva bráni ukončeniu vojny na Ukrajine.

Clá by podľa Trumpa mohli dosiahnuť 25 až 50 percent a vzťahovali by sa na všetku ropu prichádzajúcu z Ruska. Cieľom je podľa neho vyvinúť ekonomický tlak na Kremeľ.

Zároveň priznal, že ho "veľmi nahnevalo" a "vytočilo", keď ruský prezident Vladimir Putin spochybnil vedenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Tieto slová označil za neprijateľné. Dodal, že v priebehu týždňa plánuje s Putinom aj telefonicky hovoriť.

Clá na ruskú ropu budú podľa Trumpa zavedené do mesiaca bez dohody o prímerí. Putin podľa neho vie, že je naňho nahnevaný. Ale neopomenul dobré vzťahy a že "hnev sa rýchlo rozptýli, ak [Putin, pozn. red] urobí správnu vec".

(reuters, max)

Minúta  |  

KDH žiada odvolať hlavného veterinára pre postup pri slintačke

Kresťanskí demokrati v nedeľu adresovali ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi (Smer) výzvu. Žiadajú, aby odvolal hlavného veterinárneho lekára Martina Chudého. Dôvodom je podľa hnutia nezvládnutá ochrana Slovenska pred zavlečením slintačky a krívačky (SLAK) a neprimerané opatrenia voči farmárom.

KDH upozorňuje, že Chudý rozhodol o utratení všetkých vnímavých zvierat v okruhu troch kilometrov od ohnísk nákazy. Hnutie žiada toto rozhodnutie zrušiť.

Zároveň opozičná strana kritizuje Takáča za to, že sa nezúčastňuje na rokovaniach parlamentných výborov. Chcú od neho zorganizovať verejnú diskusiu o epidémii v celoštátnej televízii za účasti všetkých parlamentných strán.

Opozičnú kritiku podporil aj Michal Šipoš (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Podľa neho vláda zanedbala prípravy už v čase, keď sa nákaza šírila za hranicami. Chýbali dezinfekčné brány a farmári nemali dostatok informácií.

SLAK potvrdili v štyroch obciach na juhu Slovenska – v Medveďove, Ňárade, Bake a v obci Lúč na Ostrove. Choroba je vysoko nákazlivá a môže spôsobiť veľké hospodárske škody.

(tasr, max)

Minúta  |  

Orbán zaviedol cenové stropy na potraviny, obvinil reťazce z drancovania

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého na budúcu rok čakajú voľby, reagoval na najvyššiu infláciu v rámci Európskej únie. Inflácia vo februári dosiahla v Maďarsku 5,7 percenta, kým priemer eurobloku bol 2,7 percenta.

Orbán preto zaviedol cenové stropy na 30 základných potravín. Opatrenie sa týka len veľkých reťazcov, ktoré môžu prirátať maximálne desať percent k nákupnej cene. Kým vláda hovorí o úľave pre spotrebiteľov, ekonómovia argumentujú krátkodobým efektom.

Maďarský premiér v tejto súvislosti kritizoval zahraničné obchodné siete ako Spar, Tesco či Lidl. Obvinil ich z "drancovania Maďarov" prostredníctvom neprimeraných marží až do výšky 70 percent.

Rakúsky Spar označil rozhodnutie za diskriminačné a varoval pred dôsledkami - mesačnou stratou 3,7 milióna eur a prepúšťaním.

Obchodné združenie zastupujúce veľké reťazce tvrdí, že ich zisky sa prepadli, na rozdiel od domácich konkurentov musia platiť dodatočné dane. Niektorí experti očakávajú presun záťaže na iné produkty, čo by mohlo celkový efekt neutralizovať.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Netanjahu: Vojenský tlak funguje, Hamas začína ustupovať

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu jpo rokovaní vlády v Jeruzaleme vyhlásil, že Izrael bude pokračovať v ofenzíve proti hnutiu Hamas. Podľa neho vojenský tlak prináša výsledky a Hamas začína ustupovať zo svojich požiadaviek.

V sobotu izraelský bezpečnostný kabinet rozhodol o ďalšom zvýšení tlaku. Netanjahu zdôraznil, že Hamas musí zložiť zbrane a jeho vodcovia môžu opustiť Gazu. Zároveň prisľúbil, že Izrael zaistí bezpečnosť v Pásme Gazy a podporí plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na dobrovoľnú migráciu Palestínčanov do okolitých krajín.

Hamas súčasne informoval, že súhlasí s novým návrhom prímeria, ktorý mu predložili sprostredkovatelia. Izrael však reagoval vlastným protinávrhom. Obsah oboch dokumentov zostáva zatiaľ nezverejnený.

Podľa agentúry DPA zostáva jedným z hlavných sporov počet prepustených rukojemníkov. Aktuálna operácia má za cieľ oslobodiť všetkých, ktorých Hamas zadržiava od októbra 2023.

Krehké prímerie sa skončilo v polovici marca, keď Izrael obnovil útoky pre údajné odmietnutie dohody zo strany Hamasu.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.