Preskočiť na obsah
  |  

Washington spomína opustenie rokovaní, ale nehovorí o novej pomoci Kyjevu

Vo Washingtone momentálne neprebiehajú žiadne vážne diskusie o ďalšej vojenskej či spravodajskej podpore pre Ukrajinu, hoci predchádzajúci balík pomoci už dochádza, informuje New York Times.

Znamená to, že zatiaľ čo sa hovorí o upustení pokusov o mier, nehovorí sa v USA o novej pomoci Ukrajine - čo mala byť taktika cukru a biča prezidenta Donalda Trumpa voči Moskve.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio skôr v piatok 18. apríla povedal, že prezident Donald Trump upustí od pokusov o sprostredkovanie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, pokiaľ nebudú existovať jasné signály, že je to možné.

Podľa niektorých pozorovateľov však Trump uprednostňuje priame uzatvorenie dohody s Ruskom, čo by mohlo znamenať obídenie Ukrajiny.

Viacerí európski lídri tiež vyjadrili znepokojenie nad tým, že nedostali ubezpečenia o pokračovaní zdieľania spravodajských informácií zo strany USA, ktoré sú kľúčové pre schopnosť Ukrajiny zasiahnuť ruské ciele.

(mja)

  |  

Rusko ponúka pomoc v jadrových rokovaniach medzi Iránom a USA

V sobotu sa v Ríme uskutoční nové kolo nepriamych jadrových rokovaní medzi Iránom a USA, sprostredkované Ománom.

Cieľom je dosiahnuť dohodu o iránskom jadrovom programe, ktorý je dlhodobo predmetom sporu. Prezident Trump pohrozil vojenským zásahom, ak diplomacia zlyhá, pričom zopakoval, že Irán nesmie vlastniť jadrovú zbraň.

Irán odmieta požiadavky na úplné zastavenie obohacovania uránu a redukciu zásob pod úroveň dohodnutú v roku 2015, zároveň ale prejavuje ochotu k určitým obmedzeniam výmenou za zrušenie sankcií a spoľahlivé záruky.

Od roku 2019 Teherán výrazne prekračuje limity pôvodnej dohody. Rokovania v Ríme nadväzujú na predchádzajúce kolo v Muscate, ktoré obidve strany označili za konštruktívne. Od roku 2015 však medzi USA a Iránom neprebehli priame rokovania. Rusko, ktoré bolo stranou dohody z roku 2015, ponúklo svoju pomoc pri sprostredkovaní.

(reuters, mja)

  |  

Spojené štáty zredukujú vojenskú prítomnosť v Sýrii

Spojené štáty plánujú znížiť počet svojich vojakov v Sýrii z približne 2-tisíc na menej ako tisíc, oznámil Pentagón.

Minister obrany Pete Hegseth nariadil konsolidáciu síl v krajine, pričom cieľom je pokračovať v boji proti zvyškom Islamského štátu (IS) aj pri menšom počte nasadených jednotiek. Hovorca Pentagónu Sean Parnell povedal, že americké regionálne velenie zostane pripravené zasahovať proti aktivitám IS.

USA pôsobia v Sýrii už niekoľko rokov v rámci medzinárodného úsilia proti tejto teroristickej organizácii, ktorá vznikla počas občianskej vojny a v roku 2014 ovládla rozsiahle územia v Sýrii aj Iraku.

IS bol územne porazený v Iraku v roku 2017 a v Sýrii v roku 2019, no jeho bojovníci sú stále aktívni, najmä na vidieku. Americké sily preto pokračujú v pravidelných náletoch, aby zabránili jeho opätovnému posilneniu.

(tasr, mja)

  |  

Biely dom spustil stránku podporujúcu teóriu úniku covidu z laboratória

Biely dom spustil novú webovú stránku covid.gov, ktorá otvorene podporuje teóriu o laboratórnom pôvode vírusu SARS-CoV-2 z čínskeho mesta Wu-chan. Stránka vizuálne pripomína filmový plagát, na ktorom medzi nápisom „Lab Leak“ [v preklade únik z laboratória, pozn. red.] kráča prezident Donald Trump. Pod nápisom je umiestnená veta The true origins of COVID-19 [Skutočný pôvod COVID-19].

Web uvádza päť hlavných argumentov, ktoré majú naznačovať, že vírus unikol z laboratória – napríklad biologické vlastnosti vírusu, ktoré sa údajne prirodzene nevyskytujú, alebo výskyt symptómov podobných covidu u pracovníkov wu-chanského virologického inštitútu ešte pred prvými známymi prípadmi.

Kritika je zameraná aj na opatrenia ako nosenie rúšok a sociálny odstup, pričom stránka obviňuje médiá, politikov a zdravotnícke úrady, vrátane známeho imunológa Anthonyho Fauciho, zo zavádzania verejnosti.

Nový šéf CIA John Ratcliffe zmenil v januári 2025 oficiálne stanovisko agentúry v prospech laboratórnej teórie. Tú podporil aj podvýbor Kongresu. Väčšina vedcov však tvrdí, že pôvod vírusu nie je jasný.

Štúdia z roku 2024 síce naznačila prirodzený pôvod, no chýbajú dôkazy. Tajné služby označili obe teórie za nepotvrdené.

(tasr, lup)

  |  

USA zverejnili dokumenty o atentáte na Roberta F. Kennedyho

Americký Národný archív zverejnil na príkaz Donalda Trumpa približne 230 súborov obsahujúcich takmer desaťtisíc strán týkajúcich sa atentátu na senátora Roberta F. Kennedyho z roku 1968. Väčšinu z nich mali doteraz uloženú v archívoch v nedigitalizovanej podobe.

Trumpovo rozhodnutie má za cieľ zvýšiť transparentnosť vládnych vyšetrovaní, podobne ako v prípade zverejnenia dokumentov o atentáte na senátorovho brata Johna F. Kennedyho. Podľa šéfky tajných služieb Tulsi Gabbardovej dokumenty poskytnú verejnosti nové svetlo na vyšetrovanie prípadu, ktorý mali dávno objasniť.

Roberta F. Kennedyho postrelil Palestínčan jordánskeho pôvodu Sirhán Bišára Sirhán krátko po prejave v hoteli Ambassador v Los Angeles počas demokratických primárok. Útočníka odsúdili na smrť, no v roku 1972 zmenili trest na doživotie.

Trumpova iniciatíva vyvoláva otázky o práci CIA a FBI, keďže ide o ďalší krok v jeho kritike amerických tajných služieb.

Senátorov syn, Robert F. Kennedy mladší, pôsobiaci ako minister zdravotníctva a sociálnych služieb v Trumpovej vláde, ocenil odvahu a úsilie prezidenta a Gabbardovej pri odtajnení spisov.

(tasr, lup)

  |  

Čína obmedzuje dovoz amerického LNG, otvára dvere ruským dodávateľom

Čína po nástupe Donalda Trumpa prestala objednávať skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA, čo sa ešte prehĺbilo po zavedení ciel, uvádza portál Financial Times. Od februára neprišla do Číny žiadna dodávka amerického zemného plynu, ktorý sa stal po zvýšení ciel ekonomicky nevýhodným.

Odborníci podľa portálu predpokladajú, že Peking nebude v blízkej budúcnosti uzatvárať nové zmluvy na jeho nákup.

V dôsledku toho sa môže prehĺbiť energetická spolupráca medzi Čínou a Ruskom. Podľa čínskeho veľvyslanca v Moskve rastie dopyt po ruskom LNG, pričom viaceré čínske firmy žiadajú o pomoc pri nadväzovaní kontaktov s ruskými dodávateľmi.

Rusko je aktuálne tretím najväčším dodávateľom zemného plynu do Číny po Austrálii a Katare.

(lup)