Preskočiť na obsah
  |  

Estónsko zriadi novú vojenskú základňu pri ruských hraniciach

Estónske obranné sily plánujú zriadiť vojenskú základňu v pohraničnej Narve. Podľa generálmajora Vahura Karusa, náčelníka veliteľstva armády, na nej bude pôsobiť 200 až 250 estónskych vojakov, záložníkov i spojenecké jednotky. Informovala o tom tamojšia verejnoprávna stanica ERR.

Estónsko zdieľa s Ruskom zhruba 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Narva je pritom tretie najväčšie mesto krajiny, ktoré od susedného štátu delí len rieka.

Základňa má tak vysielať aj jasný bezpečnostný signál – že Narva je pevne súčasťou estónskeho štátu. Prítomnosť vojakov má byť bežnou súčasťou každodenného života obyvateľov.

Základňa bude slúžiť ako rotačná stanica – jednotky sa budú po určitom čase vracať do Jõhvi alebo Tapy na ďalší výcvik. Armáda plánuje priviezť do mesta aj zbrane a výzbroj, ktoré bežne používajú pri cvičeniach.

Štátne centrum obranných investícií aktuálne vyberá vhodnú lokalitu čo najbližšie k centru mesta. Karus potvrdil, že spojenecké sily sa presunú spolu s estónskymi vojakmi, keďže takéto misie považujú za strategicky aj výcvikovo prínosné.

(max)

  |  

Takmer polovica Nemcov: S AfD treba zaobchádzať ako s bežnou stranou

Nový prieskum agentúry INSA ukázal, že 51 percent Nemcov verí, že strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) môže inkasovať v najbližších voľbách najviac hlasov. Iba 27 percent respondentov s tým nesúhlasí.

AfD sa podľa INSA postupne normalizuje v očiach verejnosti. Až 46 percent opýtaných uviedlo, že s touto stranou by sa malo zaobchádzať rovnako ako s inými demokratickými stranami.

Prieskum zároveň ukazuje silnú podporu AfD medzi nenáboženskými voličmi – až 26 percent. Moslimskí voliči naopak podporujú najmä SPD (37 percent) a Ľavicovú stranu (25 percent), pričom AfD má medzi nimi iba 5 percentnú podporu.

Strana sa po februárových voľbách stala druhou najsilnejšou v Nemeckom spolkovom sneme. Jej rastúca popularita prichádza v čase, keď CDU a SPD obnovili svoju veľkú koalíciu.

Prieskum bol realizovaný na vzorke 1 502 respondentov v období 15. až 17. apríl.

(max)

  |  

Washington chce dohodu o surovinách, varuje pred koncom úsilia o mier

Americký minister financií Scott Bessent sa v stredu stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom a ministrom financií Sergejom Marčenkom. Zdôraznil potrebu čo najskôr podpísať hospodárske partnerstvo medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.

Washington varoval, že odstúpi od snáh o sprostredkovanie mieru s Ruskom, ak sa čoskoro nedostavia konkrétne výsledky. Vo štvrtok USA a Ukrajina dosiahli memorandum o porozumení, na ktoré má nadviazať zmluva o nerastných surovinách. Prezident Donald Trump očakáva jej podpis ešte tento týždeň.

Trump zároveň opätovne kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý podľa neho blokuje pokrok tým, že odmieta uznať ruskú okupáciu Krymu.

Ministerstvo financií uviedlo, že USA zostávajú oddané podpore ukrajinskej suverenity a udržateľného trvalého mieru. Ruský prezident Vladimir Putin však požaduje, aby Ukrajina odstúpila štyri regióny, vzdala sa členstva v NATO a obmedzila armádu. Kyjev tieto podmienky označuje za kapituláciu.

Americký prezident medzitým spresnil, že dohodu o urovnaní vojny na Ukrajine má. S ukrajinským prezidentom je však ťažšie dohodnúť sa ako s Putinom.

(reuters, max)

  |  

Kórea obvinila DeepSeek z nelegálneho prenosu osobných údajov

Juhokórejský úrad na ochranu údajov obvinil čínsky startup DeepSeek z nelegálneho prenosu osobných údajov a podnetov používateľov umelej inteligencie bez ich súhlasu. Tieto údaje boli počas januárového spustenia služby v Južnej Kórei odosielané viacerým spoločnostiam v Číne a Spojených štátoch.

Vo februári úrad pozastavil nové sťahovanie aplikácie DeepSeek v krajine po tom, ako spoločnosť DeepSeek priznala, že nezohľadnila niektoré pravidlá o ochrane osobných údajov.

DeepSeek neskôr uviedol, že cieľom prenosu bolo zlepšenie používateľského zážitku, a že od 10. apríla prenos AI podnetov zablokoval.

Kórejský úrad vydal spoločnosti nápravné odporúčanie. DeepSeek má okamžite vymazať odoslaný obsah a zabezpečiť právny základ pre prenos údajov do zahraničia.

(reuters, max)

  |  

Hamas zverejnil video s ďalším rukojemníkom, má aj maďarské občianstvo

Ozbrojené krídlo palestínskeho hnutia Hamas zverejnilo v stredu video s izraelským rukojemníkom, ktorého zadržiavajú v Pásme Gazy. Muž sa na zázname identifikuje ako Omri Miran, má izraelské aj maďarské občianstvo a vyzýva na skorú dohodu o prepustení rukojemníkov.

Na trojminútovom videu hovorí po hebrejsky, zapaľuje sviečku pri príležitosti svojich 48. narodenín a opisuje život v neustálom strachu z bombardovania. Vyjadruje smútok po manželke a dcérach.

Rodina potvrdila jeho totožnosť, no vyzvala médiá, aby zábery nezverejňovali. Vo vyhlásení uviedla, že "v predvečer Dňa pamiatky holokaustu volá izraelský občan o pomoc z tunelov Hamasu" a označila situáciu za morálne zlyhanie štátu.

Mirana odvliekli z jeho domu v kibuci Nahal Oz pred očami jeho manželky a detí počas útoku militantov Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. V ten deň uniesli 251 ľudí. Podľa izraelskej armády je stále v zajatí 58 rukojemníkov, z toho 34 už údajne nežije.

(tasr, afp, max)

  |  

Útok na Kyjev si vyžiadal mŕtvych a desiatky zranených

Raketový útok na Kyjev si vo štvrtok skoro ráno vyžiadal deväť obetí a 60 zranených. Ukrajinské úrady varovali pred „nepriateľským raketovým útokom“ a odporučili obyvateľom ukryť sa.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že hospitalizovaných bolo 42 osôb, medzi nimi aj tehotná žena a šesť detí. V meste vypukli viaceré požiare, záchranári pátrajú po ľuďoch pod troskami.

Šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko označil incident za „kombinovaný útok“, pričom hovoril o zasiahnutých obytných budovách, komerčných objektoch a autách. Útok prirovnal k „ruskému mieru v celej jeho kráse“.

Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny, čelil útoku v rovnakom čase. Jeho starosta Ihor Terechov uviedol, že obete z tohto mesta zatiaľ nehlásili.

Presný rozsah škôd zatiaľ úrady nezverejnili. Útok prišiel v čase zvýšeného napätia a pokračujúcej ruskej ofenzívy.

(tasr, afp, reuters, kyiv independent, max)