Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dvaja slovenskí kňazi sa podieľajú na príprave pohrebu pápeža Františka

Na príprave sobotňajšieho pohrebu pápeža Františka sa vo Vatikáne podieľajú aj dvaja slovenskí kňazi – Ján Dubina a Ľubomír Welnitz. Obaja sú pápežskými ceremoniármi a súčasťou tímu, ktorý pripravuje a vedie liturgické slávenia.

Kňazi boli prítomní aj pri prenesení pozostatkov pápeža z Domu svätej Marty do Baziliky svätého Petra. Konferencia biskupov Slovenska uviedla, že boli aktívni aj počas veľkonočného príhovoru Urbi et orbi.

Dubina, kňaz Banskobystrickej diecézy, bol vymenovaný za ceremoniára v roku 2015. Má doktorát z liturgie z Ríma a od roku 2011 pôsobí v Úrade liturgických slávení. Welnitza, kňaza Nitrianskej diecézy, vymenovali v roku 2020. Pôsobil ako oficiál vo Vatikáne a má doktorát z kánonického práva.

Pápež František zomrel na Veľkonočný pondelok vo veku 88 rokov. Na čele katolíckej cirkvi stál od roku 2013. Pohreb sa uskutoční v sobotu na Svätopeterskom námestí, omšu povedie kardinál Giovanni Battista Re. Slovensko bude zastupovať prezident Peter Pellegrini.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šojgu: Jadrové zbrane použijeme aj pri konvenčnej agresii

Rusko si ponecháva právo použiť jadrové zbrane v prípade agresie zo strany západných krajín. Povedal to vo štvrtok ruský exminister obrany Sergej Šojgu, tajomník Bezpečnostnej rady, ktorého citovala štátna agentúra TASS.

Šojgu sa odvolal na zmeny ruskej jadrovej doktríny prijaté vlani. Tie umožňujú použiť jadrové zbrane nielen v prípade napadnutia samotného Ruska, ale aj jeho spojenca Bieloruska – a to aj v prípade použitia konvenčných zbraní.

Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase rastúceho napätia medzi Ruskom a členskými štátmi NATO v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine. Rusko dlhodobo obviňuje Západ z podnecovania konfliktu a narúšania svojej bezpečnosti.

Západné krajiny, najmä Spojené štáty a členovia NATO, opakovane varovali pred eskaláciou jadrovej rétoriky zo strany Moskvy a žiadajú zachovanie strategickej stability.

(reuters, max)

Minúta  |  

Estónsko zriadi novú vojenskú základňu pri ruských hraniciach

Estónske obranné sily plánujú zriadiť vojenskú základňu v pohraničnej Narve. Podľa generálmajora Vahura Karusa, náčelníka veliteľstva armády, na nej bude pôsobiť 200 až 250 estónskych vojakov, záložníkov i spojenecké jednotky. Informovala o tom tamojšia verejnoprávna stanica ERR.

Estónsko zdieľa s Ruskom zhruba 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Narva je pritom tretie najväčšie mesto krajiny, ktoré od susedného štátu delí len rieka.

Základňa má tak vysielať aj jasný bezpečnostný signál – že Narva je pevne súčasťou estónskeho štátu. Prítomnosť vojakov má byť bežnou súčasťou každodenného života obyvateľov.

Základňa bude slúžiť ako rotačná stanica – jednotky sa budú po určitom čase vracať do Jõhvi alebo Tapy na ďalší výcvik. Armáda plánuje priviezť do mesta aj zbrane a výzbroj, ktoré bežne používajú pri cvičeniach.

Štátne centrum obranných investícií aktuálne vyberá vhodnú lokalitu čo najbližšie k centru mesta. Karus potvrdil, že spojenecké sily sa presunú spolu s estónskymi vojakmi, keďže takéto misie považujú za strategicky aj výcvikovo prínosné.

(max)

Minúta  |  

Takmer polovica Nemcov: S AfD treba zaobchádzať ako s bežnou stranou

Nový prieskum agentúry INSA ukázal, že 51 percent Nemcov verí, že strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) môže inkasovať v najbližších voľbách najviac hlasov. Iba 27 percent respondentov s tým nesúhlasí.

AfD sa podľa INSA postupne normalizuje v očiach verejnosti. Až 46 percent opýtaných uviedlo, že s touto stranou by sa malo zaobchádzať rovnako ako s inými demokratickými stranami.

Prieskum zároveň ukazuje silnú podporu AfD medzi nenáboženskými voličmi – až 26 percent. Moslimskí voliči naopak podporujú najmä SPD (37 percent) a Ľavicovú stranu (25 percent), pričom AfD má medzi nimi iba 5 percentnú podporu.

Strana sa po februárových voľbách stala druhou najsilnejšou v Nemeckom spolkovom sneme. Jej rastúca popularita prichádza v čase, keď CDU a SPD obnovili svoju veľkú koalíciu.

Prieskum bol realizovaný na vzorke 1 502 respondentov v období 15. až 17. apríl.

(max)

Minúta  |  

Washington chce dohodu o surovinách, varuje pred koncom úsilia o mier

Americký minister financií Scott Bessent sa v stredu stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom a ministrom financií Sergejom Marčenkom. Zdôraznil potrebu čo najskôr podpísať hospodárske partnerstvo medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.

Washington varoval, že odstúpi od snáh o sprostredkovanie mieru s Ruskom, ak sa čoskoro nedostavia konkrétne výsledky. Vo štvrtok USA a Ukrajina dosiahli memorandum o porozumení, na ktoré má nadviazať zmluva o nerastných surovinách. Prezident Donald Trump očakáva jej podpis ešte tento týždeň.

Trump zároveň opätovne kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý podľa neho blokuje pokrok tým, že odmieta uznať ruskú okupáciu Krymu.

Ministerstvo financií uviedlo, že USA zostávajú oddané podpore ukrajinskej suverenity a udržateľného trvalého mieru. Ruský prezident Vladimir Putin však požaduje, aby Ukrajina odstúpila štyri regióny, vzdala sa členstva v NATO a obmedzila armádu. Kyjev tieto podmienky označuje za kapituláciu.

Americký prezident medzitým spresnil, že dohodu o urovnaní vojny na Ukrajine má. S ukrajinským prezidentom je však ťažšie dohodnúť sa ako s Putinom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kórea obvinila DeepSeek z nelegálneho prenosu osobných údajov

Juhokórejský úrad na ochranu údajov obvinil čínsky startup DeepSeek z nelegálneho prenosu osobných údajov a podnetov používateľov umelej inteligencie bez ich súhlasu. Tieto údaje boli počas januárového spustenia služby v Južnej Kórei odosielané viacerým spoločnostiam v Číne a Spojených štátoch.

Vo februári úrad pozastavil nové sťahovanie aplikácie DeepSeek v krajine po tom, ako spoločnosť DeepSeek priznala, že nezohľadnila niektoré pravidlá o ochrane osobných údajov.

DeepSeek neskôr uviedol, že cieľom prenosu bolo zlepšenie používateľského zážitku, a že od 10. apríla prenos AI podnetov zablokoval.

Kórejský úrad vydal spoločnosti nápravné odporúčanie. DeepSeek má okamžite vymazať odoslaný obsah a zabezpečiť právny základ pre prenos údajov do zahraničia.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.