Preskočiť na obsah
  |  

Vučić pre podlomené zdravie zrušil pracovnú cestu v USA, do Moskvy sa však chystá

Srbský prezident Aleksandar Vučić opustil vojenskú nemocnicu po zdravotných komplikáciách, ktoré sa objavili počas jeho cesty do USA. Počas stretnutia na Floride pocítil náhlu bolesť v hrudníku spôsobenú pravdepodobne vysokým krvným tlakom.

Podľa vyjadrenia ministra financií a podpredsedu vlády Sinišu Maliho, ktorého cituje agentúra TASS, sa prezident cíti lepšie, no lekári mu nariadili niekoľkodňový odpočinok, pre ktorý zrušil všetky plánované aktivity.

Napriek tomu Vučić neplánuje zrušiť svoju účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve 9. mája, kde by sa mal stretnúť s lídrami Ruska, Číny a Brazílie. Minister Mali vyjadril presvedčenie, že prezident splní svoj sľub a zúčastní sa na podujatí.

Kardiológ Dragan Dinčić označil prezidentov zdravotný stav za stabilný. Jedným dychom poznamenal, že plné zotavenie si vyžiada ešte niekoľko dní. Srbská hlava štátu už skôr zhodnotila, že sa na podujatí zúčastní - ale iba ak to bude umožňovať zdravotný stav a zároveň Srbsko nebude čeliť žiadnej bezpečnostnej hrozbe.

(max)

  |  

Slovná prestrelka Zelenského a Szijjártóa, ktorú odštartoval Orbán

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó reagoval na ostrú kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý obvinil Maďarsko z brzdenia európskej integrácie Ukrajiny.

Zelenskyj nazval v súvislosti s postojom maďarského premiéra Viktora Orbána konanie Budapešti „veľmi nebezpečným“.

Szijjártó označil tieto slová za neprimerané a pripomenul, že Ukrajina sa chce pripojiť k združeniu, ktorého je Maďarsko súčasťou, a preto by mala rešpektovať jeho postoje.

Dodal, že všetci Maďari majú právo vyjadriť sa k otázke urýchleného vstupu Ukrajiny do Európskej únie.

Európska komisia a Ukrajina plánovali v tomto roku výrazný pokrok v prístupových rokovaniach, no Maďarsko uplatnilo svoje právo veta. Po rokovaniach na konci apríla sa však dotknuté krajiny dohodli na pravidelných konzultáciách, ktorých cieľom je prekonať politické napätie.

Budapešť medzitým spustila konzultačnú anketu, v ktorej premiér Orbán hlasoval proti členstvu Ukrajiny v EÚ.

(max, ua pravda)

  |  

Trumpovo rozhodnutie umlčalo Hlas Ameriky, súd zatiaľ obnovu nepovolil

Federálny odvolací súd zablokoval rozhodnutie, ktoré nariaďovalo administratíve Donalda Trumpa vrátiť prácu viac ako tisíc zamestnancom Hlasu Ameriky.

Pôvodné rozhodnutie sudcu z 22. apríla tiež vyžadovalo obnovenie rozhlasového, televízneho a online vysielania a pridelenie grantov vo výške 15 miliónov dolárov pre Rádio Slobodná Ázia a Middle East Broadcasting Networks.

Odvolací súd však rozhodol v pomere 2:1, že sudca prekročil svoje právomoci. Napriek tomu uznal potrebu zachovať zákonom požadované vysielanie Hlasu Ameriky.

Americká agentúra pre globálne médiá pozastavila činnosť vyše tisícky zamestnancov a ukončila zmluvy so šesťsto partnermi po Trumpovej smernici z marca, ktorá označila agentúru za nefunkčnú a zaujatú.

Na základe tejto smernice Hlas Ameriky po prvýkrát za 80 rokov svojej existencie nehlási správy. Od 15. marca je web bez nových správ, zatiaľ čo partnerské stanice v zahraničí buď stíchli, alebo namiesto spravodajstva prehrávajú len hudobné bloky.

(reuters, max)

  |  

Trump chcel vyslať vojská do Mexika, tamojšia prezidentka mu poslala rázny odkaz

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová odmietla návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na vyslanie amerických jednotiek do Mexika s cieľom bojovať proti drogovým kartelom. Sheinbaumová zdôraznila, že Mexiko si zachová suverenitu a na svojom území nikdy nepripustí prítomnosť cudzej armády.

"Naše územie je nedotknuteľné, naša suverenita je nedotknuteľná, naša suverenita nie je na predaj," povedala s dôvetkom, že Trumpov návrh nebol podľa nej prezentovaný presne.

Mexiko je však ochotné spolupracovať s USA formou výmeny informácií. Prezidentka tiež vyzvala amerického náprotivka, aby zastavil cezhraničný obchod so zbraňami, ktorý prispieva k násiliu v krajine, pričom od roku 2006 si vyžiadal už viac než 450-tisíc obetí. Trump podľa nej následne vydal príkaz na zamedzenie vývozu zbraní z USA do Mexika.

Tieto udalosti nasledujú po Trumpových kontroverzných výrokoch o tom, že Mexiko ovládajú kartely, ktoré "vraždia, znásilňujú, mučia a majú úplnú kontrolu" nad Mexikom. To je pritom hlavným obchodným partnerom USA a považuje sa za jednu z najzraniteľnejších krajín voči rozsiahlym dovozným clám.

(tasr, afp, max)

  |  

Britská polícia preveruje možné sprisahanie, zadržali aj Iráncov

Britská protiteroristická polícia zatkla päť mužov, z toho štyroch iránskych občanov, v súvislosti s podozrením z prípravy teroristického útoku na konkrétny cieľ. Mužov zadržali v rôznych lokalitách Anglicka.

Metropolitná polícia zatiaľ nezverejnila podrobnosti o plánovanom sprisahaní z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania. Vyhlásenie neobsahovalo ani špecifikáciu cieľa útoku či možnej motivácie zadržaných osôb.

Veliteľ protiteroristického veliteľstva Dominic Murphy zdôraznil, že vyšetrovanie je v úvodnej fáze a preverujú sa všetky možné súvislosti, vrátane hrozby pre verejnosť. Iránske veľvyslanectvo v Londýne neposkytlo k prípadu žiadne vyjadrenie.

Zásah polície je súčasťou pokračujúceho úsilia britských bezpečnostných zložiek o prevenciu možných teroristických útokov a ochranu verejnosti.

(reuters, max)

  |  

Tajomník palestínskej organizácie podporujúci Asada šiel na výsluch, nevrátil sa

Sýrske bezpečnostné úrady údajne zadržali Talála Nádžího, generálneho tajomníka militantnej palestínskej organizácie Hlavné velenie Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny (PFLP-GC). Tá pôsobí v Sýrii a v minulosti podporovala režim prezidenta Bašára Asada.

Podľa správ agentúry AFP bol Nádží pozvaný na výsluch do bezpečnostného úradu v Damasku, odkiaľ sa už nevrátil. Skupina požiadala palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása o zásah.

Nové sýrske vedenie pred mesiacom údajne zadržalo aj dvoch členov Islamského džihádu. USA považujú obe tieto organizácie za teroristické a avizovali, že v sankciách voči Sýrii nepoľavia, kým nenastane pokrok v boji proti terorizmu.

Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí vyzvala Sýriu, aby sa zbavila teroristických prvkov a zabránila Iránu a jeho spojencom využívať jej územie.

PFLP-GC vznikla v roku 1968 ako odnož Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny a po vypuknutí občianskej vojny podporovala Asadov režim. Nádží prevzal vedenie po Ahmadovi Džibrílovi v roku 2021.

(tasr, max)