Preskočiť na obsah
  |  

Antifa útočila na kresťanskom podujatí, vraj chce „chrániť menšiny“

Pastor Russell Johnson sa postavil na obranu kresťanského podujatia Mayday USA v meste Seattle, ktoré bolo počas víkendu terčom násilných útokov zo strany radikálnych aktivistov.

Pokojné bohoslužobné stretnutie, ktoré ponúkalo modlitby, potraviny a duchovnú podporu, podľa Johnsona nespravodlivo označili za „proti-LGBT zhromaždenie“, informuje Fox News.

Počas incidentu došlo k narušeniu zhromaždenia ozbrojenými členmi hnutia Antifa. Výsledkom bolo viac než 20 zatknutých osôb. Namiesto odsúdenia násilia sa starosta Bruce Harrell postavil na stranu protestujúcich a kritizoval kresťanských organizátorov za údajné „provokovanie“.

Pastor Johnson zdôraznil, že cieľom stretnutia nebolo na niekoho útočiť, ale ponúknuť nádej a možnosť zmeny prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Vystúpenia detranzicionovaných osôb a svedectvá rodičov podľa neho neboli nenávistné, ale hlboko ľudské a povzbudivé.

Kresťanskí predstavitelia varujú, že pokiaľ budú násilné útoky na vieru ospravedlňovať „ochranou menšín“, pôjde o nebezpečný precedens pre slobodu prejavu a vyznania v Amerike.

(mja)

  |  

Katar a Saudská Arábia chcú podporiť obnovu sýrskej ekonomiky

Saudská Arábia a Katar poskytnú spoločnú finančnú pomoc zamestnancom štátneho sektora v Sýrii, oznámil minister zahraničných vecí Faisal bin Farhán počas návštevy Damasku.

Výšku podpory zatiaľ nešpecifikovali, no nadväzuje na predchádzajúcu iniciatívu Kataru. Rijád sa chce stať hlavným partnerom Sýrie v procese obnovy a ekonomickej stabilizácie.

Tento krok prichádza po nedávnom rozhodnutí USA a EÚ zrušiť ekonomické sankcie voči sýrskej vláde, čo podľa Trumpa inicioval saudský korunný princ.

Bin Farhán pricestoval do Sýrie s delegáciou vysokopostavených ekonomických predstaviteľov a oznámil, že v najbližších dňoch prídu aj saudskí podnikatelia. Záujem majú o investície do energetiky, poľnohospodárstva, infraštruktúry a ďalších sektorov.

(reuters, mja)

  |  

Merz mieri do Washingtonu, čaká ho prvé stretnutie s Donaldom Trumpom

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz podnikne vo štvrtok svoju prvú oficiálnu návštevu USA, kde sa stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informoval o tom v sobotu hovorca nemeckej vlády.

Stretnutie sa uskutoční v čase napätých vzťahov medzi transatlantickými partnermi, najmä v otázkach obchodu a vojny na Ukrajine.

Návšteva má symbolický aj praktický význam, keďže ide o Merzovu premiéru na americkej pôde od nástupu do úradu 6. mája.

Očakáva sa, že lídri preberú bilaterálne vzťahy, podporu Ukrajiny a možné riešenia obchodných sporov. Ide o dôležitý moment pre nemecko-americké vzťahy, ktoré sú v uplynulých mesiacoch poznačené viacerými spormi.

(reuters, mja)

  |  

Kličko varuje pred autoritárstvom: Zelenského kroky ohrozujú demokraciu

Kyjevský primátor Vitalij Kličko ostro kritizoval prezidenta Volodymyra Zelenského za centralizáciu moci a obvinil ho, že využíva vojnový stav na oslabovanie demokratických inštitúcií.

Pre britský denník The Times uviedol, že situácia v krajine „smrdí autoritárstvom“. Spory medzi Kličkom a centrálnou vládou sa vyostrili po tom, ako Zelenskyj vytvoril v Kyjeve vojenskú správu, ktorá podľa primátora zasahuje do jeho právomocí.

Konflikt navyše eskaloval po protikorupčnej akcii, ktorá viedla k zatknutiu siedmich Kličkových spolupracovníkov. Primátor tvrdí, že ide o účelové vyšetrovanie s cieľom paralyzovať chod mestského zastupiteľstva.

Kritici varujú, že koncentrácia moci v prezidentských rukách môže podkopať demokratické procesy, hoci Ukrajina sa nachádza v mimoriadnej situácii spôsobenej vojnou.

(mja)

  |  

Hamas reagoval na návrh prímeria, ponúka výmenu rukojemníkov

Hamas v sobotu oznámil, že predložil svoju odpoveď na návrh prímeria, ktorý sprostredkoval osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff.

Podľa vyhlásenia palestínskeho hnutia by v rámci dohody malo dôjsť k prepusteniu desiatich živých rukojemníkov a odovzdaniu tiel ďalších 18 výmenou za prepustenie bližšie nešpecifikovaného počtu palestínskych väzňov zo strany Izraela.

Kancelária izraelského premiéra sa k návrhu zatiaľ nevyjadrila. Tento vývoj predstavuje ďalší krok v snahe o dosiahnutie prímeria v pásme Gazy, ktoré je od októbra 2023 sužované intenzívnymi bojmi.

Očakáva sa, že reakcia Izraela a ďalší osud návrhu budú kľúčové pre posun mierových rokovaní.

(reuters, mja)

  |  

Slovensko vyzýva Česko na dialóg, Fico kritizuje Západ za prístup k Ukrajine

Premiér Slovenskej republiky Robert Fico (Smer) na konferencii v Bratislave vyhlásil, že slovenská vláda je pripravená obnoviť rokovania s českým kabinetom. Apeloval na diskusiu o mierovom riešení vojny na Ukrajine, obnove spolupráce v rámci V4 a odmietnutí návrhov na zrušenie jednomyseľnosti v EÚ.

„Môžem za vládu zopakovať, kedykoľvek, na ktoromkoľvek mieste Slovenska, na hocijakú tému, vláda je pripravená rokovať s našou partnerskou českou vládou,“ povedal Fico s tým, že medzi krajinami je množstvo tém, o ktorých treba hovoriť.

Ďalej chce vedieť, aký je postoj Českej republiky k právu veta v Európskej únii. Podľa Fica nie je možné, aby niekto siahol členskému štátu na právo veta. Zopakoval, že ak nebude právo veta, nebude ani Európska únia. Varoval tiež pred stavaním novej železnej opony v Európe.

Fico tiež kritizoval Západ za to, že podľa neho využil Ukrajinu ako nástroj na oslabenie Ruska, čo sa vraj nepodarilo. Podujatie organizovalo české združenie Svatopluk a zúčastnili sa na ňom lídri slovenských vládnych strán i bývalí prezidenti, no chýbali zástupcovia českej vlády.

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) kritizoval českých lídrov za ignorovanie slovenských partnerov a uprednostňovanie kontaktov s opozíciou.

Česká vláda pozastavila konzultácie so Slovenskom pre odlišné postoje k Ukrajine a zahraničnej politike. Fico zdôraznil pripravenosť viesť dialóg kdekoľvek a o akejkoľvek téme.

(mja, tasr)