Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo veku 55 rokov zomrela významná spisovateľka Eva Borušovičová

Vo veku 55 rokov zomrela spisovateľka, scenáristka a režisérka Eva Borušovičová (1970 – 2025). O jej odchode informovala STVR.

Bola autorkou filmov Modré z neba, Vadí nevadí a televízneho filmu Amálka, ja sa zbláznim! Napísala scenár filmu Jánošík – Pravdivá história režisérky Agnieszky Holland.

Vydala knihy Urobíme všetko, čo sa dá (2009), Jánošík (2009), Do plaviek (2018) a Plány B (2021). Režírovala divadelné hry ako 69 vecí lepších než sex, Zajačik a Štefánik – Slnko v zatmení.

Taktiež sa o nej hovorilo, že píše pod pseudonymom Maxim M. Matkin. Pôsobila aj ako lektorka na Filmovej fakulte VŠMU a bola aktívnou propagátorkou bookclubov a čítania.

STVR jej venuje spomienkové programy: 2. júna film Modré z neba a divadelnú inscenáciu Štefánik – Slnko v zatmení, 8. júna film Amálka, ja sa zbláznim!

(red)

Minúta  |  

Zákaz satiry vo V-klube: NOC stoplo Silné reči aj Bratislavský kaviár

Riaditeľka Národného osvetového centra (NOC) Eva Smolíková stopla v priestoroch bratislavského V-klubu satirické stand-up vystúpenia „Silné reči“ a „Bratislavský kaviár“.

Dôvodom má byť, že podľa vedenia NOC tieto podujatia „nie sú hodné ich priestorov“. Informoval o tom Denník N. Poverená riaditeľka Smolíková bola v rokoch 2016 až 2020 poslankyňou parlamentu za SNS.

Bratislavský kaviár, ktorý moderoval Jakub Lužina, bol známy glosátorským humorom inšpirovaným reláciou Sedem s r. o.

Naplánované predstavenia na október a december sa neuskutočnia. Rovnaký osud postihol aj vystúpenia Mateja Adámyho pod značkou Silné reči.

V-klub, založený v roku 1965, patrí medzi tradičné kultúrne centrá hlavného mesta. Po obnove v roku 2013, keď prešiel pod správu NOC, sa stal dejiskom rôznorodých podujatí – od koncertov až po diskusie.

Národné osvetové centrum je štátna inštitúcia zameraná na kultúrno-osvetovú činnosť a vzdelávanie.

(red)

Minúta  |  

Vojna na Ukrajine môže byť dlhšia a brutálnejšia, tvrdí premiér Viktor Orbán

Maďarský premiér Viktor Orbán zvolal Radu obrany štátu po tom, čo varoval, že vojna na Ukrajine bude dlhšia a brutálnejšia, než sa očakávalo.

V statuse na Facebooku zdôraznil, že Maďarsko čelí rastúcemu politickému tlaku aj zvýšenej aktivite tajných služieb – údajne pre svoj mierový postoj.

Kritizoval rozpad transatlantickej jednoty a poukázal na čoraz hlbší rozkol medzi zástancami mieru, ktorých vedie Donald Trump, a lídrami v Bruseli a Kyjeve, ktorí podľa neho konflikt predlžujú. Orbán zároveň tvrdí, že voči Maďarsku silnie vojnová propaganda a očierňovacie kampane.

Zvolanie rady považuje za nevyhnutné opatrenie na ochranu národnej bezpečnosti a obyvateľstva.

Opätovne deklaroval, že Budapešť sa chce vyhnúť vojenskej konfrontácii a zotrvá na strane mieru, aj keby to znamenalo vyostrenie vzťahov s Európskou úniou. „Pripravujeme sa a budeme chrániť Maďarsko a maďarské rodiny,“ odkázal občanom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

STAN hrozí odchodom z vlády Petra Fialu pre kauzu darovaných bitcoinov

Predsedníctvo hnutia STAN, ktoré je po odchode Pirátov jediným koaličným partnerom v českej vláde, bude na mimoriadnom zasadnutí riešiť kauzu bitcoinov, pre ktorú rezignoval minister spravodlivosti Pavel Blažek.

Ten prijal ako dar od muža odsúdeného za obchod s drogami kryptomenu v hodnote takmer miliardy korún. Kauza vyvolala v Česku veľký rozruch a podľa médií hrozí aj odchod STAN z vlády.

Predseda STAN Vít Rakušan označil situáciu za vážnu a nepochopiteľnú, zdôraznil však potrebu dôvery občanov v štátne inštitúcie.

Rezignáciu Blažka považuje za nevyhnutný krok, pričom hnutie bude naďalej žiadať odpovede v rámci koaličných rokovaní a vlády.

Minister pre európske záležitosti Martin Dvořák pripomenul množstvo nezodpovedaných otázok, najmä ohľadom úlohy ministra financií Zbyňka Stanjuru.

Podľa dostupných informácií daroval bitcoiny Tomáš Jiřikovský, ktorého odsúdili za drogové trestné činy a v roku 2021 získal späť bitcoinovú peňaženku s 1500 bitcoinmi.

Rezort spravodlivosti prijal 30 percent z týchto bitcoinov, ktoré štát následne predal za viac než 38 miliónov eur. Polícia prípad vyšetruje pre podozrenie zo zneužitia právomoci, legalizácie výnosov z trestnej činnosti a ďalších trestných činov. Opozícia kauzu označila za škandál obrovských rozmerov.

Minister Blažek tvrdí, že darca svoj trest vykonal a kryptomena nie je predmetom súdneho rozhodnutia o jej nezákonnom pôvode. Peniaze majú použiť na pomoc obetiam trestných činov, boj proti kyberkriminalite a financovanie väzenskej služby.

(tasr, red)

Minúta  |  

Razia v Čeľabinsku: Rusko hľadá pôvodcov dronov z operácie Pavučina

Po nedeľnom ukrajinskom dronovom útoku na ruské strategické základne zasahovali v pondelok tamojšie bezpečnostné zložky v ruskom meste Čeľabinsk.

Uskutočnili tam raziu v sklade, kde podľa ukrajinskej SBU mali kompletizovať drony použité v operácii s názvom Pavučina.

Ruské bezpečnostné zložky odhalili miesto na základe videí zverejnených ukrajinskou tajnou službou. Podľa miestnych médií zadržali prenajímateľov aj nájomcov priestorov, no oficiálne to zatiaľ nepotvrdili.

Šéf SBU Vasyľ Maľuk označil operáciu za bezprecedentnú – vykonali ju v troch časových pásmach a bola logisticky mimoriadne náročná. Tvrdí, že cieľom boli výlučne vojenské objekty, a zdôraznil, že útoky boli v súlade s vojnovým právom.

Podľa jeho slov drony poškodili 41 lietadiel vrátane typov A-50, Tu-95, Tu-22 M3 a Tu-160, čím vyradili 34 percent strategických nosičov rakiet s plochou dráhou letu.

Drony odštartovali z nákladných áut, ktoré polícia následne začala kontrolovať. Rusko priznáva škody na dvoch základniach, no tvrdí, že tri z piatich útokov odrazilo.

Bilanciu zverejnenú Kyjevom zatiaľ nezávislé zdroje nepotvrdili.

(tasr, red)

Minúta  |  

Slovenský štátny rozpočet zaznamenal v máji výrazné zlepšenie hospodárenia

Štátny rozpočet Slovenska dosiahol ku koncu mája hotovostný schodok vo výške 2,837 miliardy eur, čo predstavuje medziročné zlepšenie o 1,14 miliardy eur. Informovalo o tom Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Príjmy štátneho rozpočtu v máji vzrástli medziročne o 1,974 miliardy eur, pričom daňové príjmy rástli o 1,386 miliardy eur.

Najvýraznejší nárast zaznamenala daň z pridanej hodnoty (+762,3 mil. eur), daň z príjmov právnických osôb (+404,1 mil. eur) a osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach (+71,6 mil. eur). Nová daň z finančných transakcií priniesla 19,9 milióna eur.

Výdavky štátneho rozpočtu medziročne vzrástli o 834 miliónov eur, pričom výdavky na obsluhu štátneho dlhu stúpli o 264,8 milióna eur.

Výdavky spojené s čerpaním prostriedkov z rozpočtu Európskej únie klesli o 635,6 milióna eur, no výdavky z Plánu obnovy a odolnosti vzrástli o 356,4 milióna eur.

Platba do rozpočtu EÚ sa zvýšila o 93,5 milióna eur, zatiaľ čo transfer Sociálnej poisťovni klesol o 150 miliónov eur.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.