Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Modulové domy pre Rómov s podmienkami: práca, škola, poriadok

Vláda v júli odštartuje pilotný projekt výstavby modulových domov vo Veľkom Šariši.

Projekt sa inšpiruje holandským modelom a má ambíciu priniesť reálnu zmenu do rómskych osád – rýchle, efektívne a dôstojné bývanie, no nie bez zásluh.

Splnomocnenec Alexander Daško zdôraznil, že „nikto nedostane nič zadarmo“ – nájomné bývanie bude podmienené spoluúčasťou na výstavbe, disciplinovaným životným štýlom a dodržiavaním pravidiel.

Nájomníci, ktorí budú chodiť do práce, posielať deti do školy a nebudú sa zadlžovať, môžu získať zľavy z nájomného. Naopak, tých, ktorí podmienky porušia, čakajú sankcie.

Samosprávy dostanú voľnú ruku pri nastavovaní pravidiel.

Projekt by mohol zároveň vytvoriť pracovné miesta v sociálnych podnikoch, čo by mohlo posilniť ekonomickú sebestačnosť komunít.

Daško projekt nazýva „z chatrče do domu“ – a ak sa osvedčí, štát plánuje jeho rozšírenie.

(tasr,red)

Minúta  |  

Galek: Kabinet chystá jadrový projekt za 15 miliárd bez verejnej kontroly

Opozičná SaS upozorňuje na vážne riziká v pripravovanej novele zákona o energetike.

Poslanec liberálov Karol Galek varuje, že vláda si v novele necháva otvorené dvere na výber investora pre nový jadrový zdroj bez výberového konania – iba na základe vlastného rozhodnutia.

Takýto postup označuje za netransparentný a potenciálne škodlivý pre štát, najmä keď ide o projekt s investičným rozsahom 10 až 15 miliárd eur.

Podľa návrhu by mal investor dostať zmluvu na tzv. vyrovnávací režim – model, kde štát doplatí rozdiel, ak trhová cena elektriny klesne pod vopred stanovenú referenčnú hodnotu.

Naopak, ak bude trhová cena vyššia, rozdiel pôjde do štátnej pokladnice. Galek priznáva, že model môže fungovať, ak sú zmluvné podmienky nastavené férovo.

Kritizuje však, že výber partnera má prebehnúť bez otvorenej súťaže a mimo verejnej diskusie.

SaS žiada, aby bol proces otvorený, pod dohľadom parlamentu a verejnosti, s dôrazom na dlhodobé dôsledky. Pripomína, že takáto zmluva by mohla Slovensko zaviazať až na 30 rokov.

(red)

Minúta  |  

Nemecká ekonomika zápasí s najhorším kolapsom firiem od roku 2008

Nemecko čelí najvyššiemu počtu bankrotov od finančnej krízy v roku 2008, pričom situácia sa podľa odborníkov ešte zhoršuje. Informáciu priniesol portál Remix News.

Analýza poisťovne Allianz Trade predpovedá, že počet firemných insolvencií v krajine sa v roku 2025 zvýši o 11 percent na približne 24 400 prípadov a v roku 2026 stúpne o ďalšie 3 percentá na 25 050.

Tieto bankroty ohrozujú približne 210 000 pracovných miest.

V prvom štvrťroku 2025 podalo insolvenčné návrhy 16 veľkých firiem s obratom nad 50 miliónov eur, čo je síce o tri menej než vlani, no dvojnásobok oproti prvému štvrťroku 2023.

Medzi najviac postihnuté sektory patria textilný priemysel, dodávatelia automobilového priemyslu a zdravotníctvo.

V roku 2024 zaznamenalo Nemecko rekordných 87 veľkých insolvencií, čo predstavuje 36-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Jürgen Philippi, aukčný majster s 30-ročnou praxou, situáciu prirovnal k finančnej kríze z roku 2008, no upozornil, že teraz je to ešte horšie.

Mnohí manažéri sa už nechcú pokúšať o záchranu svojich firiem pre vysoké dane a byrokraciu.

Podľa nemeckého priemyselného zväzu (BDI) je kríza „predovšetkým domácou záležitosťou“ a vyzýva vládu k rýchlemu zníženiu daňovej záťaže a modernizácii štátu.

Dopady tejto krízy môžu zasiahnuť aj Slovensko.

(red)

Minúta  |  

Do regiónov smerujú ďalšie peniaze, Fico avizuje aj odškodnenie po povodniach

Vláda uvoľnila viac ako 2,5 milióna eur na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie v okresoch Prešov a Sabinov. Väčšina prostriedkov pôjde na konkrétne projekty samospráv.

Na vybavenie novej cirkevnej školy v Prešove poputuje 100-tisíc, na výstavbu rozhľadne v Pečovskej Novej Vsi vyčlenili 65-tisíc eur.

Obec Podhorany dostane 50-tisíc eur na projekt kanalizácie, Lúčka 40-tisíc na opravu mosta, ako aj Uzovce 35-tisíc na výstavbu fotovoltickej elektrárne. Ďalšie menšie sumy vyčlenili na podporu kultúry či športu v regióne.

Minister dopravy tiež dostal za úlohu zabezpečiť opravy ciest. Envirominister s rezortom investícií majú riešiť financovanie a možnosti rozvoja kanalizačnej a vodárenskej infraštruktúry v regióne.

Premiér Robert Fico (Smer) zároveň informoval o treťom stupni povodňovej aktivity v deviatich obciach Prešovského kraja. Najhoršia situácia je v Brežanoch a Malom Šariši, kde platí mimoriadna situácia.

"Sú to síce lokálne povodne, ale spôsobujú často veľké škody," skonštatoval s dôvetkom, že vláda škody po vyčíslení odškodní.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kosová bráni Súdnu radu pred Klimentom: Nešlo o zásah do vašich práv

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment tvrdí, že bol predčasne "odsúdený" v disciplinárnom konaní. To inicioval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

V stanovisku na webe iniciatívy Za otvorenú justíciu Kliment kritizuje Súdnu radu, že podporila návrh na jeho disciplinárne stíhanie, čím prejudikovala jeho vinu.

Označil to za "diskvalifikáciu ústavného orgánu sudcovskej legitimity".

Na jeho slová zareagovala predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová. Upozornila na rozhodnutie Ústavného súdu z februára tohto roka.

Uznesenie odmietlo Klimentovu sťažnosť a potvrdilo, že Súdna rada postupovala v súlade so zákonom, keď na žiadosť disciplinárneho senátu poskytla výklad sudcovskej etiky.

Ústavný súd zdôraznil, že takéto stanovisko nezasahuje do práv disciplinárne obvineného, keďže nejde o konečné rozhodnutie.

Kosová dodala, že ak má Súdna rada plniť svoju zákonnú úlohu a vykladať etické zásady, nemôže odmietnuť spoluprácu s disciplinárnym senátom.

Rezignovať na právny poriadok by podľa nej znamenalo zlyhať v základnej povinnosti – slúžiť verejnosti a zachovávať vládu práva.

(max)

Minúta  |  

Rutte: NATO potrebuje viac zbraní a vojakov, nové ciele prídu už čoskoro

Generálny tajomník NATO Mark Rutte avizoval zásadné zmeny v plánovaní obrany Aliancie – členské štáty sa podľa neho dohodnú na ambicióznych a presne definovaných cieľoch v oblasti vojenských spôsobilostí.

Ciele majú stanoviť konkrétne jednotky a kapacity, ktoré má každá krajina zabezpečiť, aby posilnila kolektívnu obranu.

Medzi hlavné priority patria protivzdušná a raketová obrana, zbrane dlhého dosahu, logistická podpora a manévrové pozemné jednotky.

„Potrebujeme viac zdrojov, síl a kapacít, aby sme boli pripravení čeliť akejkoľvek hrozbe,“ vyhlásil Rutte.

Ciele sú súčasťou príprav na júlový summit NATO vo Washingtone, kde sa očakáva tlak na všetky členské štáty, aby zvýšili obranné výdavky a zosúladili svoje ozbrojené sily s požiadavkami Aliancie.

Reakcie členských štátov sú zmiešané – krajiny ako Poľsko, Estónsko či Veľká Británia návrhy podporujú a poukazujú na ruskú hrozbu.

Viaceré štáty na juhu a západe NATO však upozorňujú na limity svojich rozpočtov a volajú po väčšej flexibilite.

Zverejnenie nových cieľov sa očakáva v priebehu najbližších týždňov.

Pôjde o najvýraznejší posun v obrannom plánovaní NATO od roku 2014, kedy Aliancia začala s modernizáciou v reakcii na anexiu Krymu.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.