Preskočiť na obsah
Minúta  |  

New York Times: Lynch chce prevziať Nord Stream 2 pod americkú kontrolu

Americký investor Stephen P. Lynch rokuje s nemeckým ministerstvom hospodárstva o možnosti kúpy plynovodu Nord Stream 2, informuje New York Times.

Lynch už túto myšlienku predstavil aj administratíve Donalda Trumpa a tvrdí, že ak by plynovod prešiel pod kontrolu amerického subjektu, posilnilo by to západný dohľad nad dodávkami plynu z Ruska.

Podľa neho by tak Nemecko mohlo opäť využívať lacný ruský plyn bez priameho obchodovania s ruskými firmami.

Nemeckí úradníci sú však k plánu skeptickí a na žiadosť New York Times sa k rokovaniam nevyjadrili.

EÚ sa naďalej snaží minimalizovať závislosť od ruského plynu, najmä po výbuchoch, ktoré v roku 2022 poškodili plynovody Nord Stream 1 aj 2.

Projekt Nord Stream 2, v hodnote približne 11 miliárd dolárov, bol síce dokončený v roku 2021, no pre sankcie a zhoršené vzťahy medzi Moskvou a Západom nikdy nebol spustený.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov potvrdil, že Moskva a Washington diskutujú o otázke Nord Streamu.

(nyt, rd)

Minúta  |  

Karine Jean-Pierre končí v Demokratickej strane, viní ju z pádu Bidena

Karine Jean-Pierre, bývalá hovorkyňa Bieleho domu, prekvapila rozhodnutím opustiť Demokratickú stranu, uvádza portál Daily Caller.

V pripravovanej knihe „Nezávislá“, ktorá vyjde na jeseň, tvrdí, že ju k tomuto kroku priviedla „zrada strany“, ktorá podľa nej priamo súvisí s odstúpením Joea Bidena z volieb v roku 2024.

Kniha má ponúknuť pohľad do zákulisia troch týždňov predtým, než prezident vzdal kandidatúru na druhé funkčné obdobie. Jean-Pierre, ktorá pracovala pre Obamu aj Bidena, apeluje na Američanov, aby volili podľa hodnôt, nie straníckych línií.

V sprievodnom videu spomína potrebu autenticity a rešpektu k zraniteľným komunitám. Zároveň však musí čeliť vlastnej minulosti – obhajovala Bidenovu zdravotnú kondíciu či tvrdila, že videá o jeho dezorientácii boli podvrhy.

Kritiku vzbudilo aj jej uistenie, že Biden neudelí synovi milosť, čo sa napokon nenaplnilo.

Jean-Pierre tvrdí, že sa rozhodla riadiť vlastným morálnym kompasom – a pozýva ostatných, aby sa k nej pridali.

(daily caller, lup)

Minúta  |  

Šéf SIS reaguje na obvinenia Zdechovského: Žiada preverenie sledovania

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar oznámil, že podá trestné oznámenie v reakcii na tvrdenia českého europoslanca Tomáša Zdechovského.

Zdechovský v českých médiách uviedol, že bol počas kontrolnej misie Európskeho parlamentu na Slovensku sledovaný slovenskými tajnými službami.

Delegácia prišla koncom mája preveriť využívanie eurofondov.

Gašpar vyhlásil, že na sledovanie osoby je potrebný súdny súhlas, a ak by k monitorovaniu došlo bez neho, išlo by o nezákonný postup.

Zároveň zdôraznil, že vyšetrovanie má objasniť pravdivosť týchto tvrdení, pretože ich šírenie môže mať vážne dôsledky.

Šéf SIS zároveň upozornil na ďalší vážny aspekt: Zdechovský údajne tvrdil, že mu bývalí príslušníci NAKA prezradili, kto je pracovníkom SIS.

Podľa Gašpara by išlo o prezradenie utajenej skutočnosti, čo by mohlo naplniť znaky trestného činu zo strany bývalých policajtov.

Ak sa obvinenia nepotvrdia, Gašpar spochybňuje, či je Zdechovského účasť v kontrolnej delegácii Európskeho parlamentu vôbec vhodná.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zníženie sadzieb Centrálnej banky: Očakávajte nižšie úroky na vkladoch

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, už ôsmykrát od júna 2024. Chce tým podporiť slabnúcu ekonomiku eurozóny v čase rastúceho obchodného napätia. 

Od 11. júna klesne depozitná sadzba na 2 percentuálne body, hlavná refinančná na 2,15 percentuáleho bodu a jednodňová refinančná na 2,40 percentuálneho bodu.

Inflácia v eurozóne sa v máji dostala na 1,9 percenta, teda pod cieľ ECB. Jadrová inflácia tiež klesá a ekonomický rast zostáva slabý – Európska centrálna banka očakáva rast HDP len 0,9 percenta v tomto roku.

Okrem spomaľujúcej inflácie ECB reaguje aj na neistotu spôsobenú obchodnými vojnami, najmä zo strany USA, ktoré oslabujú export a investície v Európe. 

Očakáva sa, že slovenské banky na tento krok zareagujú znižovaním úrokov, čo by mohlo pomôcť najmä novým žiadateľom o hypotéky, ale aj tým, ktorým sa v najbližších mesiacoch končí fixácia.

Experti však upozorňujú, že pokles úrokov na hypotékach bude pomalší, keďže banky reagujú na zmeny ECB s oneskorením. Zároveň tento vývoj bude znamenať aj nižšie úroky na vkladoch v bankách.

(reuters, tasr, red)

Minúta  |  

Putin naznačil Trumpovi, že Rusko môže pomôcť uzavrieť jadrovú dohodu s Iránom

Rusko je podľa prezidenta Vladimira Putina pripravené pomôcť pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe. Po telefonáte s Donaldom Trumpom Kremeľ uviedol, že Putin chce využiť úzke vzťahy s Teheránom na uľahčenie rokovaní.

Trump zdôraznil, že Iránu dochádza čas a že Putin súhlasí, že krajina by nemala vlastniť jadrové zbrane. Irán sa však bráni tlaku zo strany USA.

Najvyšší vodca Chameneí označil ukončenie obohacovania uránu za neprijateľné.

Americký návrh novej dohody sprostredkoval Omán, no kľúčové sporné body zostávajú. Irán trvá na domácom obohacovaní uránu a odmieta vyviezť zásoby.

Rokovania pokračujú, hoci Teherán podľa Trumpa napreduje pomaly.

Kedy sa Putin osobne zapojí, zatiaľ nie je jasné, no podľa Dmitrija Peskova bude pripravený v správnej chvíli.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Kremeľ varuje pred odvetou, Kyjev obviňuje zo štátneho terorizmu

Kremeľ obvinil Ukrajinu zo štátneho terorizmu po víkendových útokoch na ruské základne a infraštruktúru, pričom avizoval odvetné kroky podľa rozhodnutia armády.

Hovorca Dmitrij Peskov zopakoval Putinovo tvrdenie, že kyjevské vedenie nariadilo útok na osobný vlak, čo má byť dôkazom teroristickej politiky Ukrajiny. Dôkazy však Moskva nepredložila a Kyjev sa k činom nepriznal.

Útoky dronmi na bombardéry a výbuchy mostov na juhu Ruska, ktoré si vyžiadali sedem obetí, zintenzívnili vojenské napätie. Hoci rokovania medzi Moskvou a Kyjevom nedávno opäť ožili, perspektívy mieru ostávajú neisté.

Putin zároveň podporil pokračovanie diplomatických kontaktov a so šéfom diplomacie Lavrovom hovoril o ďalších krokoch. V rozhovore s Donaldom Trumpom však nepadla reč o zrušení sankcií ani o osobnom stretnutí, hoci podľa Peskova existuje vôľa takéto rokovanie pripraviť.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.