Preskočiť na obsah
  |  

Enviroorganizácie žiadajú cielenú energopomoc namiesto plošných dotácií

Environmentálne a sociálno-ekonomické organizácie vyzývajú vládu a parlament, aby od roku 2026 zaviedli cielenú energopomoc pre sociálne najzraniteľnejšie domácnosti a zvýšili podporu na energeticky efektívnu obnovu bytových a rodinných domov.

Podľa nich by táto adresná pomoc mohla ušetriť štátnemu rozpočtu 500 miliónov eur už v roku 2026.

Koordinátor Priateľov Zeme – CEPA Juraj Melichár zdôrazňuje potrebu využiť Environmentálny fond, Modernizačný fond a Sociálno-klimatický fond na financovanie pomoci.

Organizácie upozorňujú, že plošné dotovanie energií je neefektívne a finančne zaťažuje domácnosti aj štátny rozpočet.

Brigita Schmögnerová z OZ Proforum vyzýva na výrazné zvýšenie investícií do obnovy domov a podporu obnoviteľných zdrojov energie, čo by posilnilo ekonomickú sebestačnosť domácností a podporilo hospodársky rast.

Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje národný projekt na podporu domácností ohrozených energetickou chudobou s alokáciou viac ako 17 miliónov eur z Programu Slovensko.

Výzvu podporuje viacero environmentálnych a sociálnych organizácií vrátane Greenpeace a Klimatickej koalície.

(tasr, red)

  |  

Pfizer odmieta záväzky, prezident Trump tlačí na zníženie cien liekov v USA

Zástupcovia Pfizeru a ďalších farmaceutických spoločností rokovali s administratívou Donalda Trumpa o znížení cien liekov, no bez konkrétnych záväzkov. Výkonný riaditeľ Pfizeru Albert Bourla po stretnutí uviedol, že debaty boli síce srdečné, no nešli do hĺbky.

Trumpov dekrét požaduje, aby sa ceny liekov v USA vyrovnali tým, ktoré platia iné krajiny, čo by podľa právnych expertov mohlo byť ťažko realizovateľné.

Očakáva sa, že farmaceutické firmy budú ceny nastavovať podľa najnižších cien v štátoch s HDP na obyvateľa na úrovni aspoň 60 percent amerického HDP.

Bourla varoval, že tlak USA by mohol prinútiť Európu zvyšovať ceny, čo by mohlo umožniť americkým firmám tam ceny navýšiť.

Ak by USA zaviedli cenové regulácie, Pfizer zvažuje, že v niektorých krajinách stiahne svoje lieky zo systému verejného preplácania, pričom by zostali dostupné na voľnom trhu.

(tasr, lup)

  |  

Napätie po komunálnych voľbách v Srbsku: opozícia aj vláda si nárokujú víťazstvo

Komunálne voľby v srbských mestách Kosjerič a Zaječar priniesli napätú situáciu – za víťaza sa vyhlásili vládne aj opozičné bloky.

Republiková volebná komisia pripísala víťazstvo v Kosjeriči provládnej koalícii podporovanej Srbskou pokrokovou stranou (SNS), no opozícia výsledky spochybňuje a žiada prepočítanie hlasov.

V Zaječare získala provládna koalícia 27 kresiel, opozícia 19. Obe voľby sprevádzali vysoká účasť.

Podľa nezávislých pozorovateľov došlo v desiatkach percent volebných miestností k incidentom, podozreniam z kupovania hlasov, prítomnosti tretích osôb či paralelnému zapisovaniu výsledkov.

Nezrovnalosti potvrdzuje aj Centrum pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť, podľa ktorého výsledky neodrážajú slobodnú vôľu voličov.

Opozícia vyzýva na vytvorenie prechodnej vlády, ktorá by pripravila férové voľby. 

Prezident Aleksandar Vučić, naopak, tvrdí, že opozícia chce „zničiť Srbsko“, a označuje protesty za pokus o „farebnú revolúciu“.

Európsky parlament opakovane upozorňuje, že voľby v Srbsku nesplnili štandardy EÚ, poukazuje na manipulácie, zneužívanie médií a absenciu plurality. 

O budúcnosti krajiny tak rozhodne nielen výsledok volieb, ale aj schopnosť politických síl dohodnúť sa.

(tasr, red)

  |  

Izrael deportuje aktivistov zo zadržanej lode, medzi nimi aj Thunbergovú

Izrael v pondelok oznámil, že dvanásť aktivistov z humanitárnej lode Madleen, ktorá sa pokúsila dopraviť pomoc do Pásma Gazy, deportuje do ich domovských krajín. 

Medzi zadržanými sú švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, brazílsky aktivista Thiago Ávila a francúzska europoslankyňa Rima Hassanová. 

Izraelská armáda prevzala v noci na pondelok kontrolu nad loďou, ktorá sa plavila pod britskou vlajkou a vyplávala 1. júna zo sicílskej Katánie. 

Plavidlo prevádzkovala propalestínska koalícia Flotila slobody a jeho cieľom bolo dopraviť symbolické množstvo potravín, liekov a ďalšej pomoci civilistom v Gaze a upozorniť na humanitárnu krízu.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí označilo loď za „selfie jachtu celebrít“ a uviedlo, že všetci pasažieri sú v poriadku a poskytli im základné potreby. 

Minister obrany Jisrael Kac označil akciu za propagandistickú podporu Hamasu a nariadil armáde, aby zabránila prelomeniu námornej blokády Gazy, ktorá platí od roku 2007. 

Zadržanie lode vyvolalo kritiku zo strany Turecka, Iránu, Amnesty International i ďalších ľudskoprávnych organizácií, ktoré poukazujú na porušenie medzinárodného práva a zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Gaze. 

OSN tiež varuje pred hroziacim hladomorom v pásme Gazy.

(tasr, red)

  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Štát by mal lepšie cieliť sociálnu podporu

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča, aby štát začal šetriť aj v sociálnej oblasti, najmä na menej adresných položkách, ako sú 13. dôchodok a daňový bonus na dieťa.

Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie a na stabilizáciu verejných financií bude musieť prijať opatrenia v hodnote takmer päť miliárd eur.

Po predchádzajúcom zvyšovaní daňových príjmov je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nevyhnutné hľadať úspory aj na strane výdavkov vrátane sociálnych dávok.

Analýza ukazuje, že významná časť výdavkov ide aj na vyššie príjmové rodiny, najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a daňový bonus, ktoré pôvodne zamýšľali ako plošné dávky.

Súčasný systém je podľa rady menej adresný, keďže na 30 percent najvyšších príjmových rodín štát vynakladá 1,1 miliardy eur. Trinásty dôchodok vraj nepomáha tým najchudobnejším, ale najmä stredne a vyššie príjmovým dôchodcom.

Rada zdôrazňuje, že zvýšenie adresnosti nemusí znamenať radikálne škrty, ale lepšie zameranie podpory na skutočne ohrozené skupiny.

(tasr, red)

  |  

Fico: Slovensku by prospelo menej strán, ako majú Uzbekistan alebo Čína

Premiér Robert Fico (Smer) počas návštevy Uzbekistanu opäť otvoril tému zmeny politického systému na Slovensku.

Zdôraznil, že krajiny ako Uzbekistan, Vietnam či Čína sú podľa neho ekonomicky efektívnejšie vďaka menšiemu počtu politických strán a silnému vedeniu.

„Keď máte 100 politických strán, nemôžete konkurovať,“ vyhlásil Fico s tým, že aj Slovensku by prospelo zníženie počtu strán v parlamente. 

Ako možné opatrenia spomína zvýšenie volebného kvóra na sedem percent, vyššie kaucie pre strany či zníženie počtu poslancov na sto.

Fico argumentuje, že súčasný systém vedie k neefektívnosti, častým zmenám vlád a strate kontinuity v riadení štátu. Podľa neho by zmena priniesla stabilitu a lepšiu konkurencieschopnosť. Diskusiu o šetrení na politikoch a reforme financovania strán podporuje aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Návrhy však vyvolávajú kritiku – politológovia upozorňujú, že vyššie kvórum by mohlo vyradiť menšinové či liberálne strany a znížiť reprezentatívnosť parlamentu. 

Opozícia varuje pred oslabením demokracie a pluralizmu. Zmeny by si navyše vyžadovali širokú politickú dohodu a v niektorých prípadoch aj ústavnú väčšinu.

(tasr, red)