Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severná Kórea údajne stavia nové jadrové zariadenie. Pomoc prišla z Moskvy

Satelitné zábery ukazujú, že Severná Kórea postavila nové zariadenie v jadrovom komplexe Jongbjon, ktoré nápadne pripomína závod na obohacovanie uránu z Kangsonu, uvádza portál Moscow Times.

Analytici upozorňujú, že budova môže slúžiť na zvýšenie produkcie jadrových hlavíc. Hoci Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu podobnosť potvrdila, o účele objektu zatiaľ mlčí.

Práce sa začali koncom roka 2024, no Kim Čong-un sa zariadením pochválil už v januári. Jeho prístup sa zmenil – jadrové kapacity prestáva skrývať a otvorene hovorí o ich „exponenciálnom“ rozšírení.

Podľa americkej Kongresovej výskumnej služby by KĽDR mohla mať až 90 jadrových hlavíc, z toho asi 50 už zostavených. Oproti minuloročným odhadom ide o dramatický nárast, ktorý môže súvisieť s čoraz tesnejšou spoluprácou s Moskvou.

Pchjongjang tak posilňuje svoje jadrové páky voči USA, Južnej Kórei aj Japonsku a vysiela ďalší varovný signál svetu.

(moscow times, lup)

Minúta  |  

EÚ a USA zrýchľujú obchodné rokovania, Brusel pripravuje protiopatrenia

Európska únia a Spojené štáty pokračujú v intenzívnych obchodných rokovaniach s cieľom zabrániť zavedeniu 50-percentných ciel na európsky export, ktoré avizoval prezident Donald Trump od 9. júla.

Rokovania sa v posledných dňoch zrýchlili, pričom Európska únia považuje dohodu na princípoch do do 9. júla za najlepší scenár, ktorý by umožnil doladiť detaily neskôr.

Brusel a Washington diskutujú o citlivých sektoroch ako oceľ, hliník, automobily, farmaceutiká, polovodiče a civilné lietadlá, ako aj o colných a netarifných bariérach. 

Európska únia ponúkla USA postupné zníženie ciel na nulu na autá, priemyselný tovar a necitlivé poľnohospodárske produkty, no zároveň pripravuje odvetné opatrenia v prípade zavedenia amerických ciel.

Trumpove clá by zasiahli 70 percent európskeho vývozu do USA v hodnote 380 miliárd eur, čo by mohlo vyvolať okamžité odvetné clá EÚ na americký tovar v hodnote 21 miliárd eur a ďalší zoznam ciel za 95 miliárd eur, zameraný na priemyselné produkty, lietadlá, automobily a bourbon.

EÚ deklaruje pripravenosť pokračovať v rokovaniach, no zároveň zdôrazňuje, že akékoľvek požiadavky USA, ktoré by narúšali regulačnú či daňovú autonómiu Únie, sú neakceptovateľné. 

Obe strany sa snažia nájsť kompromis, pričom Európska únia je pripravená brániť svoje záujmy aj odvetnými opatreniami.

(tasr, red)

Minúta  |  

Británia plánuje rast výdavkov, napriek prísnym opatreniam na konsolidáciu

Ministerky financií Britskej vlády Rachel Reeves plánuje zvýšiť rozpočty rezortov o 2,3 percenta ročne, pričom verejné výdavky presiahnu 2 bilióny libier.

Súčasne je však prioritou fiškálna konsolidácia a znižovanie verejného dlhu. Vláda sa zaviazala, že do rozpočtového roka 2029 – 2030 bude rozpočtový deficit maximálne 0,5 percenta HDP.

Plán je, aby sa administratívne rozpočty ministerstiev sa majú do konca dekády znížiť o 15 percent, čo má priniesť úspory 2,2 miliardy libier ročne.

Výdavky na sociálne dávky budú obmedzené vopred stanoveným stropom (welfare cap). Každé dva roky sa uskutoční výdavková revízia, ktorá stanoví limity na ďalšie obdobie.

Podľa Medzinárodného menového fondu je potrebné riešiť aj dlhodobé výzvy – rastúce náklady na zdravotníctvo a dôchodky.

Medzinárodný menový fond tvrdí, že výdavky na tieto oblasti sa môžu zvýšiť o osem % hrubého domáceho produktu do roku 2050.

Hlavným cieľom ministerky financií Rachel Reeves je stabilizovať verejné financie, udržať dôveru investorov a obmedziť rast dlhu.

(reuters, gov.uk, red)

Minúta  |  

Maďarsko podáva žalobu na EÚ pre miliónové pokuty za azylovú politiku

Maďarsko podáva žalobu na Súdny dvor EÚ pre rekordnú pokutu, ktorú mu Únia uložila za porušovanie azylových pravidiel.

Krajina mala podľa verdiktu platiť jeden milión eur denne, keďže napriek rozhodnutiu z roku 2020 neumožnila migrantom podať žiadosť o azyl priamo v Maďarsku.

Poradca Viktora Orbána György Bakondi uviedol, že jediným možným krokom vlády je právna žaloba s pomocou medzinárodnej advokátskej kancelárie.

EÚ už minulý rok nariadila aj jednorazovú pokutu 200 miliónov eur, no Budapešť termíny na zaplatenie ignorovala. Brusel preto siahol k tzv. kompenzačnému mechanizmu a začne pokuty odpočítavať z eurofondov.

Orbán reagoval ostrou kritikou a označil rozhodnutie za nehorázne, pričom tvrdí, že namiesto pokuty by Maďarsko malo dostať miliardy za ochranu hraníc.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump: Čoraz menej verím, že Irán pristúpi na jadrovú dohodu

Donald Trump priznáva, že jeho dôvera v možnosť jadrovej dohody s Iránom slabne. V rozhovore pre podcast New York Post povedal, že si čoraz menej myslí, že by Teherán súhlasil s obmedzením svojho nukleárneho programu.

Trump sa snaží presadiť novú dohodu, ktorá by obmedzila iránske jadrové aktivity, pričom naznačil, že ak diplomacia zlyhá, nevylučuje ani vojenský zásah.

Zároveň upozornil, že rokovania s Iránom sú komplikované a Teherán podľa neho využíva zdržiavaciu taktiku.

Zdôraznil, že Spojené štáty nepripustia, aby Irán získal jadrové zbrane, hoci by preferoval mierové riešenie.

Irán opakovane tvrdí, že jeho nukleárny program je zameraný výlučne na civilné účely, ako je výroba elektriny. Napriek tomu sa zdá, že Trump už neverí, že Irán má úprimnú snahu o dohodu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ústavný súd pozastavil zákon o rušení mestských častí Košíc bez referenda

Ústavný súd Slovenskej republiky bude posudzovať ústavnosť časti zákona o meste Košice, ktorá umožňuje zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti bez konania miestneho referenda.

Tento krok súdu nadväzuje na návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý podal podnet na základe žiadosti 14 z 22 košických mestských častí.

Tie považujú možnosť redukcie mestských častí bez referenda za diskriminačnú a nedemokratickú.

Generálny prokurátor argumentuje, že napadnuté ustanovenia porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože obyvateľom mestských častí Košíc bolo odňaté právo, ktoré ostatní obyvatelia Slovenska majú. 

Novelu zákona schválil parlament v marci 2023 a účinnosť nadobudla v máji toho istého roka, pričom vypustila povinnosť usporiadať referendum pri takýchto zmenách.

Ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie v celom rozsahu a zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení, kým nerozhodne o ich súlade s Ústavou SR.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.