Preskočiť na obsah
  |  

Aktivista Chálil ostáva vo väzbe, americká vláda prišla s novým obvinením

Americký sudca predĺžil väzbu Mahmúdovi Chálilovi, prominentnému propalestínskemu aktivistovi, aj napriek predchádzajúcemu nariadeniu o jeho prepustení.

Pôvodný dôvod zadržiavania, ktorý sa opieral o tvrdenia ministra Marca Rubia o hrozbe pre národnú bezpečnosť, sudca zamietol.

Následne však Trumpova administratíva predložila nové obvinenie – údajné zamlčanie informácií pri žiadosti o trvalý pobyt. Rezort vnútornej bezpečnosti podložil obvinenia výstrižkami z bulvárnej tlače.

Chálila, ktorý je ženatý s Američankou a má v USA trvalý pobyt, zadržali v marci v Louisiane. Jeho právna zástupkyňa tvrdí, že ide o politickú perzekúciu a pokus umlčať kritiku voči Izraelu.

Muž je známy ako organizátor univerzitných protestov proti izraelským útokom v Gaze, ktoré sa často stretli s obvineniami z antisemitizmu. Niektoré demonštrácie prerástli do násilností.

(tasr, afp, max)

  |  

Šéf Bieleho domu im dal zelenú: partnerstvo U. S. Steel a Japoncov je realitou

Prezident Donald Trump odobril 14,9-miliardovú akvizíciu U. S. Steel japonskou spoločnosťou Nippon Steel, čím ukončil 18-mesačný proces plný prekážok.

Podmienkou súhlasu bolo podpísanie dohody s americkým ministerstvom financií, ktorá rieši bezpečnostné obavy.

Firmy túto podmienku splnili, čím získali definitívne schválenie. Nippon Steel sa zaviazala investovať 11 miliárd dolárov do roku 2028 a ďalšie tri miliardy po tomto období, pričom si zabezpečí silnú pozíciu na rastúcom americkom trhu.

Súčasťou dohody je aj takzvaná "zlatá akcia", ktorá dá americkej vláde právo veta nad dôležitými rozhodnutiami.

Akvizícia zachraňuje U. S. Steel pred úpadkom a zároveň umožní japonskej firme profitovať z amerických infraštruktúrnych projektov a vyhnúť sa vysokým clám. Napriek odporu odborov a otázkam o suverenite amerického priemyslu Trump dohodu označil za krok smerom k posilneniu americkej výroby.

(reuters, max)

  |  

Trump pozastavil razie v hoteloch a farmách, reaguje na tlak podnikateľov

Administratíva Donalda Trumpa nariadila pozastavenie razií proti nelegálnym imigrantom v poľnohospodárstve, hoteloch a reštauráciách.

Podľa denníka New York Times ide o reakciu na tlak odvetví, ktoré sú výrazne závislé od pracovnej sily migrantov. Usmernenie podpísal vysoký predstaviteľ imigračného úradu, jeho platnosť je okamžitá.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti rozhodnutie potvrdilo a zároveň podotklo, že sa sústredí na odstraňovanie "najhorších zločincov".

Tento krok prichádza po Trumpovom vyhlásení, že pripravuje nové nariadenie zohľadňujúce vplyv imigračnej politiky na sektor poľnohospodárstva a služieb.

Poľnohospodárske zväzy už dlhodobo žiadajú, aby ich zamestnávatelia neboli terčom deportácií, keďže by to mohlo narušiť citlivý dodávateľský reťazec.

(reuters, max)

  |  

Obvinenia z monopolu nepotvrdili, obľúbený prehliadač sa vyhol pokute

Mexický protimonopolný úrad ukončil vyšetrovanie spoločnosti Google bez uloženia pokuty. Viacročné skúmanie praktík v oblasti digitálnej reklamy, ktoré spustila Federálna komisia pre hospodársku súťaž v roku 2020, sa zameralo na to, či Google neoprávnene neuprednostňuje svoje reklamné služby.

Úrad nakoniec uznal, že inzerenti nie sú nútení nakupovať reklamu na tretích stránkach, aby mohli využívať reklamu vo vyhľadávači.

Hovorca Googlu rozhodnutie privítal ako dôkaz, že ich nástroje poskytujú používateľom "slobodu a kontrolu nad používaním našich nástrojov spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám".

Spoločnosti pôvodne hrozila pokuta až do výšky osem percent z ročných príjmov. Aj keď presné čísla o mexickom trhu nie sú známe, celý región Latinskej Ameriky priniesol vlani prehliadaču príjem 20,4 miliardy dolárov.

Google však narazil na regulačný tlak aj inde. V USA už čelil rozhodnutiu, ktoré označilo jeho dominantné postavenie vo vyhľadávaní za nezákonné.

Ministerstvo spravodlivosti žiada zásadné zmeny vrátane zdieľania údajov a ukončenia platieb za exkluzivitu na zariadeniach Apple.

(reuters, max)

  |  

Americká námorná pechota začala chrániť federálne budovy v Los Angeles

Približne 200 príslušníkov americkej námornej pechoty v piatok nasadili v Los Angeles na ochranu federálneho majetku a úradníkov. Stalo sa tak po protestoch vyvolaných raziami proti nelegálnym migrantom.

Dve roty prevzali ochranu federálnej budovy Wilshire, kde sídli aj FBI. Nahradili tam jednotky Národnej gardy, ktoré sa zamerajú na ochranu federálnych zamestnancov. Generálmajor Scott Sherman uviedol, že pechota bude vybavená štandardnou výstrojou vrátane prilby, štítu, obuška a plynových masiek, ale nebude zasahovať ako bezpečnostné zložky.

Sherman zároveň potvrdil, že vojaci zatiaľ nikoho nezadržali. Môžu tak urobiť len výnimočne.

V sobotu sa v USA očakávajú masové protesty v súvislosti s vojenskou prehliadkou vo Washingtone pri príležitosti 250. výročia americkej armády a 79. narodenín Donalda Trumpa. Do ulíc vyjde aj hnutie No Kings, ktoré pripravuje protesty na viac než 2 000 miestach.

(tasr, lud)

  |  

Štvrtková havária lietadla spoločnosti Air India si vyžiadala už 274 obetí

Počet obetí štvrtkovej havárie lietadla spoločnosti Air India v indickom meste Ahmadábád sa zvýšil na 274, informovali v noci na sobotu tamojšie médiá po tom, čo záchranné tímy vytiahli spod trosiek 29 mŕtvych tiel a čiernu skrinku.

Lietadlo typu Boeing 787-8 Dreamliner smerujúce na londýnske letisko Gatwick sa zrútilo krátko po štarte do štvrte Méghání Nagar v Ahmadábáde a dopadlo na budovu študentského internátu. Na palube bolo podľa Air India celkovo 242 ľudí - okrem dvoch pilotov a desiatich členov posádky aj 169 občanov Indie, 53 Britov, sedem občanov Portugalska a jeden Kanaďan. Medzi cestujúcimi bolo 11 detí.

Spoločnosť Air India už v deň nešťastia potvrdila, že na palube lietadla zahynulo 241 osôb a jediný preživší je hospitalizovaný. Zvýšenie počtu obetí na 274 znamená, že okrem pasažierov a členov posádky zahynulo pravdepodobne aj 33 osôb v areáli internátu. Medzi obeťami na mieste sú traja lekári a tehotná žena, napísal server The Times of India.

Príčina zrejme najväčšieho leteckého nešťastia v Indii za uplynulé desaťročia je naďalej predmetom vyšetrovania. Objasniť má aj to, prečo sa lietadlo zrútilo 33 sekúnd po štarte. Indická vláda zriadila výbor na tento účel osobitnú komisiu, ktorej bude predsedať minister vnútra. Indickým úradom pomáhajú aj tímy z USA a Británie.

(tasr, lud)