Preskočiť na obsah
  |  

Merz chce na samite G7 dohodu k Iránu: žiadne jadrové zbrane

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že na nadchádzajúcom samite G7 v Kanade chce presadiť dohodu o štyroch zásadných bodoch týkajúcich sa Blízkeho východu. Zdôraznil potrebu jednotného postoja G7 k iránsko-izraelskému konfliktu.

Podľa Merza nesmie Irán disponovať jadrovými zbraňami, Izrael má právo na sebaobranu, konflikt sa nesmie ďalej vyhrocovať a treba vytvoriť priestor na diplomaciu. Zároveň varoval, že Nemecko sa pripravuje na možnosť iránskych útokov na židovské ciele na svojom území.

Samit sa bude venovať aj vojne na Ukrajine, pri ktorej Merz požaduje zvýšenie tlaku na Rusko a podporuje dohodu o nových sankciách do konca mesiaca. Obe témy majú byť hlavnými bodmi rokovaní lídrov hospodársky vyspelých krajín.

(tasr, lipa)

  |  

Netanjahu varuje: Irán zaplatí za smrť civilistov v Bat Jam veľmi vysokú cenu

Po smrti najmenej šiestich civilistov vrátane dvoch detí pri útoku iránskej rakety v meste Bat Jam pri Tel Avive sľúbil izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdú odvetu.

„Irán zaplatí veľmi vysokú cenu za úmyselnú vraždu žien a detí,“ vyhlásil priamo na mieste nešťastia. Izraelské záchranné zložky pokračujú v pátraní po siedmich nezvestných, pričom poškodenej budove stále hrozí zrútenie.

Prezident Izraela Jicchak Herzog označil konfrontáciu s Iránom za obranu nielen Izraela, ale celého Blízkeho východu, a vyzval lídrov G7 na podporu. Zároveň ostro kritizoval iránsky režim ako „ríšu zla“, ktorá podľa neho ohrozuje svet aj prostredníctvom vývoja jadrových zbraní.

Obaja lídri dali najavo, že cieľom Izraela je zásadne zmeniť bezpečnostnú realitu v regióne.

(tasr, lipa)

  |  

Demonštranti v Haagu upozornili na spoluvinu Holandska na utrpení v Gaze

Tisíce demonštrantov zaplnili ulice Haagu v Holandsku počas nedeľného pochodu proti izraelskej ofenzíve v Pásme Gazy, ktorú označili za genocídu. V červenom oblečení vytvorili symbolickú „červenú líniu“ smerujúcu k Medzinárodnému súdnemu dvoru.

Protest zorganizovali ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International a zaznela ostrá výzva holandskej vláde, aby prehodnotila svoj postoj a zastavila „holandskú spoluvinu“. Transparenty ako „buďte ticho, keď deti spia, nie keď zomierajú“ odrážali emócie účastníkov.

Podľa organizátorov šlo o pokračovanie najväčšej demonštrácie za posledné dve dekády, ktorá sa konala v máji.

Medzinárodný súdny dvor v súčasnosti posudzuje obvinenie Juhoafrickej republiky voči Izraelu, či jeho činy v Gaze porušujú dohovor OSN o genocíde. Izraelská vláda tieto tvrdenia odmieta.

(tasr, lipa)

  |  

Robert Kubica a dvaja mladíci získali pre Ferrari triumf na 24 hodín Le Mans

Talianska automobilová značka Ferrari zopakovala prvenstvo v hlavnej kategórii prestížnych pretekov 24 hodín Le Mans. Posádka víťazného vozidla 499P s číslom 83 v zložení Phil Hanson, Yifei Ye a Robert Kubica doviedla Ferrari k tretiemu triumfu v sérii. Pre všetkých pilotov ide o prvé víťazstvo na legendárnom podujatí.

Počas vytrvalostných pretekov stihli absolvovať 387 kôl, v cieli mali pred vozidlom Porsche 963 číslo 6 (Matt Campbell, Kévin Estre, Laurens Vanthoor) náskok 14,084 sekundy. Od zmeny na triedu typu Hypercar pred štyrmi rokmi tak naďalej platí, že najúspešnejšia značka ešte netriumfovala. Tretie finišovalo Ferrari číslo 51, ktoré pilotovali víťazi ročníka 2023 James Calado, Antonio Giovinazzi a Alessandro Pier Guidi. Najlepšia trojica minulého ročníka Nicklas Nielsen, Antonio Fuoco a Miguel Molina dosiahla 4. miesto.

Takmer počas celého priebehu pretekov dominovali Ferrari a Porsche. Dvadsaťpäť minút do uzavretia pretekov sa na prvú priečku dostal Poliak Kubica. Ten využil Giovinazziho pit stop a stanovil nový rekord v počte odjazdených kôl v ére hlavnej triedy Hypercar. Pre taliansky továrenský tím to zároveň znamená, že si trofej po treťom víťazstve za sebou môžu nechať vo svojej továrni v Maranelle.

(tasr, lipa)

  |  

US Steel prechádza pod Nippon Steel, Trump sľubuje pracovné miesta a stabilitu

Americký prezident Donald Trump schválil v piatok spojenie spoločností US Steel a japonskej Nippon Steel, pričom obe firmy poskytli záruky v oblasti národnej bezpečnosti USA.

Trump tak zmenil svoj pôvodný postoj, keď ešte v máji požadoval, aby US Steel zostal v americkom vlastníctve. Zdôraznil však, že spoločnosť si ponechá sídlo v Pittsburghu. Firmy avizujú bezprecedentné investície do výroby ocele v USA a prísľub vytvorenia či zachovania viac ako 100-tisíc pracovných miest.

V rámci dohody sa Nippon Steel zaviazal investovať do roku 2028 približne 11 miliárd dolárov. Spojenie s US Steel, ktorý japonská firma plánuje kúpiť za 14,9 miliardy dolárov, vytvorí podľa Svetovej asociácie pre oceľ tretiu najväčšiu oceliarsku spoločnosť sveta – po čínskej Baowu a ArcelorMittal.

(tasr, lipa)

  |  

Moskva tvrdí, že postúpila v Sumách, Kyjev hlási návrat do Andrijivky

Ruské sily v noci zaútočili na ropnú rafinériu v ukrajinskom Kremenčuku, ktorá slúži ako dôležitý zdroj paliva pre jednotky v Donbase. Útok podľa ruského ministerstva obrany zahŕňal rakety a drony odpálené z mora i vzduchu a označili ho za úspešný.

Moskva zároveň hlási postup do Sumskej oblasti a tvrdí, že Kyjevu spôsobila značné straty – cieľom má byť vytvorenie „nárazníkovej zóny“ na ochranu Kurskej oblasti.

Ukrajinský prezident Zelenskyj však oznámil, že jeho jednotky znovu dobyli obec Andrijivka a že počas noci zostrelili 167 z 194 vzdušných cieľov vrátane 183 dronov a 11 rakiet, ktoré mierili najmä na Poltavskú oblasť.

Zelenskyj varuje, že Rusko za jediný mesiac vypustilo už takmer 2800 dronov a tisíce ďalších útočných prostriedkov, čo poukazuje na silnú intenzitu bojov.

(tasr, lipa)