Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Podľa viacerých zdrojov sa EÚ zmieri s 10-percentým clom

Európski predstavitelia sú čoraz viac zmierení s tým, že 10-percentné „recipročné“ clo bude základom každej obchodnej dohody medzi USA a EÚ, uviedlo viacero zdrojov oboznámených s rokovaniami.

Prezident Trump vylúčil, že by táto sadzba mohla byť nižšia pri väčšine tovarov z EÚ napriek pretrvávajúcim snahám európskych vyjednávačov dosiahnuť nižšiu hodnotu.

„Desať percent je tvrdý oriešok. Tlačíme na nich, ale už majú príjmy,“ povedal jeden vysokopostavený predstaviteľ EÚ.

Ďalší zdroj potvrdil, že EÚ formálne neprijala 10 percent ako základ, no priznal, že bude ťažké túto hodnotu zmeniť alebo zrušiť.

Európska komisia verejne deklarovala, že neprijme dvojcifernú základnú sadzbu, avšak pozícia USA sa sprísnila, odkedy začali vyberať významné príjmy z ciel.

EÚ sa snaží uzavrieť dohodu do 9. júla. V prípade, že sa dohoda neuzavrie, tak by recipročné clá na mnohé tovary mohli stúpnuť až na 50 percent.

Európski výrobcovia automobilov a ďalší exportéri už sú tvrdo zasiahnutí existujúcimi americkými clami na oceľ, hliník a autá. Päťdesiatpercentné clá by určite znamenali pre mnohých aj totálne škody.

Pri ročnom obchodnom prebytku EÚ s USA vo výške 236 miliárd dolárov majú európske priemyselné odvetvia viac čo stratiť.

(reuters, red)

Minúta  |  

Taraba: Veterné parky čakajú najprísnejšie posudky, nie podpora

Ministerstvo životného prostredia sa dištancuje od podpory výstavby veterných parkov. Šéf rezortu Tomáš Taraba (nom. SNS) oznámil, že projekty budú podliehať najprísnejšiemu posudzovaniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia.

Plánuje zároveň sprísniť aj ďalšie podmienky – vrátane povinného súhlasu obcí a prevádzkovateľov prenosovej sústavy.

Minister zároveň zdôraznil, že od svojho nástupu nepodpísal žiadne povolenie na výstavbu veterného parku. V súvislosti s plánom obnovy pripomenul, že výstavbu dvoch veterných zón schválila predchádzajúca vláda.

Tvrdenia o plánovaných 25 zónach označil za nepravdivé. Výber konkrétnych zón má podľa neho na starosti ministerstvo hospodárstva, nie jeho rezort.

Jednou z veterných lokalít má byť priemyselná zóna pre automobilku Volvo, ktorá plánuje vyrábať elektrické vozidlá.

Taraba tým naznačil, že envirorezort nebude brzdiť priemyselné investície, avšak dôsledne si ponechá kontrolu nad projektmi, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na krajinu a životné prostredie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Štúrovo: Mesto zasiahla smrť chlapca, čaká sa na výsledky z Vadaša

Tragická smrť 11-ročného chlapca po nákaze mikroorganizmom Naegleria fowleri otriasla aj Štúrovom.

Primátor Eugen Szabó vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým a zdôraznil, že zdravie a bezpečnosť sú pre mesto najvyššou prioritou.

Školák sa začiatkom júna zúčastnil na plaveckom výcviku na termálnom kúpalisku Vadaš v Štúrove, ktoré je preventívne od 15. júna zatvorené.

Príčinu nákazy ešte potvrdzujú laboratórne testy - tie môžu trvať až týždeň, keďže ide o výnimočne zriedkavý patogén.

„Zisťujeme prítomnosť zriedkavého mikroorganizmu, ktorý sa vo vodách môže vyskytovať vo veľmi malom množstve,“ povedala Martina Dikonová z novozámockého regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Primátor vyzval verejnosť na pokoj a dôveru v kompetentné úrady. Pripomenul aj ekonomický dosah situácie - stovky podnikateľov v areáli kúpaliska čelia výrazným finančným stratám.

Mesto podľa jeho slov urobí všetko pre objasnenie situácie a podporu postihnutých.

(tasr, red)

Minúta  |  

EÚ chce limit na počet detí od darcu spermií, rieši aj riziko incestu

Európska únia zvažuje podľa portálu Politico zavedenie spoločného limitu na počet detí počatých od jedného darcu spermií.

Dôvodom je rastúce riziko neúmyselného incestu a psychickej záťaže pre deti, ktoré zisťujú, že majú desiatky až stovky nevlastných súrodencov. Kým väčšina členských štátov má vlastné limity, cezhraničné darcovstvo je prakticky neregulované.

Švédsko v spolupráci s ďalšími siedmimi krajinami otvorilo tému pred ministrami EÚ s cieľom zaviesť celoeurópske pravidlá a centrálny register darcov.

Prípad darcu s genetickou mutáciou spôsobujúcou rakovinu, ktorého spermie použili pri počatí 67 detí, je podľa odborníkov ďalším varovaním.

Kryobanky však upozorňujú, že príliš prísne limity by mohli znížiť už aj tak obmedzenú dostupnosť darcov. Ceny by rástli a čakacie lehoty sa predĺžili. Etici, naopak, tvrdia, že zdravie detí a ich právo poznať pôvod musia mať prednosť pred obchodnými záujmami.

Téma sa stáva čoraz naliehavejšou aj pre rozmach DNA testovania a digitalizácie kontaktov medzi súrodencami.

(politico, lup)

Minúta  |  

Americká ambasáda zostane v centre Bratislavy minimálne do roku 2035

Bratislavské mestské zastupiteľstvo vo štvrtok schválilo predĺženie nájmu pozemkov Veľvyslanectvu USA na Hviezdoslavovom námestí do konca júla 2035.

Ide o plochy využívané ako bezpečnostná zóna okolo ambasády, ktorá je ohradená od roku 2002 v reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001.

Výška ročného nájomného zostáva 481 070 eur, pričom 75 percent sumy získa mesto a 25 percent mestská časť Staré Mesto.

Ak v budúcnosti ambasáda získa stavebné povolenie na novú budovu, nájomné klesne na jedno euro ročne až do konca zmluvy.

V opačnom prípade sa od augusta 2030 zvýši o priemernú infláciu, minimálne o dve percentá.

Primátor Matúš Vallo uviedol, že „všetci vieme, že ten plot tam nechceme, nemyslíme si, že je pekný. Už dávno tam nemal byť. Všetci však vieme, aká je realita, sila štátnej inštitúcie a dohody“.

Mesto podľa neho získava pre rozpočet významné prostriedky a alternatívou by bolo, že ambasáda nebude platiť takmer nič.

Ambasáda už v minulosti deklarovala záujem presťahovať sa a v roku 2022 kúpila budovu na Dostojevského rade, kde plánuje nové sídlo. 

Diskusie o odstránení plota a presťahovaní ambasády prebiehajú od roku 2016.

(tasr, red)

Minúta  |  

Kokottová: Google zneužil Android, čelí miliardovej pokute EÚ

Technologický gigant Google pravdepodobne neodvráti rekordnú pokutu od Európskej únie vo výške 4,125 miliardy eur. Generálna advokátka Európskeho súdneho dvora Juliane Kokottová odporučila súdu zamietnuť odvolanie spoločnosti, čím by sa potvrdil verdikt Všeobecného súdu z roku 2022.

Prípad sa týka zneužitia dominantného postavenia Androidu, keď Google podľa Bruselu podmieňoval prístup výrobcov smartfónov k obchodu Google Play inštaláciou svojich aplikácií. Tým si firma údajne upevnila svoju pozíciu vo vyhľadávaní a zvýšila príjmy z reklamy.

Kokottová označila námietky Googlu za neopodstatnené. Hoci jej stanovisko nie je právne záväzné, súd sa ním často riadi.

Google verdikt skritizoval ako škodlivý pre otvorené platformy a používateľov Androidu.

Konečné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora by malo padnúť v nasledujúcich mesiacoch. Prípad patrí medzi najväčšie protimonopolné spory EÚ a sleduje ho celá technologická scéna.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.