Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ostrý štrajk v GeLiMa: zamestnanci žiadajú vyššie mzdy, vedenie odmieta

Zamestnanci spoločnosti GeLiMa, slovenského výrobcu želatíny a potravinárskych surovín v Liptovskom Mikuláši, vstúpili v stredu 25. júna do ostrého štrajku.

Dôvodom je neúspešné kolektívne rokovanie o mzdovej časti kolektívnej zmluvy na rok 2025.

Odborová organizácia žiadala zvýšenie základných platov o 12 percent, minimálne o 160 eur, a zvýšenie príplatkov za prácu v rizikovom prostredí o 8,8 percenta.

Posledný kompromisný návrh odborov zo 16. júna obsahoval zvýšenie základnej mzdy o 100 eur spätne od 1. januára a zvýšenie príplatkov o 2,8 percenta, no zamestnávateľ tento návrh odmietol.

Do štrajku sa zapojila viac ako polovica zo 107 zamestnancov, a to najmä z výroby. Vedenie spoločnosti reagovalo čiastočnou výlukou, ktorá sa týka zamestnancov nezapojených do štrajku.

Odborári to vnímajú ako snahu narušiť vzťahy na pracovisku.

Podľa vedenia firmy sa rokovania uskutočnili v niekoľkých kolách aj za účasti sprostredkovateľa a navrhli aj konanie pred rozhodcom, čo odbory odmietli.

GeLiMa deklaruje, že rešpektuje právo na štrajk, no považuje ho za krajné riešenie. Firma zároveň uvádza, že je otvorená ďalším rokovaniam s cieľom dosiahnuť dohodu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Múzeum v Kremnici bude viesť exriaditeľ Slovenského národného múzea

Múzeum mincí a medailí v Kremnici povedie od 1. júla Branislav Panis, skúsený odborník na múzejníctvo a bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného múzea. Informáciu priniesla Národná banka Slovenska (NBS).

Výberová komisia ho zvolila spomedzi štyroch kandidátov. Panis do múzea prináša viac ako 25 rokov skúseností s kultúrnym manažmentom a rozvojom zbierok či výstav.

Počas pôsobenia v SNM stál za významnými projektmi, ako bolo sťahovanie expozícií počas rekonštrukcie Bratislavského hradu.

Nový riaditeľ označil svoje menovanie za výzvu a plánuje rozvíjať obsah i kvalitu múzea.

Kľúčovou úlohou bude aj obnova priestorov na hrade, ktorá má zatraktívniť návštevu múzea.

Múzeum pod patronátom NBS sa dlhodobo venuje numizmatike a popularizácii finančnej histórie.

(red)

Minúta  |  

Moskva zakázala protest proti soche Stalina, Jabloko zvažuje žalobu

Moskovské úrady zamietli povolenie na protest proti znovu odhalenému basreliéfu Josifa Stalina, pričom sa odvolali na pandemické nariadenie z roku 2020, ktoré formálne stále zakazuje verejné zhromaždenia.

Pamätník s názvom Vďačnosť ľudu vodcovi a veliteľovi bol nainštalovaný v máji pri stanici metra Taganskaja pri príležitosti 90. výročia moskovského metra.

Opozícia, konkrétne strana Jabloko, to označila za zámernú provokáciu a hanbu pre hlavné mesto. Strana zároveň spustila podpisovú akciu za odstránenie diela a plánuje podniknúť právne kroky.

Dielo znázorňuje Stalina obklopeného obdivujúcimi ľuďmi, čím podľa Jabloka oslavuje diktátora zodpovedného za milióny obetí represií, gulagov a popráv.

Historici aj ochrancovia práv upozorňujú, že v Rusku v posledných rokoch pribúdajú nové Stalinove sochy, zatiaľ čo pamätníky jeho obetí miznú.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Drucker chce znížiť financovanie súkromných a cirkevných škôl o 20 percent

Minister školstva Tomáš Drucker predložil návrh, ktorý by od septembra 2027 znížil financovanie súkromných a cirkevných škôl o 20 percent, ak nebudú spĺňať nové podmienky verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania.

Podľa návrhu zákona by plné financovanie zo štátneho rozpočtu naďalej dostávali len tie školy, ktoré prijímajú žiakov zo spádového obvodu a nevyberajú školné.

Súkromné a cirkevné školy, ktoré si ponechajú školné alebo budú selektívne prijímať žiakov, by mali normatívny príspevok znížený o pätinu.

Ministerstvo argumentuje snahou o spravodlivosť a zrovnoprávnenie podmienok pre všetky školy bez ohľadu na zriaďovateľa.

Cieľom je zároveň zabezpečiť dostupnosť vzdelávania pre deti zo všetkých sociálnych skupín a zabrániť diskriminácii.

Súkromné školy však tvrdia, že návrh je likvidačný a povedie k zvyšovaniu školného alebo zatváraniu zariadení.

Asociácia súkromných škôl upozorňuje, že už dnes dostávajú na žiaka menej ako verejné školy a ďalšie zníženie by mohlo ohroziť ich existenciu vrátane možností vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami.

Návrh zákona je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a jeho účinnosť sa predpokladá od januára 2026, pričom zníženie financovania by sa týkalo škôl od septembra 2027. 

(hn, red)

Minúta  |  

Irán po bojoch s Izraelom chystá pohreby veliteľov a jadrových vedcov

Irán pripravuje štátne pohreby pre svojich vysokopostavených veliteľov a jadrových vedcov, ktorí prišli o život počas nedávnych bojov s Izraelom.

Smútočný obrad sa uskutoční v sobotu v Teheráne, len pár dní po uzavretí prímeria.

Medzi obeťami je aj Hosejn Salámí, vplyvný veliteľ Revolučných gárd, ktorého pochovajú už vo štvrtok. Salámí patril k najbližším spojencom najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Chameneího.

Izrael 13. júna spustil rozsiahle útoky na iránske vojenské a jadrové zariadenia, ktoré si vyžiadali stovky obetí. Podľa Teheránu prišlo o život najmenej 610 civilistov a ďalších viac ako 4 700 ľudí utrpelo zranenia.

Irán reagoval sériou odvetných úderov, pri ktorých podľa oficiálnych údajov zahynulo 28 ľudí v Izraeli. Boje tak opäť ukázali krehkosť regiónu a eskaláciu napätia, ktoré sa však zatiaľ podarilo dočasne utlmiť.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Nemecké dlhopisy kolíšu, investori vyčkávajú na samit NATO

Výnosy nemeckých vládnych dlhopisov v stredu mierne klesli, keď sa pozornosť trhov presunula na schválenie návrhu rozpočtu s rekordnými investíciami do nemeckej infraštruktúry a obrany.

Tento krok je vnímaný ako snaha podporiť ekonomický rast a modernizáciu infraštruktúry v čase, keď nemecká ekonomika čelí slabšiemu rastu a neistote.

Výnosy 10-ročných nemeckých dlhopisov, ktoré sú referenčným ukazovateľom pre celú eurozónu, klesli o jeden bázický bod na 2,53 percenta.

Na trhoch rezonuje aj samit NATO v Haagu, kde európski spojenci dúfajú, že záväzok zvýšiť obranné výdavky pomôže rozptýliť pochybnosti prezidenta Donalda Trumpa o americkom záväzku voči Aliancii.

Ceny ropy sa po prudkom prepade stabilizovali, keďže prímerie medzi Iránom a Izraelom zmiernilo obavy z narušenia dodávok cez Hormuzský prieliv.

Analytici upozorňujú, že prípadný rast cien energií by mohol narušiť súčasný trend dezinflačných tlakov v eurozóne aj USA a ovplyvniť očakávania ďalších znižovaní úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk.

Výnosy talianskych 10-ročných dlhopisov klesli na 3,47 percenta, pričom riziková prirážka voči nemeckým Bundom sa zúžila na 93,5 bázického bodu, čo je najnižšia úroveň od roku 2021.

Tento vývoj naznačuje vyššiu dôveru investorov v talianske verejné financie.

(reuters, hindustantimes, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.