Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina v Afrike pomáha utečencom a cvičí mauritánsku armádu

Mauritánia sa stala súčasťou globálnej snahy Ukrajiny oslabiť vplyv Ruska v Afrike. Kyjev tu po invázii v roku 2022 otvoril nové veľvyslanectvo a poskytuje potravinovú pomoc utečencom z Mali, ktorí utekajú pred ruskou podporou vládnych síl.

Ukrajina tiež ponúkla výcvik mauritánskej armáde a buduje kontakty s tamojšou vládou. Moskva je na kontinente hlboko zakorenená – jej vojaci, žoldnieri a ťažobné firmy pôsobia najmä v oblasti Sahelu.

Kyjev sa preto snaží presvedčiť africké krajiny, že jeho boj proti Rusku je paralelou k ich boju s pozostatkami kolonializmu.

Ukrajina zároveň posilnila potravinovú diplomaciu – len tento rok exportovala do Afriky takmer 10 miliónov ton obilia. V tábore Mbera už pomáha tisícom utečencov.

(reuters, mja)

  |  

Štandard NATO je dnes horší než ukrajinský, tvrdí generál Jakovleff

Bývalý zástupca náčelníka štábu síl rýchlej reakcie NATO Michel Jakovleff tvrdí, že Ukrajina bude v budúcnosti zohrávať významnú úlohu v Aliancii aj v Európskej únii.

V rozhovore pre Ukrinform povedal, že ukrajinská armáda je dnes najsilnejšia a najskúsenejšia v Európe, hoci nie je členom Aliancie.

Jakovleff ocenil ukrajinskú schopnosť využívať moderné technológie ako drony, presné zameriavanie cieľov, logistiku a zdravotnícke zabezpečenie.

Podľa neho NATO z tejto spolupráce výrazne profituje. Zároveň priznal, že štandardy NATO v mnohých oblastiach zaostávajú za ukrajinskými, výnimkou sú len klasické manévre. Verí, že aj Spojené štáty si čoskoro uvedomia náskok Ukrajiny.

(mja)

  |  

Kresťanského politika chcú vylúčiť po proteste proti detskej drag akcii

Bavorské vedenie Kresťanskosociálnej únie (CSU) zvažuje vylúčenie dlhoročného člena Markusa Hammera po tom, čo vystúpil na proteste proti detskému podujatiu s drag queen.

Hoci protest organizovala strana AfD, Hammer zdôrazňuje, že sa zúčastnil ako jednotlivec a zástupca nespokojných členov CSU. Odmieta tiež, že by podporoval AfD, pričom jeho prejav mal byť výlučne obranou detí pred hypersexualizáciou a ideologickým ovplyvňovaním v školách.

CSU však vníma akúkoľvek účasť na akciách AfD ako neprijateľnú a podľa predsedníčky Katrin Staffler takéto kroky podkopávajú hodnoty strany, informuje European Conservative.

Prípad vyvolal rozruch medzi voličmi aj členmi, ktorí kritizujú tvrdosť reakcie CSU voči Hammerovi a zároveň ignorovanie samotného podujatia, ktoré vnímajú ako sporné.

(mja)

  |  

Zelenskyj: Ukrajina chce kúpiť americké zbrane, Trump Patriot nevylúčil

Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump sa počas samitu NATO v Haagu rozprávali o možnosti kúpy amerických systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajiny.

Zelenskyj povedal, že Ukrajina je pripravená tieto systémy zakúpiť a podporiť americký zbrojársky priemysel. Diskutovali aj o spoločnej výrobe dronov.

Ukrajinský prezident Trumpa informoval o situácii na fronte, výmenách padlých vojakov a rokovaniach v Istanbule.

Zároveň vyzdvihol úspešnú americkú operáciu, ktorá oslabila iránsky jadrový program a výrobu dronov. Trump po stretnutí spresnil, že o prímerí sa nerozprávali, ale predaj systémov Patriot Ukrajine nevylúčil.

(tasr, mja)

  |  

Putin nepocestuje na samit BRICS, dôvodom je medzinárodný zatykač

Ruský prezident Vladimir Putin sa ani tento rok osobne nezúčastní summitu BRICS, ktorý sa uskutoční v júli v brazílskom Riu de Janeiro.

Ako oznámil jeho poradca Jurij Ušakov, Putin sa k rokovaniam pripojí len online, dôvodom sú komplikácie spojené so zatykačom Medzinárodného trestného súdu (ICC).

ICC vydal zatykač na Putina pre podozrenia z nezákonnej deportácie ukrajinských detí počas vojny na Ukrajine. Brazília ako člen ICC by bola povinná Putina v prípade jeho príchodu zadržať.

Putin opakovane označuje BRICS za protiváhu západnej dominancie. Združenie má v súčasnosti 11 členov, vrátane Egypta, Saudskej Arábie či Iránu, hoci niektoré krajiny ešte formálne nevstúpili.

(tasr, mja)

  |  

Orbán: NATO nemá rokovať o Ukrajine, dosiahli sme víťazstvo

Maďarský premiér Viktor Orbán po samite NATO v Haagu vyhlásil, že krajiny, ktoré odmietajú rokovať o Ukrajine, dosiahli víťazstvo.

Podľa neho prevládol názor, že keďže Ukrajina nie je členom NATO, netreba pozývať jej prezidenta ani sa témou Ukrajiny zaoberať.

Orbán konštatoval, že v záverečnom dokumente samitu takmer nič o Ukrajine nie je. Zdôraznil tiež, že víťazný výsledok bol možný aj vďaka podpore amerického prezidenta.

NATO sa podľa dohody lídrov zaviazalo počas najbližších desiatich rokov zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP, aby Aliancia disponovala dostatočnými kapacitami na obranu a odstrašovanie.

(tasr, mja)